Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsky policajt, ktorý zastrelil tínedžera, sa ospravedlnil rodine obete

Francúzsky policajt, ktorý počas utorkovej cestnej kontroly v Nanterre na predmestí Paríža zastrelil 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu, sa ospravedlnil rodine obete. Vo štvrtok to uviedol jeho právnik Laurent-Franck Liénard. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na francúzske médiá.

Prokuratúra vo štvrtok policajta obvinila z úmyselného zabitia a nariadila jeho vzatie do väzby. "Je zničený. Ráno nevstáva, aby zabíjal ľudí... Nechcel ho zabiť," povedal Liénard pre francúzsku televíziu BFMTV.

Smrť tínedžera vyvolala vo Francúzsku vlnu násilných protestov. Incident bol zachytený na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok.

Na protesty v krajine vo štvrtok dohliadalo približne 40-tisíc policajtov. Demonštranti vo viacerých francúzskych mestách v stredu zapaľovali autá, odpadkové koše, či verejné budovy. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na pokoj a násilné protesty označil za "neospravedlniteľné".

Matka zastreleného tínedžera tvrdí, že incident bol rasovo motivovaný. "Neobviňujem políciu, obviňujem jednu osobu: toho, kto pripravil o život môjho syna," povedala v rozhovore pre televíznu stanicu France 5.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj chce začať proces vstupu do NATO. Inak vraj nemá cenu, aby šiel na aliančný samit do Litvy

Ukrajina sa usiluje o pozvánku na začatie prístupového procesu do Severoatlantickej aliancie (NATO) na jej júlovom samite v Litve. Ukrajinský prezident Volodmyr Zelenskyj sa ho však nezúčastní, ak lídri Aliancie nepreukážu "odvahu" a nevyšlú jasný signál, že sa tento proces môže začať. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News, ktorá sa odvolala na poradcu ukrajinského prezidenta Ihora Žovkvu.

Kyjev pripustil, že sa nemôže stať súčasťou NATO, kým na jeho území prebieha vojna; chce však začať s prístupovým procesom. "Táto žiadosť je teraz na stoloch lídrov spojencov z NATO," uviedol hlavný poradca Zelenského v oblasti diplomacie Žovkva.

"Samit vo Vilniuse bude veľmi dobrým začiatkom pre odpoveď na túto žiadosť. A odpoveďou myslíme pozvánku na členstvo, ktorá je iba prvým dejstvom," dodal.

Spojenci Ukrajiny zostávajú rozdelení v otázke, ako rýchlo by sa mala stať súčasťou NATO; niektorí sú opatrní v súvislosti s každým krokom, ktorý by Alianciu dostal bližšie k možnej vojne s Ruskom, uvádza Sky News. Podľa Kyjeva však boj Ukrajiny proti ruskej invázii demonštruje skutočnosť, že je hodná vstupu do Aliancie.

Samotný Zelenskyj sa vyjadril, že "nemá pre neho cenu" ísť na samit NATO v prípade, že nedostane "signál" - a jeho neprítomnosť môže zatieniť akýkoľvek prejav západnej jednoty na vrcholnej schôdzke tejto vojenskej aliancie.

"Ak na samit vo Vilniuse nebude žiadny výsledok, (Zelenskyj) nemá dôvod ani čas na to, aby tam šiel," uzavrel Žovkva.

Samit Aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius sa uskutoční 11. a 12. júla.

(tasr)

Minúta  |  

Britský minister obrany: NATO by malo preskočiť akčný plán a prijať Ukrajinu zrýchlene

Severoatlantická aliancia by mala zvážiť preskočenie fázy 'akčného plánu' v prípade prijatia Ukrajiny. Povedal to v štvrtok britský minister obrany Ben Wallace. Podľa neho však tento pohľad zrejme nezdieľa všetkých 31 členských štátov, takže sa o tom pravdepodobne nerozhodne na júlovom summite NATO vo Vilniuse. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Sky News.

NATO vystavilo v zrýchlenom režime pozvánku Fínsku a Švédsku, čo podľa britského ministra nastoľuje otázku, či by sa nemalo rovnako postupovať aj v prípade Kyjeva. "Koniec-koncov, Ukrajinci budú mať jedny z najskúsenejších pozemných síl v Európe a pravdepodobne budú jednou z najvyzbrojenejších európskych krajín," vysvetlil Wallace.

"Myslím si, že [vo Vilniuse] by sme mohli odstrániť prekážky, aby sa Ukrajina posunula smerom k väčším bezpečnostným zárukám a silnejšej podpore," dodal Wallace.

Veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová medzitým uviedla, že členské štáty sa blížia ku kompromisu, ktorý by mohol stanoviť spôsob, akým Ukrajina vstúpi do Aliancie. Smithová je presvedčená o tom, že sa členské štáty dohodnú na texte, ktorý bude siahať nad rámec vyhlásenia z Bukurešti z roku 2008. V tom sa síce uvádza, že Ukrajina do NATO vstúpi, ale nešpecifikuje kedy a ako.

Ukrajina chce, aby jej členské štáty NATO na júlovom summite prisľúbili vstup do Aliancie hneď po skončení vojny, a to aj s jasným plánom prijatia.

(tasr)

Minúta  |  

Americký rezort diplomacie schválil predaj stíhačiek F-35 Česku

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo možný predaj stíhačiek F-35, munície a príslušenstva Českej republike v celkovej hodnote 5,6 miliardy dolárov. S odvolaním sa na Pentagón o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters, uvádza TASR.

ČR má záujem o kúpu 24 stíhačiek F-35. Hlavnými dodávateľmi techniky sú spoločnosti Lockheed Martin, Raytheon a Boeing.

Informáciu o žiadosti Českej republiky posunul Pentagón vo štvrtok aj americkému Kongresu.

(tasr)

Minúta  |  

Thunbergová bude na Ukrajine hodnotiť ekologické škody, ktoré spôsobila vojna

Do ukrajinskej metropoly Kyjev pricestovali vo štvrtok členovia Medzinárodnej pracovnej skupiny pre ekologické dôsledky vojny, ktorí vyhodnotia vplyv bojov na Ukrajine na životné prostredie. Je medzi nimi aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, informuje agentúry DPA.

"Potrebujeme vašu odbornú pomoc," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ich v ukrajinskej metropole prijal. Poukázal najmä na rozsiahle škody, ktoré začiatkom júna spôsobilo zničenie Kachovskej priehrady a následné rozsiahle záplavy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

"Nemyslím si, že reakcia sveta na túto ekocídu bola dostatočná. Nemyslím si ani to, že akákoľvek reakcia by mohla byť dostatočná. Pretože jednoducho neexistujú slová, ktorými by sa táto brutalita dala opísať," uviedla podľa ukrajinských médií Thunbergová.

Zelenskyj členov skupiny informoval aj o problémoch so zásobovaním pitnou a úžitkovou vodou v Chersone a v priľahlej Mykolajivskej oblasti. Postihnutý je aj sektor poľnohospodárstva a biodiverzita regiónu.

V pracovnej skupine sú okrem Thunbergovej aj bývalá švédska vicepremiérka Margot Wallströmová, írska exprezidentka Mary Robinsonová a podpredsedníčka Európskeho parlamentu Heidi Hautalová pochádzajúca z Fínska.

Výsledky práce skupiny majú prispieť k úsiliu prinútiť Rusko, aby kompenzovalo škody, ktoré počas viac než 16 mesiacov trvajúcej invázie spôsobilo na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúska polícia rozložila bunku krajnej pravice. Našla u nej arzenál zbraní aj hákové kríže

Rakúska polícia zhabala veľké množstvo zbraní vrátane guľometov a samopalov a zadržala tiež desiatich sympatizantov krajnej pravice. Vo štvrtok to povedal generálny riaditeľ pre verejnú bezpečnosť Franz Ruf. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Vyšetrovatelia zhabali aj približne sto pištolí, 10-tisíc kusov munície rôzneho kalibru a 1000 súčiastok, z ktorých by sa dalo vyrobiť 500 pištolí a 400 iných zbraní. Všetky skonfiškované zbrane mali celkovú hodnotu 1,5 milióna eur.

"Toto zhabanie automatických zbraní je dôkazom, aká je (krajne pravicová) scéna nebezpečná," povedala rakúska ministerka spravodlivosti Alma Zudicová.

Polícia okrem zbraní skonfiškovala aj 550 predmetov inšpirovaných nacizmom – vlajky, medaily a písomnosti, ako aj 600-tisíc eur v hotovosti.

Desať sympatizantov krajnej pravice polícia zadržala pre podozrenie z porušovania zákona o držbe zbraní a ďalších trestných činov. Zatknuté osoby sa k obvineniam nevyjadrili, uviedli úrady.

Podľa šéfa rakúskej bezpečnostnej služby Omara Haijawiho-Pirchnera momentálne rakúska extrémistická scéna prechádza "profesionalizáciou" a snaží sa fungovať na medzinárodnej úrovni najviac, ako sa dá.

Vlani rakúske úrady uskutočnili v súvislosti s krajnou pravicou 660 vyšetrovaní, sto domových prehliadok a zadržali 37 osôb.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.