Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jediná ruská lietadlová loď sa možno vráti po oprave do služby koncom roka 2024

Jediná ruská lietadlová loď Admirál Kuznecov bude možno po sérií meškajúcich opráv znovu nasadená do služby koncom budúceho roka, uviedla v utorok ruská štátna agentúra TASS. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Tento lietadlový krížnik bol spustený na vodu v roku 1985 a mal absolvovať sériu opráv, po ktorej mal byť v roku 2023 opäť nasadený do služby.

„Podľa upraveného plánu by sa továrenské morské skúšky lietadlovej lode mali začať na jar 2024," cituje TASS nemenovaný zdroj z oblasti obrany.

„Ak testy nepreukážu chyby, tak loď bude možné odovzdať flotile na konci roka 2024. Ak testy neprebehnú dobre, tak bude nevyhnutné to presunúť na rok 2025," uviedol zdroj.

V decembri 2019 zahynul pri požiari na palube lode Admirál Kuznecov najmenej jeden príslušník armády a 12 ľudí utrpelo zranenia. Rok predtým utrpela loď škody pri opravách, keď sa potopil plávajúci dok, na ktorom bola, a do jej paluby narazil žeriav.

Táto jediná ruská lietadlová loď sa v roku 2017 tiež stala neslávnou známou v Británii, keď ju vtedajší minister obrany Michael Fallon označil za „loď hanby", pretože z nej stúpal čierny dym, keď prechádzala vodami blízko anglického pobrežia.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 100 rokov zomrel posledný účastník vylodenia v Normandii León Gautier

Vo veku 100 rokov zomrel v pondelok posledný preživší Francúz, ktorý sa v roku 1944 zúčastnil na vylodení spojencov v Normandii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

León Gautier bol jedným zo 177 Francúzov, ktorí sa 6. júna 1944 zúčastnili na vylodení na severe Francúzska. Právo táto vojenská operácia značí začiatok konca dominancie nacistického Nemecka v západnej Európe.

Gautier slúžil v komande Kieffer zloženého z francúzskych bojovníkov, ktorí bojovali proti nacistom po boku Spojených štátov, Británie a ďalších spojencov aj po tom, čo sa francúzska vláda v roku 1940 vzdala Nemecku.

Tento francúzsky veterán zomrel v pondelok v nemocnici v meste Caen v Normandii, ležiacom neďaleko pláži, na ktorých sa každoročne konajú spomienkové udalosti venované tamojším krutým bojom.

O jeho úmrtí informoval Romain Bail, starosta neďalekej obce Ouistreham, v ktorej Gautier žil od 90. rokov. Bail označil Gautiera za miestneho hrdinu, ktorého poznal každý, a horlivého obrancu slobody.

Gautier sa pripojil k hnutiu Slobodné Francúzsko vedenému generálom Charlesom de Gaullom v roku 1940. Predtým, ako sa zapojil do vylodenia v Normandii, bojoval v Kongu, Sýrii a Libanone. Po vojne sa stal mierovým aktivistom, pričom poukazoval na svoje vojnové skúsenosti.

"Zabíjate ľudí na druhej strane, ktorí vám nič neurobili, majú rodiny, deti. A za čo?" uviedol Gautier vlani na oslave svojich stých narodenín.

Vylodenie v Normandii, známe tiež ako deň D, bolo vôbec najväčšou vyloďovanou vojnovou operáciou. Do oblasti invázie bolo vyslaných približne 18-tisíc výsadkárov a letectvo spojencov poskytlo vzdušnú podporu tisíckam plavidiel, na ktorých sa nachádzalo 130-tisíc vojakov. Útok viedli Spojené štáty, Británia a Kanada a zúčastnili sa ňom aj vojaci z Austrálie, Belgicka, Československa, Holandska, Francúzska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska či Poľska.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko opäť mobilizuje 45-tisíc policajtov. Situácia vraj zďaleka nie je ustálená

Francúzsko v pondelok v noci opätovne mobilizuje 45-tisíc policajtov, ktorí majú byť nasadení v prípade nepokojov. Vláda uviedla, že situácia ani zďaleka nie je ustálená, hoci vlna násilia sa zmiernila. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Minister vnútra Gérald Darmanin uviedol, že budú nasadené aj špeciálne sily a obrnené vozidlá, aby pomohli dostať situáciu pod kontrolu. Darmanin prisľúbil tiež podporu podnikateľom zasiahnutých ničením a rabovaním.

Protesty a nepokoje vypukli v celom Francúzsku minulý utorok (27. júna) po zastrelení 17-ročného mladíka alžírskeho pôvodu pri dopravnej kontrole na parížskom predmestí Nanterre. Úrady v krajine od prepuknutia protestov zatkli viac než 3-tisíc ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Medzi VšZP a DFN Košice sa schyľuje k dohode

Košice – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) smeruje podľa svojho stanoviska v rokovaniach o novej zmluve s Detskou fakultnou nemocnicou (DFN) Košice k dohode. TASR o tom informovala hovorkyňa poisťovne Eva Peterová.

„Tvrdenie o nižších jednotkových cenách v tejto nemocnici nie je pravdivé. VšZP ponúkla DFN Košice 50 percent navýšenie úhrad oproti minulému roku," uviedla Peterová. VšZP verí, že v rokovaniach nájde na druhej strane partnera.

Foto: Pavol Zachar/TASR

Nemocnica neposkytuje od soboty (1. 7.) poistencom VšZP pre chýbajúci zmluvný vzťah žiadnu plánovanú ústavnú ani ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Neodkladná zdravotná starostlivosť je zabezpečená.

K dohode medzi DFN Košice a VšZP stále nedošlo, rokovania pokračujú

Mohlo by Vás zaujímať K dohode medzi DFN Košice a VšZP stále nedošlo, rokovania pokračujú

Zdravotná poisťovňa nebola podľa riaditeľa DFN Košice Andreja Komana v rámci novej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti od 1. júla ochotná poskytnúť nemocnici mesačný objem finančných prostriedkov vo výške vyprodukovaných výkonov tak, aby nemocnica mohla naďalej poskytovať detským pacientom potrebnú zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu a bez obmedzenia.

Ministerstvo zdravotníctva SR považuje za neakceptovateľné, že štátna zdravotná poisťovňa nemá od 1. júla uzavretý zmluvný vzťah s DFN Košice. Plánovanú zdravotnú starostlivosť majú poistenci podľa VšZP zabezpečenú u zmluvných poskytovateľov, predovšetkým v regióne Košice a Prešov.

Na tejto výstave nájde návštevník všetko: Jedinečné umenie v podaní piatich výtvarníkov

Mohlo by Vás zaujímať Na tejto výstave nájde návštevník všetko: Jedinečné umenie v podaní piatich výtvarníkov

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) pre TASR reagoval, že po opätovnej žiadosti vyjadril e-mailom nezáväzné odporúčanie pre obe zmluvné strany uzavrieť zmluvu za podmienok navrhovaných VšZP minimálne do 30. septembra a súčasne otvoriť ďalšie kolo rokovaní, na ktorých sa musia zúčastniť osoby zodpovedné za výkon akcionárskych práv – ministerstvo zdravotníctva.

(TASR)

Minúta  |  

Ukrajina a Moldavsko pod vplyvom Ruska a Číny? Nemožné. Musia byť súčasťou Únie, tvrdí Leyenová

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok povedala, že pre Európsku úniu je nevyhnuté riešiť jej rozšírenie čo najskôr a pripojiť krajiny ako Ukrajina a Moldavsko. Ako uviedla agentúra AP, cieľom je zaručiť, aby sa nedostali pod vplyv Ruska a Číny.

"Dokážeme si predstaviť, že EÚ bude bez Ukrajiny, bez Moldavska, bez západného Balkánu? A tieto časti Európy sú pod vplyvom Ruska a Číny? Nemožné," povedala v Madride.

EÚ preto podľa nej musí začať premýšľať nad tým, aby sa stali súčasťou EÚ.

Predsedníčka EK takisto zdôraznila, že EÚ únia musí zvýšiť pomoc pre Ukrajinu, ktorá už takmer 500 dní čelí ruskej invázii. "Teraz je našou povinnosťou priblížiť sa k tejto vytrvalosti a húževnatosti. To zahŕňa spoľahlivú a pravidelnú finančnú podporu," povedala. Pripomenula, že EK Kyjevu do roku 2027 navrhla 50 miliárd eur vo forme rozpočtovej pomoci a podpory pri obnove.

Aj španielsky premiér Pedro Sánchez trval na tom, že je potrebné poskytovať Ukrajine pomoc vo forme zbraní a iných prostriedkov. Španielsko od soboty prevzalo polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Poľská vláda potvrdila, že chce spojiť voľby s referendom o azylovom systéme EÚ

Poľská konzervatívna vláda chce uskutočniť referendum o azylovej reforme EÚ a parlamentné voľby v rovnakom termíne. Samostatné hlasovania by boli príliš nákladné, uviedol v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki. Správu publikovala agentúra DPA.

Varšava je proti zmene azylových plánov Únie, výsledok referenda však nebude mať vplyv na rozhodovací proces v EÚ.

V Poľsku si budú nový parlament voliť v októbri, presný termín zatiaľ nestanovili. Strana Právo a spravodlivosť (PiS), vládnuca od roku 2015, sa dostala pod tlak v súvislosti s vysokou infláciou a viacerými škandálmi, píše DPA. Opozícia preto PiS obviňuje, že referendom a populistickými vyhláseniami proti azylantom sa snaží mobilizovať svojich voličov.

Lídri členských štátov EÚ minulý týždeň na samite v Bruseli v dôsledku postoja Maďarska a Poľska nedosiahli zhodu v otázke európskej azylovej politiky. Obe krajiny odmietajú kompromis, na ktorom sa začiatkom júna bez ich súhlasu väčšinovo dohodli ministri vnútra členských štátov.

Predbežná dohoda sa týka okrem iného systému povinnej solidarity pri rozdeľovaní žiadateľov o azyl. Členské štáty by museli prijať určitý počet migrantov z krajín EÚ vystavených migračným tlakom alebo zaplatiť 20-tisíc eur za každého odmietnutého migranta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.