Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinská armáda vyzvala obyvateľov v pohraničí Sumskej oblasti na odchod

Vzhľadom na neustále ostreľovanie ruskými silami vyzvala ukrajinská armáda obyvateľov žijúcich v pohraničí v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, aby odtiaľ odišli. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.

„Vyzývam všetkých, prosím, odíďte, aby ste si zachránili život," napísal generálporučík Serhij Najev vo štvrtok na platforme Telegram. Pri evakuácii budú podľa neho pomáhať miestne úrady.

Ruské sily každý deň útočia na toto územie raketometmi, delostrelectvom a kĺzavými bombami, konštatuje Najev.

Väčšina Sumskej oblasti bola na začiatku vojny niekoľko týždňov pod ruskou kontrolou. V máji tohto roka vtrhli ozbrojenci podporovaní Ukrajinou zo Sumskej oblasti do susednej Belgorodskej oblasti v Rusku a dostali sa do potýčok s ruskými bezpečnostnými jednotkami. Po krátkom čase sa stiahli späť na územie Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Na samite EÚ sa každý pýta, kam sa podeli peniaze

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v úvode dvojdňového samitu Európskej únie (EÚ) v Bruseli na Facebooku zverejnil status, v ktorom uviedol, že účastníci samitu sa pýtajú, kam sa podeli peniaze Únie. Orbán kritizoval, že Brusel nevie vyúčtovať doterajšiu podporu Ukrajine a požaduje od členských krajín ďalšie financie na splatenie úverov, z ktorých Poľsko a Maďarsko nedostali nič, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Európska komisia (EK) predložila návrh zmeny rozpočtu a žiada členské štáty, aby zaplatili ďalšie stovky miliárd eur. Ako sa mohlo stať, že priviedli EÚ na pokraj bankrotu?" položil otázku premiér. Ako dodal, EK žiada 50 miliárd eur aj pre Ukrajinu, pričom Brusel nevie vyúčtovať ani doposiaľ poskytnutú podporu.

Únia chce podľa slov Orbána značnú sumu od členských štátov na úhradu zvýšených úrokov z úverov, pričom toto sú pôžičky, z ktorých Maďarsko a Poľsko doteraz nevideli ani cent.

EÚ chce vyčleniť viac peňazí na migráciu, nie však na ochranu hraníc, ale na dovoz migrantov a ďalším problémom podľa maďarského premiéra je, že Brusel žiada miliardy eur na zvýšenie miezd bruselských byrokratov.

„Maďarský postoj je jasný. V prvom rade chceme vedieť, na čo sa minulo obrovské množstvo peňazí, ktoré sme doteraz dali. Potom čakáme odpoveď na otázku, kto je zodpovedný za to, že EÚ je na pokraji bankrotu," napísal na sociálnej sieti Orbán pred samitom.

(tasr)

Minúta  |  

Surovikinova dcéra tvrdí, že jej otcovi sa nič nestalo a nezatkli ho

Dcéra ruského generála a vrchného veliteľa vzdušných síl Sergeja Surovikina, ktorý bol údajne zatknutý v súvislosti so vzburou súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, vo štvrtok uviedla, že jej otcovi sa nič nestalo a „nik ho nezatkol". TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Kremeľ špekulácie o Surovikinovom zadržaní odmietol komentovať a novinárov odkázal na ruské ministerstvo obrany.

Surovikin sa neobjavil na verejnosti od nedele. Denník The Financial Times priniesol informáciu o zatknutí generála, pričom sa odvolával na tri nemenované zdroje.

„(Surovikinovi) sa nič nestalo, nikto ho nezatkol, všetci normálne pracujú," povedala Surovikinova dcéra Veronika pre telegramový kanál Baza. Dodala, že jej otec sa predsa „nikdy nevystupoval každý deň v médiách a neposkytoval vyhlásenia".

Guardian dodal, že generálova manželka odmietla spomínané fámy komentovať.

Denník The New York Times s odvolaním sa na nemenované americké bezpečnostné zdroje uviedol, že Surovikin vedel o vzbure vagnerovcov vopred. Podľa informácií amerických tajných služieb existujú náznaky, že o okrem Surovikina o nej vedelo i viacero ďalších ruských generálov.

Zdroj agentúry Bloomberg tvrdí, že Surovikina niekoľko dní vypočúvali vojenskí prokurátori. Pýtali sa ho najmä na jeho kontakty so šéfom vagnerovcov Jevgenijom Prigožinom.

Kremeľ v stredu tieto tvrdenia poprel a označil ich za špekulácie.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri pobaltských krajín: Vagnerovci v Bielorusku sú hrozbou pre Európu

Víkendové udalosti v Rusku vyvolané spormi medzi vagnerovcami a ruskou armádou sa stali predmetom debát na najvyššej európskej úrovni. Uviedli to vo štvrtok viacerí lídri členských krajín EÚ pred zasadnutím Európskej rady v Bruseli, pričom prezidenti Litvy a Lotyšska upozornili, že vagnerovci na území Bieloruska môžu predstavovať hrozbu pre Európu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred začiatkom summitu skonštatovala, že víkendová vzbura žoldnierov z Vagnerovej skupiny ukázala "hlboké trhliny" v ruskom systéme, po ktorých budú zrejme ešte nasledovať ďalšie otrasy. Zároveň sa vyslovila za zdvojnásobenie podpory pre Ukrajinu, či už ide o vojenské kapacity alebo finančnú podporu.

"Musíme mať na pamäti aj to, že erózia vagnerovcov nebude mať dopady len na Ukrajine, ale svoju úlohu to zohrá aj v Afrike," uviedla šéfka exekutívy EÚ. Žoldnieri z polovojenskej Vagnerovej skupiny operujú napríklad v Sýrii, Líbyi, Stredoafrickej republike či Mali.

Týždenník Politico si v tejto súvislosti všíma vyjadrenia lídrov troch pobaltských krajín, ktoré sú znepokojené možným pobytom Vagnerovcov v susednom Bielorusku.

Litovský prezident Gitanas Nausėda pred novinármi vyjadril obavy, že "sérioví vrahovia" zo skupiny vagnerovcov sa môžu kedykoľvek objaviť v Bielorusku. Naznačil tiež, že víkendový "pokus o prevrat" v Rusku má dôsledky pre celú Európu.

"Akékoľvek pohyby v ruskom politickom systéme budú mať dôsledky pre našu bezpečnosť," povedal Nausėda. Vyzval tiež ostatných lídrov EÚ, aby začali pracovať na 12. balíku sankcií proti Rusku, ktorý by zahŕňal reštriktívne opatrenia voči ruskej štátnej energetickej spoločnosti Rosatom.

Lotyšský premiér Krišjanis Kariņš pred začatím summitu povedal, že jeho krajina "pozorne sleduje" vývoj v Bielorusku, lebo je možné, že sa k šéfovi vagnerovcov Jevgenijovi Prigožinovi v Bielorusku pripojí časť jeho dobre vycvičených a skúsených bojovníkov.

"To potenciálne predstavuje hrozbu. Nie priamu vojenskú hrozbu, ale skôr hrozbu pokusov o infiltráciu do Európy na neznáme účely," opísal situáciu Karinš.

Estónska premiérka Kaja Kallasová rovnako s odkazom na víkendovú vzburu žoldnierov v Rusku povedala, že EÚ sa musí aj naďalej zameriavať na pomoc Ukrajine a zároveň vyvíjať tlak na Moskvu z ekonomického aj politického hľadiska.

"Rusko sa hralo na to, že sa rýchlo unavíme a dôjde k trhlinám v našej jednote. Ale nestalo sa tak. Naopak, my vidíme trhliny na ich strane," vysvetlila premiérka, podľa ktorej Rusko je dnes "rovnako nestabilné, nepredvídateľné a nebezpečné", ako bolo pred vojenskou vzburou vagnerovcov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že pri útoku v Kramatorsku zabilo dvoch ukrajinských generálov

Rusko vo štvrtok vyhlásilo, že jeho jednotky pri tohtotýždňovom útoku na východoukrajinské mesto Kramatorsk zabili dvoch ukrajinských generálov a "do 50 vojakov". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruská raketa pri utorkovom útoku zasiahla pizzeriu v centre Kramatorska. Zahynulo pritom 12 ľudí vrátane troch detí a zranenia utrpelo ďalších zhruba 60 osôb, medzi nimi aj osemmesačné batoľa. Medzi mŕtvymi sú aj 14-ročné sestry-dvojičky, ktorých fotografia bola zverejnená v mnohých médiách.

"Výsledkom útoku z 27. júna na Kramatorsk bola eliminácia dvoch generálov a do 50 vojakov ukrajinskej armády," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany. Ako dodalo, zabitých bolo aj "do 20 zahraničných žoldnierov a poradcov".

Ministerstvo obrany v Moskve tvrdí, že ruské jednotky v Kramatorsku vysoko presným úderom zasiahli "bod dočasného rozmiestnenia 56. samostatnej motorizovanej pešej brigády ukrajinských ozbrojených síl".

(tasr)

Minúta  |  

WHO vyhlási aspartám za možný karcinogén

Za potenciálne rakovinotvornú látku plánuje WHO vyhlásiť aspartám v júli, informuje agentúra Reuters. Keďže však ide o jedno z najrozšírenejších umelých sladidiel, ktoré nachádza využitie napríklad v žuvačkách alebo v „light“ verziách sýtených nápojov, môže zamýšľaný krok skomplikovať situáciu potravinárskemu priemyslu.

Aspartám je látka niekoľkonásobne sladšia ako sacharóza, teda bežný cukor. Okrem potravín sa nachádza napríklad aj v niektorých liekoch proti bolesti hrdla. Toto umelé sladidlo kompetentní podrobujú intenzívnemu výskumu už niekoľko rokov.

Rozhodnutie, či je aspartám potenciálne nebezpečný pre ľudské zdravie alebo nie, vydá Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou WHO. Situáciu posúdi na základe všetkých dostupných dôkazov.

IARC sa však nevyjadrí k otázke, aké množstvo skonzumovanej látky je pre človeka ešte stále bezpečné. Vydanie tohto odporúčania má na starosti samostatný Spoločný výbor expertov FAO [Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, pozn. red.] a WHO pre potravinárske prídavné látky (JECFA) spolu s rozhodnutiami národných regulačných orgánov.

Konečný verdikt oboch orgánov v kauze aspartámu by sa verejnosť mala dozvedieť 14. júla. Podľa agentúry Reuters existujú obavy zo strany priemyslu a regulačných orgánov, či vykonávanie oboch procesov približne v rovnakom čase a následne ich výsledky nebudú mätúce pre verejnosť. Odborníci preto vyzývajú IARC a JECFA na vzájomnú koordináciu ich stanovísk.

Od roku 1981 JECFA tvrdí, že konzumácia aspartámu je bezpečná v rámci určitých denných limitov. Dospelý človek s hmotnosťou približne 60 kilogramov by musel denne vypiť 12 až 36 plechoviek nápoja s prídavkom aspartámu, aby ohrozil svoje zdravie. S týmto názorom sa stotožňujú aj viaceré národné regulačné orgány vrátane Spojených štátov či štátov Európy.

(luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.