Preskočiť na obsah
  |  

Nikdy by sme nemali podceňovať Rusov, tvrdí predseda Vojenského výboru NATO

I keď väčšina ruských pozemných síl bojuje na Ukrajine, sily Kremľa stále predstavujú hrozbu. V pondelok sa tak pre novinárov vyjadril predseda Vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer.

Informuje o tom portál Politico s informáciou, že NATO pripravuje svoje nové vojenské plány predpokladajúc návrat Moskvy. „Sme presvedčení, že Rusi obnovia svoje sily. A preto plány nie sú postavené na aktuálnom stave ruskej armády, ale na stave ruskej armády predtým, ako zaútočili na Ukrajinu,“ vysvetlil Bauer.

Rusko sa podľa neho „z tejto vojny poučí’ a NATO „ho bude naďalej považovať za vážnu hrozbu“. To sa týka aj morí, vzduchu a vesmíru, kde sú ruské sily „stále veľmi, veľmi schopné“, a tiež jadrových kapacít. „Nikdy by sme nemali podceňovať Rusov a ich schopnosť odraziť sa, ako to už niekoľkokrát v histórii ukázali,“ upozornil Bauer.

Na budúci týždeň sa lídri západnej Aliancie stretnú v litovskom Vilniuse, kde odsúhlasia nové historické regionálne vojenské plány a budú diskutovať o tom, ako posilniť investície do obrany, zatiaľ čo Rusko pokračuje vo vojne na Ukrajine. Samit bude pritom podľa neho znamenať začiatok dlhého procesu implementácie týchto plánov.

„Musíme sa pustiť do práce – aby sme dosiahli vyšší počet síl s vyššou pripravenosťou, musíme cvičiť podľa plánov, musíme nakúpiť spôsobilosti, ktoré potrebujeme,“ vymenoval s tým, že „si to vyžiada čas“. Uskutočnenie plánov pritom siaha od väčšieho náboru až po zabezpečenie výroby dostatočného množstva zbraní a munície, spolu s väčším množstvom zdrojov určených na obranu.

„Spoločne potrebujeme viac peňazí, aby sme to mohli zaplatiť,“ vyjadril sa Bauer a dodal, že nový model NATO pre sily vysokej pripravenosti si bude okrem toho vyžadovať, „aby krajiny mali mechanizmus na zvýšenie počtu ľudí, ktorí sú k dispozícii pre ozbrojené sily“.

V súvislosti s otázkami o stave ukrajinskej protiofenzívy sa pritom admirál ohradil proti vyjadreniam o sklamaní z ukrajinských síl. „Takýto typ operácie je mimoriadne náročný. Myslím si, že spôsob, akým to robia, je chvályhodný a myslím si, že sú – z dobrých dôvodov – na niektorých miestach opatrní,“ skonštatoval.

(sita)

  |  

V botanickej záhrade pribudla bylinková záhrada aj pre nevidiacich

KOŠICE – V Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) pribudla bylinková záhrada prispôsobená imobilným a zrakovo postihnutým návštevníkom. TASR o tom informovala hovorkyňa univerzity Laura Hoľanová.

Bylinková záhrada má 170 štvorcových metrov, pričom je rozdelená do 14 pravouhlých záhonov. Ako povedal riaditeľ botanickej záhrady Pavol Mártonfi, v každom záhone pestujú bylinky podľa účelu a ich využitia. „Návštevníci tam nájdu záhony s rastlinami, ktoré pomáhajú pri liečení dýchacích ciest, pokožky, tráviacej sústavy, či napríklad rastliny, ktoré môžeme využiť ako repelenty. Výsadba nie je nemenná, sortiment rastlín je každoročne mierne odlišný. Ako edukačný benefit sa nám zároveň podarilo pripraviť pracovné listy zamerané na liečivé rastliny pre žiakov základných škôl, ktorí navštívia botanickú záhradu," povedal.

Bylinková záhrada je prispôsobená imobilným a zrakovo postihnutým návštevníkom prostredníctvom informačných tabúľ v slovenčine, angličtine a v Braillovom písme, ktoré označujú samostatné záhony. „Na veľkých informačných tabuliach boli osadené reliéfy jednotlivých častí záhrady i vybraných rastlín," priblížil predseda občianskeho združenia (OZ) BotaniKE Martin Pizňak s tým, že na riešení informačného systému pre zrakovo postihnutých, ako aj na samotnej výrobe reliéfov a tabuliek v Braillovom písme sa podieľala i Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.

Projekt zrealizovalo OZ vďaka úspešnému hlasovaniu verejnosti v rámci participatívneho rozpočtu Košického samosprávneho kraja. Podporený bol sumou 25 000 eur. Jeho súčasťou bola aj výstavba novej 13 metrov dlhej oceľovej pergoly na popínavé rastliny a rekonštrukcia kamenného oporného múrika v dĺžke 60 metrov.

(tasr)

  |  

Kočnera operovali v Ružinovskej nemocnici

V ružinovskej nemocnici operovali v pondelok predpoludním na Klinike hrudníkovej chirurgie odsúdeného Marián Kočnera. Podľa informácií televízie Markíza je jeho stav stabilizovaný a aktuálne je mimo ohrozenia života. Informovali o tom tvnoviny.sk.

Kočnera priviezla eskorta do nemocnice v posledných dňoch už viackrát. Policajné komando a zásahová jednotka Zboru väzenskej a justičnej stráže ho údajne priviezli do zdravotníckeho zariadenia v nedeľu popoludňajších hodinách.

Kočner mal opäť problémy s tekutinou, ktorá sa mu už istý čas hromadila v pľúcach, preto musel ísť urýchlene na operačný stôl.

Aktuálne sa Kočner zotavuje na jednotke intenzívnej starostlivosti. O tom, či ho v najbližších dňoch prevezú do väzenskej nemocnice v Trenčíne, rozhodne jeho zdravotný stav.

(red.)

  |  

Moskva zvažuje odklad volieb v okupovaných oblastiach Ukrajiny

Vzhľadom na napätú bezpečnostnú situáciu v Ruskom obsadených oblastiach Ukrajiny zvažuje Moskva odloženie regionálnych volieb. Podľa pôvodných plánov sa mali uskutočniť na jeseň, informácie priniesla agentúra DPA.

Voľby „v určitých oblastiach nových regiónov Ruska" možno odložiť, ak dôjde k „nepredvídateľným okolnostiam" a ohrozeniu života a zdravia ľudí, ktorí tam žijú. Uviedla to predsedníčka ruskej volebnej komisie Ella Pamfilovová v pondelok na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom.

„Toto právo určite využijeme, keď na to budú vážne dôvody," citovala ju štátna tlačová agentúra TASS. Situáciu v obsadených ukrajinských oblastiach označila Pamfilovová za „neľahkú".

Rusko vlani na jeseň v rozpore s medzinárodným právom vyhlásilo po fingovaných referendách štyri ukrajinské oblasti za anektované. Ukrajina od začiatku júna vedie protiofenzívu s cieľom okupované územia oslobodiť, pripomína DPA.

V Rusku sa budú konať regionálne voľby 10. septembra. Pamfilovová v polovici júna oznámila, že ruské ministerstvo obrany a Federálna bezpečnostná služba (FSB) považujú za možné uskutočniť hlasovanie aj v anektovaných oblastiach.

(tasr)

  |  

Handlová po zosuve svahu: Ľudia sa vrátili do bytov, platí mimoriadna situácia

HANDLOVÁ – Mimoriadna situácia, ktorú mesto Handlová vyhlásilo po piatkovom (30. 6.) zosuve pôdy na stavbe obchodného centra na Okružnej ulici, naďalej trvá.

„Mimoriadna situácia potrvá dovtedy, kým sa neodstránia všetky následky zosuvu," ozrejmila pre TASR hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. O odvolaní bude samospráva podľa nej informovať.


Pre zosuv svahu na koľajisko prerušili železničnú dopravu v úseku Chrenovec - Handlová. Nad oporným múrom sa totiž nachádza lesný porast, nad ktorým je železničná trať. „Je potrebné z úrovne investora stavby zabezpečiť odborný statický posudok dosahu zosuvu svahu voči trati a navrhnúť a realizovať opatrenia, aby bola zabezpečená bezpečná železničná prevádzka," uviedla pre TASR hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ria Feik Achbergerová.

ŽSR podľa nej dlhodobo plánovali v priľahlom úseku od miesta tejto udalosti výluku príslušného traťového úseku, ktorá začne 7. júla. „Táto výluka poskytuje pre investora stavby objektu v blízkosti dráhy priestor na stabilizáciu územia a odstránenie súčasného stavu. Výluka potrvá do 31. júla," doplnila s tým, že pre cestujúcu verejnosť zabezpečili náhradnú autobusovú dopravu.


Polícia začala v súvislosti s udalosťou trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia, policajti v pondelok na sociálnej sieti informovali, že do vyšetrovania pribrali znalca z odboru stavebníctvo - geotechnika.

„Z doposiaľ nezistených príčin zárubný oporný múr, vysoký približne desať metrov, najskôr začal praskať, po pár sekundách sa zrútil na úseku približne 70 metrov a spolu s kamennou horninou svahu sa zosypal do stavebnej jamy," opísala polícia. Bližšie okolnosti a príčiny tejto udalosti sú podľa nej predmetom vyšetrovania.


K zosuvu pôdy na stavenisku došlo v piatok večer, na stavbe a v jej blízkosti sa v čase udalosti nikto nenachádzal. Z preventívnych dôvodov evakuovali obyvateľov priľahlého bytového domu, tí sa vrátili do svojich príbytkov v sobotu (1. 7.) večer. Obytný dom nie je zosuvom ohrozený, skonštatoval geológ Miloslav Kopecký z Katedry geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity Bratislava, ktorý zároveň navrhol geodetický monitoring. Situáciu na blízkej železničnej trati označil odborník za oveľa komplikovanejšiu.

(tasr)

  |  

Maďarsko chce predĺžiť výnimku zo sankcií dovozu ruskej ropy pre MOL a Slovnaft

Maďarsko požiada Európsku úniu o ročné predĺženie výnimky zo sankcií voči Rusku, ktorá rafinérii Slovnaft umožňuje vyvážať rafinované produkty z ruskej ropy do Českej republiky. Vyhlásil to v pondelok maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó po schôdzke s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavom Wlachovským. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó pripomenul, že Slovnaft vlastní maďarská skupina MOL. Dodal, že MOL potrebuje ešte rok, aby mohol dokončiť investície vo svojej slovenskej rafinérii Slovnaft. Tieto investície umožnia prechod rafinérie na spracovanie inej ropy ako uralskej z Ruska.

„Na uskutočnenie týchto investícií je potrebný ešte jeden rok, preto žiadame EÚ, aby o rok predĺžila výnimku zo sankcií, ktorá umožňuje firmám MOL a Slovnaft, ktorá je súčasťou skupiny, vyvážať do Českej republiky rafinované produkty z ruskej ropy," povedal Szijjártó.

Maďarská spoločnosť MOL, ktorá je hlavným odberateľom ropy Urals v Maďarsku a na Slovensku, mala v júni nakúpiť približne 900-tisíc ton ropy Urals dopravenej cez ropovod Družba po 750-tisíc tonách v máji.

Rafinéria Unipetrol v Česku, ktorá je jediným českým odberateľom a ktorú vlastní poľský PKN Orlen, v júni nakúpila až 430-tisíc ton ropy Urals po 400-tisíc tonách v máji.

„Ropovodom Družba naďalej bez prerušenia prúdi do Maďarska ropa a v nadchádzajúcich mesiacoch neočakávame žiadne oneskorenia," uviedol mediálny zástupca firmy MOL, ktorý však odmietol komentovať mesačné nákupy. PKN Orlen uviedol, že nikdy nekomentuje nákupy ropy a zmluvné podrobnosti.

EÚ od decembra uvalila embargo na dovoz ruskej ropy po mori. Maďarsku, Slovensku a Českej republike však povolila pokračovať v dovoze ruskej ropy ako kritickej suroviny. V prípade zastavenia dodávok cez Družbu by pre ne totiž bolo ťažké zabezpečiť si dostatok ropy pre svoje rafinérie.

(tasr)