Preskočiť na obsah
  |  

Americký rezort diplomacie schválil predaj stíhačiek F-35 Česku

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo možný predaj stíhačiek F-35, munície a príslušenstva Českej republike v celkovej hodnote 5,6 miliardy dolárov. S odvolaním sa na Pentagón o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters, uvádza TASR.

ČR má záujem o kúpu 24 stíhačiek F-35. Hlavnými dodávateľmi techniky sú spoločnosti Lockheed Martin, Raytheon a Boeing.

Informáciu o žiadosti Českej republiky posunul Pentagón vo štvrtok aj americkému Kongresu.

(tasr)

  |  

Thunbergová bude na Ukrajine hodnotiť ekologické škody, ktoré spôsobila vojna

Do ukrajinskej metropoly Kyjev pricestovali vo štvrtok členovia Medzinárodnej pracovnej skupiny pre ekologické dôsledky vojny, ktorí vyhodnotia vplyv bojov na Ukrajine na životné prostredie. Je medzi nimi aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, informuje agentúry DPA.

"Potrebujeme vašu odbornú pomoc," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ich v ukrajinskej metropole prijal. Poukázal najmä na rozsiahle škody, ktoré začiatkom júna spôsobilo zničenie Kachovskej priehrady a následné rozsiahle záplavy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

"Nemyslím si, že reakcia sveta na túto ekocídu bola dostatočná. Nemyslím si ani to, že akákoľvek reakcia by mohla byť dostatočná. Pretože jednoducho neexistujú slová, ktorými by sa táto brutalita dala opísať," uviedla podľa ukrajinských médií Thunbergová.

Zelenskyj členov skupiny informoval aj o problémoch so zásobovaním pitnou a úžitkovou vodou v Chersone a v priľahlej Mykolajivskej oblasti. Postihnutý je aj sektor poľnohospodárstva a biodiverzita regiónu.

V pracovnej skupine sú okrem Thunbergovej aj bývalá švédska vicepremiérka Margot Wallströmová, írska exprezidentka Mary Robinsonová a podpredsedníčka Európskeho parlamentu Heidi Hautalová pochádzajúca z Fínska.

Výsledky práce skupiny majú prispieť k úsiliu prinútiť Rusko, aby kompenzovalo škody, ktoré počas viac než 16 mesiacov trvajúcej invázie spôsobilo na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Rakúska polícia rozložila bunku krajnej pravice. Našla u nej arzenál zbraní aj hákové kríže

Rakúska polícia zhabala veľké množstvo zbraní vrátane guľometov a samopalov a zadržala tiež desiatich sympatizantov krajnej pravice. Vo štvrtok to povedal generálny riaditeľ pre verejnú bezpečnosť Franz Ruf. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vyšetrovatelia zhabali aj približne sto pištolí, 10-tisíc kusov munície rôzneho kalibru a 1000 súčiastok, z ktorých by sa dalo vyrobiť 500 pištolí a 400 iných zbraní. Všetky skonfiškované zbrane mali celkovú hodnotu 1,5 milióna eur.

"Toto zhabanie automatických zbraní je dôkazom, aká je (krajne pravicová) scéna nebezpečná," povedala rakúska ministerka spravodlivosti Alma Zudicová.

Polícia okrem zbraní skonfiškovala aj 550 predmetov inšpirovaných nacizmom – vlajky, medaily a písomnosti, ako aj 600-tisíc eur v hotovosti.

Desať sympatizantov krajnej pravice polícia zadržala pre podozrenie z porušovania zákona o držbe zbraní a ďalších trestných činov. Zatknuté osoby sa k obvineniam nevyjadrili, uviedli úrady.

Podľa šéfa rakúskej bezpečnostnej služby Omara Haijawiho-Pirchnera momentálne rakúska extrémistická scéna prechádza "profesionalizáciou" a snaží sa fungovať na medzinárodnej úrovni najviac, ako sa dá.

Vlani rakúske úrady uskutočnili v súvislosti s krajnou pravicou 660 vyšetrovaní, sto domových prehliadok a zadržali 37 osôb.

(tasr)

  |  

Najvyšší súd USA rozhodol, že univerzity nemôžu diskriminovať belochov a aziatov. Biden sa hnevá

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok rozhodol, že zohľadňovať rasovú a etnickú príslušnosť uchádzača pri prijímaní na vysokú školu je protiústavné. Súd tak zvrátil verdikty z roku 1978, podľa ktorých sa mali vysoké školy v USA usilovať o rasovú rozmanitosť, a preto mohli v prijímacom procese automaticky zvýhodňovať černochov a hispáncov. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.

Šesť konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodlo, že dve vysoké školy – najstaršia súkromná Harvardova univerzita a najstaršia štátna Severokarolínska univerzita v Chapel Hill (UNC) – protiústavne diskriminovali ostatných uchádzačov, keď zohľadňovali rasu pri posudzovaní prihlášok.

Hlavný sudca John Roberts podľa Reuters napísal, že so študentom "sa musí zaobchádzať na základe jeho skúseností ako jednotlivca, nie na základe rasy. Mnohé univerzity príliš dlho robili pravý opak. A pri tom nesprávne dospeli k záveru, že kritériom identity jednotlivca nie sú prekonané výzvy, vybudované zručnosti alebo ponaučenia, ale farba jeho pleti. Naša ústavná história túto voľbu netoleruje.“

Skupina s názvom 'Študenti za spravodlivé prijímačky', za ktorou stojí finančník Edward Blum, obvinila UNC z diskriminácie bielych a ázijských žiadateľov a Harvard zo zaujatosti voči ázijským žiadateľom.

Americký prezident Joe Biden verdikt Najvyššieho súdu ostro kritizoval, pretože podľa neho "zvrátil desaťročia trvajúci precedens". Podľa Bidena by sa univerzity "nemali vzdať záväzku" vytvárať rôznorodé kolektívy študentov.

Americkí konzervatívci v tejto otázke dlhodobo argumentujú tým, že ústava aj zákon o občianskych právach zakazujú diskrimináciu na základe rasy, a to aj v prípadoch, keď jej zohľadnenie má zvýšiť rozmanitosť či napraviť historické krivdy.

Najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu pravdepodobne iba v obmedzenej miere zasiahnu štát Kalifornia. Na tamojšej štátnej Kalifornskej univerzite zakázali pozitívnu diskrimináciu na základe rasovej príslušnosti pri prijímaní študentov po referendách v rokoch 1996 a 2020. Príklad Kalifornie nasledovalo v prípade štátnych vysokých škôl osem ďalších štátov vrátane Michiganu, Floridy či Washingtonu.

Najnovší verdikt Najvyššieho súdu sa však týka aj súkromnej Harvardovej univerzity, a tak bude pozitívna diskriminácia zakázaná nielen na verejných, ale aj súkromných vysokých školách.

(tod/tasr)

  |  

Štáty NATO sa dohodli na predĺžení Stoltenbergovho mandátu, tvrdia diplomati

Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) sa dohodli, že predĺžia mandát súčasného generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o jeden rok. Oficiálne vyhlásenie bude zverejnené budúci týždeň. Pre agentúru AFP to povedali viacerí diplomati, informuje TASR.

Bývalý nórsky premiér Stoltenberg je na čele NATO od roku 2014, pričom jeho funkčné obdobie už bolo o rok predĺžené. Krajiny Aliancie sa tak dohodli vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu. Mandát Stoltenbergovi skončí v októbri.

Viacerí diplomati pre AFP potvrdili, že 31 štátov NATO sa dohodlo na predĺžení mandátu 64-ročného Stoltenberga o ďalší rok. Nového vhodného kandidáta sa totiž pred summitom NATO vo Vilniuse, ktorý sa bude konať na začiatku júna, nepodarilo nájsť. Viacero možných kandidátov z diskusie o Stoltenbergovom nástupcovi vypadlo. Ide napríklad o dánsku premiérku Mette Frederiksenovú či britského ministra obrany Bena Wallacea.

Veľvyslankyňa USA pri NATO Julienne Smithová dohodu o predĺžení Stoltenbergovho mandátu zatiaľ nepotvrdila. Novinárom však povedala, že oznámenie o budúcom generálnom tajomníkovi NATO sa uskutoční "v najbližších dňoch". Dodala, že predĺženie mandátu Stoltenberga je "jednou z možností".

(tasr)

  |  

Video: Demonštranti v Iraku vtrhli do budovy švédskej ambasády. Mstili sa za pálenie koránu

Desiatky irackých demonštrantov vnikli vo štvrtok do budovy švédskeho veľvyslanectva v Bagdade v reakcii na stredajší incident pálenia koránu v Štokholme. Po nasadení bezpečnostných zložiek demonštranti ambasádu pokojne opustili. Zdržali sa v nej približne 15 minút. Vo štvrtok o tom informoval fotoreportér agentúry AFP, na ktorého sa odvoláva TASR.

Iracký duchovný vodca Muktadá Sadr predtým žiadal vyhostenie švédskeho veľvyslanca v súvislosti s incidentom v Štokholme.

Demonštranti sa najskôr zišli pred veľvyslanectvom, kde rozdávali letáky s odkazmi v arabčine a angličtine, na ktorých bolo napísané: "Našou ústavou je korán. Naším vodcom je Sadr".

Sadrovi prívrženci tiež podpálili dúhové vlajky reprezentujúce komunitu LGBTQ. Podľa Sadra to mal byť "najlepší spôsob, ako vyprovokovať" tých, ktorí podporujú pálenie koránu.

Švédske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že o situácii je informované a personál ambasády v Bagdade je v bezpečí.

Tridsaťsedemročný Salwán Múmíká, ktorý pred niekoľkými rokmi utiekol z Iraku do Švédska, v stredu za prítomnosti polície pred najväčšou mešitou v Štokholme najprv pošliapal korán a potom zapálil niekoľko strán z knihy. Incident sa odohral v čase, keď si moslimovia na celom svete pripomínali sviatok obetovania – íd al-adhá.

Švédska polícia protest v Štokholme povolila, hoci jeho účastníci vopred avizovali, že na ňom zapália korán. Polícia sa odvolala na slobodu prejavu.

(tasr)