Preskočiť na obsah
  |  

Dobrá správa. Ružomberok zmodernizuje verejné osvetlenie

RUŽOMBEROK – Verejné osvetlenie v Ružomberku obnovia za 2,8 milióna eur z úveru od Environmentálneho fondu. Modernizácia by nemala trvať dlhšie ako štyri roky.

TASR o tom informoval hovorca ružomberského primátora Vladimír Miškovčík s tým, že o rekonštrukcii rozhodlo mestské zastupiteľstvo. Primátor Ľubomír Kubáň podotkol, že modernizácia je jednou z ciest ako zhospodárniť prevádzku a znížiť náklady na spotrebu elektrickej energie a údržbu.

Mohlo by Vás zaujímať Extrémne horúčavy zabíjajú ľudí

Dodal, že v rámci projektu smart technológií doteraz vymenili 337 svietidiel. Na základe obhliadky siete verejného osvetlenia zistili viaceré nedostatky. Staré svietidlá sa vyznačujú slabým výkonom, energetickou náročnosťou a častou poruchovosťou. „Problémom sú aj stožiare verejného osvetlenia, ktoré boli postavené pred 30 až 50 rokmi," vysvetlil primátor.

Časť svietidiel vo Vyšnom Matejkove, Bielom Potoku a v Novej Černovej plánuje mesto financovať z nenávratného finančného príspevku 100 000 eur z Environmentálneho fondu. „Dovedna by sme mali vymeniť celkom 146 svietidiel. Najviac, 56, v Novej Černovej, 50 v Bielom Potoku a 40 vo Vyšnom Matejkove," povedal Miškovčík. Doplnil, že lokality vybrali na základe zlého stavu svietidiel. Zároveň sú to okrajové časti Ružomberka, kde podľa jeho slov hrozí stret s divou zverou.

Tasr

  |  

NATO realizuje schémy studenej vojny a snaží sa o eskaláciu na Ukrajine, kritizuje po samite Rusko

Rusko obvinilo Severoatlantickú alianciu (NATO) z realizácie "schém studenej vojny" tým, že vyvoláva napätie dodávkami zbraní na Ukrajinu a snaží sa rozdeliť svet na základe ideologických rozdielov.

Moskva predložila svoje hodnotenie niekoľko hodín po skončení dvojdňového samitu NATO v Litve, počas ktorého sa diskutovalo aj o budúcnosti Ukrajiny v tejto západnej vojenskej aliancii.

Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorý sa zúčastnil na samite, ponúkli vedúce mocnosti dlhodobé bezpečnostné prísľuby a uistili ho, že Ukrajina nakoniec dostane pozvánku do NATO, zatiaľ však neexistuje žiadny konkrétny časový plán.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že prísľub Aliancie ďalej posilňovať vojenské kapacity Ukrajiny na súši, na mori a vo vzduchu ukazuje, že západní podporovatelia Kyjeva "plánujú kurz pre eskaláciu".

"Vydali nový súbor sľubov, že budú kyjevskému režimu dodávať čoraz modernejšie zbrane s dlhým doletom, aby čo najviac predĺžili tento opotrebovávací konflikt," uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie vydanom v stredu neskoro večer.

Samit NATO vo Vilniuse ukázal, "že táto organizácia sa úplne vrátila ku schémam studenej vojny", uviedlo ministerstvo s tým, že západné mocnosti sú odhodlané rozdeliť "svet na demokracie a autokracie".

"Táto politika hľadania nepriateľov je zameraná na Rusko," tvrdí zmienené ministerstvo.

(tasr)

  |  

Lavrov: Ak by Ukrajina mala lietadlá F-16, predstavovalo by to jadrovú hrozbu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Západ z vytvárania jadrovej hrozby pre Rusko tým, že plánuje dodať Ukrajine moderné stíhacie lietadlá F-16 Fighting Falcon.

"USA a ich satelity z NATO vytvárajú riziko priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom, čo môže mať katastrofálne následky," povedal Lavrov v rozhovore pre ruské webové noviny Lenta.ru, z ktorých vo štvrtok citovala tlačová agentúra DPA.

Rusko nemôže ignorovať skutočnosť, že lietadlá F-16, ktoré Západ plánuje dodať Ukrajine, môžu potenciálne niesť jadrové zbrane, povedal najvyšší ruský diplomat.

Samotný fakt výskytu takýchto systémov v ukrajinských ozbrojených silách budeme považovať za jadrovú hrozbu zo strany Západu," varoval Lavrov.

Minister však zároveň odmietol, že by Rusko plánovalo na Ukrajine taktický jadrový úder. Podmienky použitia takýchto zbraní sú dobre známe, podotkol šéf ruskej diplomacie.

Ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch - v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v utorok oznámil vznik koalície zloženej z 11 krajín, ktorá bude zaisťovať výcvik ukrajinských pilotov na nadzvukové viacúčelové stíhacie lietadlá typu F-16 americkej výroby.

Výcvik zameraný na ovládanie a údržbu týchto strojov sa začne v auguste v Dánsku a v budúcnosti sa počíta aj so vznikom výcvikového centra v Rumunsku. Podľa Reznikova by ukrajinskí piloti mohli lietať na týchto strojoch už o šesť mesiacov.

Výcvik však neznamená, že tieto stroje budú skutočne dodané. Zatiaľ sa žiadna krajina nezaviazala poslať ich na Ukrajinu.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie moderných lietadiel F-16, aby mohla účinne čeliť vzdušnej prevahe Ruska a zaistiť si podporu zo vzduchu nutnú na oslobodzovanie svojich okupovaných území.

(tasr)

  |  

Francúzsko sa bojí ďalších protestov. V Deň dobytia Bastily nasadí do ulíc 130-tisíc policajtov

Francúzsko je pripravené nasadiť do ulíc počas štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily, ktorý pripadá na 14. júla, až 130-tisíc príslušníkov polície. Rozhodlo sa tak pre obavy z obnovenia násilných protestov, ktoré prebiehali po tom, ako polícia pri dopravnej kontrole zastrelila 17-ročného mladíka.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin oznámil, že vo štvrtok a v piatok večer bude v uliciach fyzicky nasadených 45-tisíc policajtov. Okrem toho budú pripravené aj špeciálne jednotky, vrtuľníky, drony a obrnené vozidlá.

Autobusové a električkové spojenie bude vo všetkých mestských aglomeráciách premávať len do 22.00 h SELČ. Prímestské vlaky a parížske metro budú v prevádzke v štandardnom režime.

Protesty a násilnosti vypukli v celom Francúzsku po tom, ako policajt 27. júna pri kontrole vozidla na parížskom predmestí Nanterre zastrelil 17-ročného mladíka alžírskeho pôvodu. Táto udalosť znovu oživila rasové napätie v krajine, ako aj dlhoročnú kritiku prístupu francúzskej polície k príslušníkom menšín.

Francúzska vláda preto pred blížiacim sa štátnym sviatkom zakázala predaj, prepravu a použitie ohňostrojov a pyrotechniky. Niekoľko miest z bezpečnostných dôvodov zrušilo aj každoročné tradičné ohňostroje.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež neprednesie svoj zvyčajný prejav v televízii.

(tasr)

  |  

Kunderova irónia a genialita urobili z jeho diel klasiku našich čias, pripomína Macron

Irónia a genialita česko-francúzskeho esejistu a prozaika Milana Kunderu urobili z jeho diel klasiku dnešnej doby. V reakcii na spisovateľovo úmrtie to v stredu na sociálnej sieti Twitter napísal francúzsky prezident Emmanuel Macron, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Kunderu označil za slobodného ducha, ktorý našiel útočisko vo Francúzsku a vo svojich spisoch obsiahol univerzálne horizonty. "Jeho irónia a genialita urobili z jeho diel klasiku našich čias. Úprimnú sústrasť jeho manželke a blízkym a tiež jeho čitateľom," napísal Macron.

Podľa francúzskej ministerky kultúry Rimy Abdul-Malakovej si Kundera vybral život vo Francúzsku, aby nikdy nestratil slobodu. "Pomáhal nám objaviť, kto sme, nájsť cestu v absurdite sveta," uviedla. Dodala, že spolu s ním odchádza jeden z najväčších hlasov európskej literatúry.

O smrti významného románopisca informovali okrem svetových tlačových agentúr aj televízie BBC a CNN či americký denník The New York Times. Významný priestor mu venovali najmä francúzske médiá. Denník Le Figaro ho označil za literárneho velikána.

Česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera zomrel v utorok vo veku 94 rokov. Bol najprekladanejším autorom českého pôvodu, preslávil sa najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia. Od roku 1975 žil s manželkou vo francúzskom exile a od roku 1981 mal francúzske občianstvo.

(tasr)

  |  

Erdogan pracuje so Zelenským a Putinom na záchrane obilnej dohody

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu oznámil, že spolupracuje s prezidentmi Ukrajiny a Ruska na predĺžení obilnej dohody, ktorej platnosť sa má skončiť 17. júla. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Dohoda Kyjevu garantuje vývoz obilia a ďalších potravinových komodít cez Čierne more aj v čase prebiehajúcej ruskej invázie. Platnosť dohody sa skončí na budúci pondelok, ak Rusko nebude súhlasiť s jej predĺžením, pričom podľa AFP v poslednej dobe dôrazne naznačuje, že tak neurobí.

"Pán (Volodymyr) Zelenskyj je za pokračovanie tejto iniciatívy a pán (Vladimir) Putin má v tomto smere niekoľko návrhov," poznamenal Erdogan na konci dvojdňového summitu NATO v litovskom Vilniuse s odkazom na prezidentov Ukrajiny a Ruska.         

Dodal, že spoločne pracujú na hľadaní riešenia, ktoré by malo zaistiť pokračovanie dohody, pričom sa zohľadňujú aj Putinove návrhy.

Dohodu o dodávkach obilia medzi Moskvou a Kyjevom vlani v júli Turecko a OSN. Blokáda ukrajinských prístavov ruskou armádou by totiž mohla spôsobiť globálnu potravinovú krízu. Rusko a Ukrajina patria medzi najväčších svetových vývozcov poľnohospodárskych produktov, takže je od nich závislých mnoho krajín.

Spomínaná dohoda umožnila Ukrajine vyviezť už vyše 32 miliónov ton obilia a potravín z troch ukrajinských prístavov – Čornomorsk, Odesa a Pivdennyj.

Rusko však s fungovaním obilnej iniciatívy spokojné nie je aj napriek tomu, že ďalšia s ňou prepojená paralelná dohoda mu umožňuje vyvážať aj vlastné potraviny a hnojivá.

Moskva už vopred avizovala, že ak nebudú splnené jej požiadavky, nebude súhlasiť s ďalším predĺžením platnosti obilnej dohody. Rusko doposiaľ k jej predĺženiu napokon vždy pristúpilo, k čomu došlo už trikrát.

Medzi požiadavky, ktorými Kremeľ podmieňuje súhlas s ďalším fungovaním dohody patrí znovuzapojenie ruskej poľnohospodárskej banky Rosseľchozbank do platobnej siete SWIFT, obnovenie dodávok poľnohospodárskych strojov a súčiastok zo zahraničia, zrušenie obmedzení týkajúcich sa poistenia a obnovenie čpavkovodu vedúceho z ruského Togliatti do ukrajinskej Odesy.

(tasr)