Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj chce začať proces vstupu do NATO. Inak vraj nemá cenu, aby šiel na aliančný samit do Litvy

Ukrajina sa usiluje o pozvánku na začatie prístupového procesu do Severoatlantickej aliancie (NATO) na jej júlovom samite v Litve. Ukrajinský prezident Volodmyr Zelenskyj sa ho však nezúčastní, ak lídri Aliancie nepreukážu "odvahu" a nevyšlú jasný signál, že sa tento proces môže začať. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News, ktorá sa odvolala na poradcu ukrajinského prezidenta Ihora Žovkvu.

Kyjev pripustil, že sa nemôže stať súčasťou NATO, kým na jeho území prebieha vojna; chce však začať s prístupovým procesom. "Táto žiadosť je teraz na stoloch lídrov spojencov z NATO," uviedol hlavný poradca Zelenského v oblasti diplomacie Žovkva.

"Samit vo Vilniuse bude veľmi dobrým začiatkom pre odpoveď na túto žiadosť. A odpoveďou myslíme pozvánku na členstvo, ktorá je iba prvým dejstvom," dodal.

Spojenci Ukrajiny zostávajú rozdelení v otázke, ako rýchlo by sa mala stať súčasťou NATO; niektorí sú opatrní v súvislosti s každým krokom, ktorý by Alianciu dostal bližšie k možnej vojne s Ruskom, uvádza Sky News. Podľa Kyjeva však boj Ukrajiny proti ruskej invázii demonštruje skutočnosť, že je hodná vstupu do Aliancie.

Samotný Zelenskyj sa vyjadril, že "nemá pre neho cenu" ísť na samit NATO v prípade, že nedostane "signál" - a jeho neprítomnosť môže zatieniť akýkoľvek prejav západnej jednoty na vrcholnej schôdzke tejto vojenskej aliancie.

"Ak na samit vo Vilniuse nebude žiadny výsledok, (Zelenskyj) nemá dôvod ani čas na to, aby tam šiel," uzavrel Žovkva.

Samit Aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius sa uskutoční 11. a 12. júla.

(tasr)

Minúta  |  

Britský minister obrany: NATO by malo preskočiť akčný plán a prijať Ukrajinu zrýchlene

Severoatlantická aliancia by mala zvážiť preskočenie fázy 'akčného plánu' v prípade prijatia Ukrajiny. Povedal to v štvrtok britský minister obrany Ben Wallace. Podľa neho však tento pohľad zrejme nezdieľa všetkých 31 členských štátov, takže sa o tom pravdepodobne nerozhodne na júlovom summite NATO vo Vilniuse. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Sky News.

NATO vystavilo v zrýchlenom režime pozvánku Fínsku a Švédsku, čo podľa britského ministra nastoľuje otázku, či by sa nemalo rovnako postupovať aj v prípade Kyjeva. "Koniec-koncov, Ukrajinci budú mať jedny z najskúsenejších pozemných síl v Európe a pravdepodobne budú jednou z najvyzbrojenejších európskych krajín," vysvetlil Wallace.

"Myslím si, že [vo Vilniuse] by sme mohli odstrániť prekážky, aby sa Ukrajina posunula smerom k väčším bezpečnostným zárukám a silnejšej podpore," dodal Wallace.

Veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová medzitým uviedla, že členské štáty sa blížia ku kompromisu, ktorý by mohol stanoviť spôsob, akým Ukrajina vstúpi do Aliancie. Smithová je presvedčená o tom, že sa členské štáty dohodnú na texte, ktorý bude siahať nad rámec vyhlásenia z Bukurešti z roku 2008. V tom sa síce uvádza, že Ukrajina do NATO vstúpi, ale nešpecifikuje kedy a ako.

Ukrajina chce, aby jej členské štáty NATO na júlovom summite prisľúbili vstup do Aliancie hneď po skončení vojny, a to aj s jasným plánom prijatia.

(tasr)

Minúta  |  

Americký rezort diplomacie schválil predaj stíhačiek F-35 Česku

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo možný predaj stíhačiek F-35, munície a príslušenstva Českej republike v celkovej hodnote 5,6 miliardy dolárov. S odvolaním sa na Pentagón o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters, uvádza TASR.

ČR má záujem o kúpu 24 stíhačiek F-35. Hlavnými dodávateľmi techniky sú spoločnosti Lockheed Martin, Raytheon a Boeing.

Informáciu o žiadosti Českej republiky posunul Pentagón vo štvrtok aj americkému Kongresu.

(tasr)

Minúta  |  

Thunbergová bude na Ukrajine hodnotiť ekologické škody, ktoré spôsobila vojna

Do ukrajinskej metropoly Kyjev pricestovali vo štvrtok členovia Medzinárodnej pracovnej skupiny pre ekologické dôsledky vojny, ktorí vyhodnotia vplyv bojov na Ukrajine na životné prostredie. Je medzi nimi aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, informuje agentúry DPA.

"Potrebujeme vašu odbornú pomoc," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ich v ukrajinskej metropole prijal. Poukázal najmä na rozsiahle škody, ktoré začiatkom júna spôsobilo zničenie Kachovskej priehrady a následné rozsiahle záplavy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

"Nemyslím si, že reakcia sveta na túto ekocídu bola dostatočná. Nemyslím si ani to, že akákoľvek reakcia by mohla byť dostatočná. Pretože jednoducho neexistujú slová, ktorými by sa táto brutalita dala opísať," uviedla podľa ukrajinských médií Thunbergová.

Zelenskyj členov skupiny informoval aj o problémoch so zásobovaním pitnou a úžitkovou vodou v Chersone a v priľahlej Mykolajivskej oblasti. Postihnutý je aj sektor poľnohospodárstva a biodiverzita regiónu.

V pracovnej skupine sú okrem Thunbergovej aj bývalá švédska vicepremiérka Margot Wallströmová, írska exprezidentka Mary Robinsonová a podpredsedníčka Európskeho parlamentu Heidi Hautalová pochádzajúca z Fínska.

Výsledky práce skupiny majú prispieť k úsiliu prinútiť Rusko, aby kompenzovalo škody, ktoré počas viac než 16 mesiacov trvajúcej invázie spôsobilo na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúska polícia rozložila bunku krajnej pravice. Našla u nej arzenál zbraní aj hákové kríže

Rakúska polícia zhabala veľké množstvo zbraní vrátane guľometov a samopalov a zadržala tiež desiatich sympatizantov krajnej pravice. Vo štvrtok to povedal generálny riaditeľ pre verejnú bezpečnosť Franz Ruf. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vyšetrovatelia zhabali aj približne sto pištolí, 10-tisíc kusov munície rôzneho kalibru a 1000 súčiastok, z ktorých by sa dalo vyrobiť 500 pištolí a 400 iných zbraní. Všetky skonfiškované zbrane mali celkovú hodnotu 1,5 milióna eur.

"Toto zhabanie automatických zbraní je dôkazom, aká je (krajne pravicová) scéna nebezpečná," povedala rakúska ministerka spravodlivosti Alma Zudicová.

Polícia okrem zbraní skonfiškovala aj 550 predmetov inšpirovaných nacizmom – vlajky, medaily a písomnosti, ako aj 600-tisíc eur v hotovosti.

Desať sympatizantov krajnej pravice polícia zadržala pre podozrenie z porušovania zákona o držbe zbraní a ďalších trestných činov. Zatknuté osoby sa k obvineniam nevyjadrili, uviedli úrady.

Podľa šéfa rakúskej bezpečnostnej služby Omara Haijawiho-Pirchnera momentálne rakúska extrémistická scéna prechádza "profesionalizáciou" a snaží sa fungovať na medzinárodnej úrovni najviac, ako sa dá.

Vlani rakúske úrady uskutočnili v súvislosti s krajnou pravicou 660 vyšetrovaní, sto domových prehliadok a zadržali 37 osôb.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA rozhodol, že univerzity nemôžu diskriminovať belochov a aziatov. Biden sa hnevá

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok rozhodol, že zohľadňovať rasovú a etnickú príslušnosť uchádzača pri prijímaní na vysokú školu je protiústavné. Súd tak zvrátil verdikty z roku 1978, podľa ktorých sa mali vysoké školy v USA usilovať o rasovú rozmanitosť, a preto mohli v prijímacom procese automaticky zvýhodňovať černochov a hispáncov. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.

Šesť konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodlo, že dve vysoké školy – najstaršia súkromná Harvardova univerzita a najstaršia štátna Severokarolínska univerzita v Chapel Hill (UNC) – protiústavne diskriminovali ostatných uchádzačov, keď zohľadňovali rasu pri posudzovaní prihlášok.

Hlavný sudca John Roberts podľa Reuters napísal, že so študentom "sa musí zaobchádzať na základe jeho skúseností ako jednotlivca, nie na základe rasy. Mnohé univerzity príliš dlho robili pravý opak. A pri tom nesprávne dospeli k záveru, že kritériom identity jednotlivca nie sú prekonané výzvy, vybudované zručnosti alebo ponaučenia, ale farba jeho pleti. Naša ústavná história túto voľbu netoleruje.“

Skupina s názvom 'Študenti za spravodlivé prijímačky', za ktorou stojí finančník Edward Blum, obvinila UNC z diskriminácie bielych a ázijských žiadateľov a Harvard zo zaujatosti voči ázijským žiadateľom.

Americký prezident Joe Biden verdikt Najvyššieho súdu ostro kritizoval, pretože podľa neho "zvrátil desaťročia trvajúci precedens". Podľa Bidena by sa univerzity "nemali vzdať záväzku" vytvárať rôznorodé kolektívy študentov.

Americkí konzervatívci v tejto otázke dlhodobo argumentujú tým, že ústava aj zákon o občianskych právach zakazujú diskrimináciu na základe rasy, a to aj v prípadoch, keď jej zohľadnenie má zvýšiť rozmanitosť či napraviť historické krivdy.

Najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu pravdepodobne iba v obmedzenej miere zasiahnu štát Kalifornia. Na tamojšej štátnej Kalifornskej univerzite zakázali pozitívnu diskrimináciu na základe rasovej príslušnosti pri prijímaní študentov po referendách v rokoch 1996 a 2020. Príklad Kalifornie nasledovalo v prípade štátnych vysokých škôl osem ďalších štátov vrátane Michiganu, Floridy či Washingtonu.

Najnovší verdikt Najvyššieho súdu sa však týka aj súkromnej Harvardovej univerzity, a tak bude pozitívna diskriminácia zakázaná nielen na verejných, ale aj súkromných vysokých školách.

(tod/tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.