Preskočiť na obsah
  |  

Núdzový stav parlament predĺžil

Poslanci Národnej rady SR v piatkovom hlasovaní odsúhlasili predĺženie núdzového stavu. Zo 118 prítomných hlasovalo za 83, proti bolo 35 poslancov. Núdzový stav predĺžila vláda od 8. februára na ďalších 40 dní.

Väčšina koaličných poslancov strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí hlasovala za predĺženie núdzového stavu. Naopak, poslanci Smeru-SD, kotlebovci a nezaradení poslanci okolo expremiéra Petra Pellegriniho hlasovali proti.

Opakované predĺženie núdzového stavu nepodporil okrem opozičných poslancov ani koaličný poslanec Marián Viskupič (SaS).

Opozičným poslancom v návrhu vlády na odsúhlasenie predĺženia chýbala analýza doterajších opatrení a tiež konkrétne návrhy ďalších opatrení. Upozorňovali, že viaceré sa dajú uplatniť bez potreby núdzového stavu. Koaliční poslanci avizovali podporu, no viacerí do budúcna očakávajú opatrenia, ktoré by neboli viazané na núdzový stav.

Centrálne riadenie boja s pandémiou

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pred hlasovaním skonštatovala, že bez núdzového stavu by vláda prišla o možnosť centrálneho riadenia boja s pandémiou, preto v pléne požiadala poslancov o podporu. Deklarovala, že vláda si uvedomuje zodpovednosť a aj to, že zásah do ľudských práv musí byť v primeranom a nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na potrebu ochrany životov.

Šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) doplnila, že iba v núdzovom stave vieme dosiahnuť riadenie nemocničného personálu či reprofilizáciu lôžok nemocníc.

Aj peniaze naviazané na opatrenia, presuny či prerábky spôsobené pandémiou idú podľa nej mimo rozpočtu. "Ak by sme nemali núdzový stav, veľmi by na to doplatilo ministerstvo zdravotníctva," upozornila. Aj zvyšok koaličných klubov avizoval podporu predĺženiu núdzového stavu.

Vláda začiatkom mesiaca rozhodla, že núdzový stav sa predĺži od 8. februára o ďalších 40 dní.

Na základe novelizovanej legislatívy musí predĺženie núdzového stavu odobriť parlament, a to najneskôr do 20 dní.

(tasr, ste)

  |  

USA bombardovali proiránske milície v Sýrii

Americká armáda podnikla vo štvrtok večer na východe Sýrie nálety na zariadenia patriace milíciám podporovaným Iránom v reakcii na nedávne raketové útoky na americké jednotky v Iraku. Informovali o tom v piatok agentúry AFP a AP.

"Na pokyn prezidenta (Joea) Bidena americké sily dnes večer podnikli nálety na infraštruktúru využívanú Iránom podporovanú militantnými skupinami na východe Sýrie," uviedol hovorca Pentagonu John Kirby.

Povedal, že šlo o reakciu na nedávne útoky proti príslušníkom medzinárodnej koalície pod vedením USA v Iraku.

Terčom boli objekty v blízkosti hranice s Irakom. Kirby uviedol, že americké sily tam zničili "niekoľko zariadení" používaných irackými proiránskymi skupinami vrátane šiitského militantného hnutia Katáib Hizballáh.

Americká armáda neuviedla, či pri štvrtkovom útoku došlo k obetiam na životoch. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) však informovalo, že pri nálete bolo zabitých 17 príslušníkov šiitských Ľudových mobilizačných síl (Hašd aš-Šabí).

Hnutie Katáib Hizballáh patrí práve k Ľudovým mobilizačným silám, ktoré boli vytvorené za účelom boja proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS) a fungujú v rámci irackej armády.

Pred americkým náletom došlo k trom útokom, ktoré mierili na západné diplomatické, vojenské alebo komerčné objekty v Iraku.

V pondelok 15. februára dopadlo niekoľko rakiet v blízkosti letiska Arbíl v autonómnej oblasti Kurdistan v severnej časti Iraku. Jedna z nich zasiahla komplex, kde sa nachádzajú i vojaci koalície pod vedením USA. Ďalšie dve dopadli do osídlenej oblasti neďaleko letiska. Počas útoku zahynul zahraničný zamestnanec pracujúci pre americkú armádu a ďalší civilista.

(tasr)

  |  

Matovič o zatváraní fabrík: Iba krajná možnosť. Tieto chýry môžu byť devastačné

Stále platí, že do leta by sme mali v rámci Európskej únie vedieť zaočkovať 70 percent dospelej populácie. Po štvrtkovom videosamite lídrov EÚ to vyhlásil premiér SR Igor Matovič s tým, že do pár týždňov by mala byť k dispozícii aj ďalšia vakcína Johnson & Johnson, do ktorej sa vkladajú nádeje. Uviedol tiež, že fabriky zatiaľ vláda zatvárať neplánuje.

"Má dobrú účinnosť, stačí jedna dávka a skladovať sa dá v obyčajnej chladničke. Poučení z krízového vývoja sa ale predčasne radovať nikto nechce. Dúfajme, že nás neprekvapí opäť logistika," skonštatoval predseda vlády.

Slovensko sa podľa Matoviča pre ťažkú pandemickú situáciu pozerá na všetky možnosti, ako zvýšiť počet zaočkovaných ľudí. "Solidarita s krajinou, ktorá ju aktuálne potrebuje, sa viackrát počas pandémie v EÚ ukázala ako životne dôležitá. Už mnoho krajín ju využilo," dodal. Podotkol, že Slovensko aktuálne o jej podobe s partnermi diskutuje, ale zachováva dôvernosť.

Lídri EÚ označili na videosamite za stále väčší problém mutácie nového koronavírusu. Aj keď sú podľa slovenského premiéra pozitívne signály o dobrej reakcii niektorých vakcín na známe varianty, najmä ten britský, situáciu treba sledovať. Myslieť podľa neho treba aj na vakcíny pre krajiny mimo EÚ, inak nás mutácie budú stále trápiť.

"Pohnúť sa potrebujeme aj v otázke COVID certifikátov. Veľmi potrebujeme spoločné európske riešenie, ktoré bude moderné a rovnaké pre každého. Niektoré krajiny sú však opatrné. Mrzí ma, že sme dohodu ani teraz nenašli a pokračovať budeme opäť v marci," uviedol Matovič. Ako podotkol, znamená to, že krajiny si budú vytvárať svoje vlastné certifikáty a potom sa spoločné riešenie bude hľadať oveľa ťažšie.

"Chceli by sme, aby s návrhom prišla Európska komisia," skonštatoval premiér s tým, že samit pokračuje v piatok ráno diskusiou o obrane a bezpečnosti. Tá sa podľa Matoviča už vyše dva roky odkladá a s novou administratívou v Spojených štátoch amerických nabrala nový vietor. "Vrátime sa aj k diskusii o južnom susedstve," poznamenal.

Žiadne zatváranie fabrík

Na svojom facebookovom profile sa Matovič vyjadril aj k aktuálnej téme údajného zatvárania fabrík na Slovensku.

Niektoré médiá začali podľa premiéra posledné dni ľudí doslova strašiť informáciami o tom, že vláda zavrie všetky fabriky. Matovič to však dementuje a tvrdí, že ide len o najkrajnejšiu možnosť, ale vraj verí, že to Slovensko zvládne aj bez tohto radikálneho kroku.

"Vzhľadom na to, že tieto chýry môžu mať devastačné účinky na investičné rozhodnutia a zásadne ovplyvniť obraz slovenského podnikateľského prostredia, musím tieto chýry dementovať. Nie je to pravda. Áno, je to úplne krajná možnosť, ktorá pripadá do úvahy a po ktorej siahli už viaceré štáty," uviedol Matovič na sociálnej sieti.

(tasr, top)

  |  

Američania zakázali Trnkovi vstup na svoje územie

Americký rezort diplomacie vo štvrtok zakázal bývalému generálnemu prokurátorovi SR Dobroslavovi Trnkovi a jeho synovi Jakubovi vstup na územie USA. Dôvodom je ich účasť na závažnej korupcii, uvádza sa na webovej stránke amerického ministerstva zahraničných vecí.

O zákaze vstupu pre Trnku rozhodol priamo šéf americkej diplomacie Antony Blinken, ktorého do funkcie vymenoval nový prezident Joe Biden. Svoje rozhodnutie zdôvodnil dôveryhodnými informáciami nasvedčujúcimi tomu, že sa Trnka podieľal na závažnej korupčnej činnosti.

"V zmysle týchto informácií sa Trnka vo funkcii generálneho prokurátora Slovenska podieľal na korupčných činoch, ktoré narúšali právny štát a dôveru slovenskej verejnosti v demokratické inštitúcie, predstaviteľov a verejné konania," uvádza sa Blinkenovom vyhlásení.

Blinken zdôraznil, že predmetné rozhodnutie bolo vydané výlučne na základe platného amerického zákona o rozpočtových prostriedkoch rezortu diplomacie a zahraničných programoch. Cieľom tohto kroku nie je ovplyvniť alebo prejudikovať prebiehajúce alebo budúce právne konania týkajúce sa Trnku na Slovensku. Zahraniční predstavitelia a ich rodinní príslušníci, ktorých minister zahraničných vecí USA verejne označí za osoby priamo alebo nepriamo sa podieľajúce na korupcii, strácajú oprávnenie na vstup do Spojených štátov.

Okrem Dobroslava Trnku bolo takéto rozhodnutie prijaté aj v prípade jeho syna Jakuba Trnku.

Blinken zdôraznil, že jeho rozhodnutie je prejavom záväzku Spojených štátov bojovať proti korupcii a podporovať v tomto boji aj občanov Slovenska. Rezort diplomacie USA bude podľa neho aj v budúcnosti využívať dostupné nástroje na vyvodzovanie zodpovednosti voči korupčným subjektom v tomto regióne i v celom svete.

(tasr)

  |  

Prokuratúra prezradila viac k smrti Violy. Vraždu so sexuálnym motívom vylúčila

Smrť Violy Macákovej, ku ktorej došlo v novembri 2019, nebola spôsobená cudzím zavinením a bezprostrednou príčinou úmrtia bolo zlyhanie činnosti srdca.

Vyplýva to z uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo stredy (24. 2.), ktoré bolo vo štvrtok doručené na Krajskú prokuratúru (KP) v Bratislave. TASR o doručení uznesenia, ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie v tejto veci, informoval prokurátor a hovorca KP v Bratislave Matej Izakovič. Uznesenie nie je zatiaľ právoplatné.

Bezprostrednou príčinou smrti Violy Macákovej bolo zlyhanie činnosti srdca, ktoré utrpela pri opakovanom pôsobení tupého násilia. "Neboli zadokumentované žiadne stopy po spútaní alebo zviazaní poškodenej, žiadne zlomeniny členkov. Prípadný sexuálny motív spáchania skutku bol vzhľadom na charakter zdokumentovaných zranení poškodenej jednoznačne vylúčený," povedal ďalej Izakovič k obsahu uznesenia.

Ako priblížil, vo veci sa vykonávali znalecké skúmania z rôznych odborov, dokopy bolo vypočutých 80 svedkov, zabezpečené boli aj kamerové záznamy z rôznych lokalít. Zároveň sa vykonali viaceré obhliadky, domové prehliadky a prehliadky iných priestorov. "Boli zabezpečené viaceré biologické stopy, ktoré boli následne expertízne skúmané, zabezpečené boli aj údaje o telekomunikačnej prevádzke viacerých telefónnych čísiel vrátane ich lokalizácie, ako aj komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí," uviedol prokurátor.

"Na záver je potrebné tiež uviesť, že viaceré medializované informácie k predmetnej veci, najmä v úvodnom štádiu vyšetrovania, neprispeli k objektívnemu vnímaniu vyšetrovania a mohli mať nepriaznivý vplyv aj na rodinných príslušníkov poškodenej. Viac informácií nie je možné v súčasnosti poskytnúť vzhľadom na skutočnosť, že predmetné uznesenie vyšetrovateľa nie je zatiaľ právoplatné," zdôraznil Izakovič.

Polícia 11. novembra 2019 prijala oznámenie o náleze podchladenej ženy na Prístavnej ulici v Bratislave. Po príchode na miesto policajti zistili, že sa tam nachádza žena s početnými zraneniami po celom tele. Oživiť sa ju nepodarilo.

(tasr)

  |  

Virológ Klempa: Účinnosť vakcín proti mutáciám nie je jednoznačná

Či budú vakcíny účinné voči mutáciám nového koronavírusu, nie je v tejto chvíli úplne jednoznačné. Existujú štúdie, ktoré naznačujú, že juhoafrický a brazílsky variant zrejme budú spôsobovať nižšiu účinnosť očkovacích látok. Uviedol to Boris Klempa z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied na sociálnej sieti pre SAV vo videu zo série Tri otázky o koronavíruse.

"V prípade britského variantu to vyzerá z nášho pohľadu nádejnejšie. Existujú aj také štúdie, ktoré ukazujú, že aj keby bola účinnosť znížená v prípade juhoafrickej alebo brazílskej mutácie, tak stále by mali byť vakcíny schopné zabrániť aspoň veľmi ťažkým priebehom ochorenia," spresnil Klempa.

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka vo videu dodáva, že všetky druhy vakcín sledujú ten istý cieľ. Snažia sa ponúknuť imunitnému systému niečo, čo pochádza z vírusu. "Dá sa to urobiť tak, že telu dodáme genetickú informáciu vírusu, ktorá sa potom preloží v ľudských bunkách do podoby bielkoviny, ktorá sa nachádza na povrchu vírusu, a tá bielkovina sa potom ponúka imunitnému systému," priblížil Žilka.

Akadémia vied nedávno odštartovala na sociálnej sieti informačnú kampaň. Dvakrát do týždňa uverejňuje sériu krátkych videí s názvom Tri otázky o koronavíruse, v ktorej vedci SAV odpovedajú na najbežnejšie otázky o pandémii a očkovaní.

(tasr, ste)