Preskočiť na obsah
  |  

Ukrižovať treba páchateľa, nie Krajčího, hovorí premiér. Priznal pravosť uniknutého dokumentu

Najzásadnejšie opatrenie je, aby ľudia dodržiavali opatrenia, ktoré sú už v súčasnosti platné. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol predseda vlády Igor Matovič.

Dokument o tom, ako by mohli vyzerať nové protipandemické opatrenia od marca, ktorého obsah zverejnili niektoré médiá, je z veľkej časti pravdivý, tvrdí Matovič. Podľa jeho slov ešte v nedeľu popoludní má mimoriadne zasadnúť vláda. "Materiál, ktorý prijali vedci, dnes zoberieme do úvahy a postupne ho budeme napĺňať podľa uznesení," povedal.

Matovič stále tvrdí, že keď sa vlani testovalo plošne, tak počet nakazených klesol. "Od začiatku decembra počet pacientov v nemocniciach stúpa," povedal premiér. Podľa neho neklesajú počty ľudí ani potom, ako začal platiť COVID automat. Za problematickú označil aj britskú mutáciu ochorenia.

Kritika porušovateľov aj médií

Podľa premiéra ľudia považujú testovanie za bezpečné a len nízke percento ľudí uviedlo, že by sa pri ňom mohli nakaziť. Odvolával sa pritom na prieskum. Za problém označil ľudí, ktorí nedodržiavajú opatrenia. Slovensko má podľa neho smolu aj v tom, že veľké množstvo ľudí nemôže pracovať z domu a musia chodiť do práce, čím sa zvyšuje mobilita.

Premiér sa tvrdo vyjadril aj na adresu médií, ktoré vládu od začiatku kritizovali. Niektoré sú podľa neho vlastnené oligarchami, ktorí robia vlastnú politiku. Kritika zo strany progresívnych médií zase podľa Matoviča vychádza z toho, že boli nespokojné s porážkou Progresívneho Slovenska v parlamentných voľbách.

Stojí za Krajčím, Čaputová má prestať s odkazmi cez médiá

V súvislosti s tohtotýždňovým stretnutím troch najvyšších ústavných činiteľov povedal, že by prezidentku Zuzanu Čaputovú poprosil, aby prestala s odkazmi cez médiá. Zároveň si myslí, že takéto odkazy už do budúcna nebudú. Hlava štátu ho podľa neho nevyzvala na to, aby odovzdal riadenie pandémie niekomu inému. "Nič také tam nezaznelo, na nič také ma nevyzvala," uviedol.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) má stále premiérovu podporu. "Stál od začiatku za záchranou zdravia a života, a preto za ním stojím," vysvetlil Matovič. Krajčí podľa neho chráni zdravotníctvo pred finančnými skupinami, a preto mu naďalej dôveruje.

Zdôraznil, že Krajčí bol od začiatku za sprísnenie opatrení, no "SaS to blokovala, sabotovala a nekupovala testy". Matovič podľa vlastných slov odmieta Krajčího „ukrižovať“ len preto, že po tom niektorí volajú. Doplnil, že „ukrižovať“ treba páchateľa.

Zároveň sa premiér bude ministra pýtať na to, prečo sa odsunuli ľudia vo veku nad 65 rokov pri očkovaní a namiesto toho začali s vakcináciou ľudí od 18 rokov. "Ja osobne by som išiel len čisto podľa veku a chorobnosti," povedal premiér. Zároveň stále zastáva názor, že ruská vakcína Sputnik V je dobrou vakcínou a bolo by správne, aby sa objednala.

(tasr, ste)

  |  

Zemanová sa ospravedlňuje za slová o očkovaní seniorov: všetkých ľudí si vážim rovnako

AKTUALIZOVANÉ Ľudí nad 65 rokov očkujeme až v ôsmej fáze, pretože sú väčšinou v dôchodkovom veku a nevytvárajú ekonomickú hodnotu pre chod štátu, uviedla šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová v diskusnej relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko. Liberálna politička sa neskôr za svoje vyjadrenie ospravedlnila.

Článok je aktualizovaný o vyjadrenie Anny Zemanovej.

Vyhrať boj s pandémiou treba ešte pred nemocnicami, zhodli sa koaličná poslankyňa Anna Zemanová a opozičný poslanec parlamentu Erik Tomáš. Prízvukujú, aby sa ambulantní lekári viac venovali ľuďom pozitívne testovaným na ochorenie COVID-19.

Starostlivosť všeobecných lekárov o pozitívne testovaných musí byť podľa Zemanovej lepšia. Je to aj odporúčanie konzília odborníkov. „Opakovane hovoríme, že treba pritlačiť na všeobecných lekárov, aby boli dostupnejší,“ povedala Zemanová. Dodala, že ak by sa pacienti nedovolali svojmu lekárovi, mohli by dostať informácie od samosprávnych krajov, ktoré sú za nich zodpovedné. Riešenie vidí aj v tom, aby samosprávne kraje prišli s nápadmi, ako mobilizovať lekárov.

Zelenú ivermektínu?

Tomáš poukazuje na to, aby štát viac pomohol ambulantným doktorom. Hovorí, že sa viac času venovalo plošnému testovaniu a očkovaniu a chýbalo sústredenie na samotnú liečbu pozitívnych pacientov. Na mieste je aj skoršie povolenie liečiv, ktoré môžu pomôcť k zlepšeniu zdravotného stavu, ako príklad uviedol liek s účinnou látkou ivermektín.

„Sú tam diskutabilné názory na ten liek, ale potom sa spýtajte tých ľudí, ktorým niekto zomiera alebo sa niekto nakazí, že ak by mali tú možnosť, tak ten liek mu určite dajú, lebo je to lepšie, ako sa na neho len tak pozerať,“ tvrdí Tomáš.

Zemanová: ľudia nad 65 rokov nevytvárajú ekonomickú hodnotu

Tomáš tiež kritizoval zaradenie ľudí nad 65 rokov až do ôsmej fázy očkovania. Uviedol, že úmrtia ľudí nad 65 rokov tvoria polovicu všetkých úmrtí na ochorenie COVID-19. Ich očkovanie by preto podľa Tomáša malo byť vykonané v skoršej fáze.

Tomáš kritizoval aj očkovanie v domovoch sociálnych služieb pre seniorov. Očkovanie sa podľa neho doteraz uskutočnilo iba v jednej pätine domovov, ktoré o očkovanie požiadali.

 „Očkovacia stratégia je nejakým spôsobom nastavená, ľudia nad 65 rokov sú väčšinou už v dôchodkovom veku, čiže nevytvárajú tú ekonomickú hodnotu pre chod štátu," vysvetlila šéfka poslaneckého klubu SaS s tým, že "bez peňazí to nejde". Je preto podľa nej dôležité, aby dostali vakcínu aj ľudia do 55 rokov pracujúci v niektorých odvetviach. 

Ľudia nad 65 rokov by podľa Zemanovej mali byť obzvlášť opatrní a dodržiavať pravidlá, a to napríklad nakupovať v čase vyhradenom pre dôchodcov.

Návrh Sulíka

V súvislosti s tým, že sa šéf strany SaS a minister hospodárstva Richard Sulík ponúkol na post ministra zdravotníctva, Zemanová hovorí, že Sulík to myslel úprimne. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) mal podľa nej možnosť dosadiť na kreslo ministra zdravotníctva skúseného manažéra.

Tomáš je toho názoru, že minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) mal byť už dávno vymenený. „Koľko ľudí má ešte zomrieť? Ako manažér rezort zdravotníctva nezvláda,“ konštatuje. Odvolanie Krajčího žiadali nielen SaS, ale aj koaličná strana Za ľudí. Tomáš si myslí, že ak by to naozaj chceli, mohli sa strany spojiť, zatlačiť a vymeniť ho. Ponuku Sulíka označil za neúprimnú.

Potreba núdzového stavu

Opätovné schvaľovanie núdzového stavu v parlamente považuje opozičný poslanec za frašku. Myslí si, že vláda vyhlásenie tohto stavu potrebuje len na to, aby zamedzila zhromažďovaniu ľudí a protestom. Navrhol, aby sa prijal nový pandemický zákon, ktorý zadefinuje núdzový stav pre domovy dôchodcov a nemocnice a pre zvyšok vecí by platila iba mimoriadna situácia.

Zemanová vysvetlila, že núdzový stav je v SR vyhlásený preto, aby mohol štát nariadiť pracovnú povinnosť zdravotníkom a pracovníkom v sociálnych službách. „To, že máme zatvorené obchody, vôbec nesúvisí s vyhlásením núdzového stavu,“ poznamenala. Poslankyňa verí, že núdzový stav nebude potrebné schvaľovať znova v marci a pandemická situácia bude lepšia.

Zemanová sa ospravedlňuje

Po kritike verejnosti sa Zemanová za svoje vyjadrenie ospravedlnila na facebooku. "Mrzí ma, že formulácia mojej myšlienky v relácii Sobotné dialógy ohľadom očkovania seniorov vyznela necitlivo a tak došlo k nepochopeniu. Hlboko sa ospravedlňujem tým, ktorých som sa svojím nejasným vyjadrením dotkla," uviedla politička s tým, že všetkých ľudí si váži rovnako.

Uviedla, že máme nastavenú očkovaciu stratégiu nielen podľa veku, ale aj podľa zamestnania. "Je dôležité, aby bola pri očkovaní nastavená rozumná rovnováha a kombinácia rizikových skupín a tých, ktorých štát potrebuje pre zabezpečenie nevyhnutných činností. V opačnom prípade by nám hrozilo, že nebude možné zabezpečiť chod v nemocniciach, bola by ohrozená doprava, ale rovnako by sa mohlo stať, že si ľudia nezaobstarajú základné suroviny, ak budú obchody zatvorené," myslí si saskárka.

Zopakovala, že je podľa nej nevyhnutné, aby seniori veľmi dôsledne obmedzovali svoju mobilitu, návštevy a dodržiavali vyhradený čas na nákupy. "Tak sa ochránia pred covidom. Súčasná vírusová mutácia na Slovensku je totiž mimoriadne infekčná," uzavrela.

(tasr, ste)

  |  

Matovič žiada EÚ o pomoc: lockdown nezaberá, pošlite vakcíny a zdravotníkov

Kritická epidemiologická situácia na Slovensku, zavedenie COVID-19 certifikátov, sprísnenia na hraniciach či európska obrana boli predmetom videosamitu lídrov členských štátov Európskej únie.

Videosamit lídrov členských štátov Európskej únie sa konal 25. a 26. februára. Slovenskú republiku zastupoval premiér Igor Matovič (OĽaNO). TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Slovenský premiér na samite požiadal ostatné členské štáty o pomoc v podobe zapožičania dávok vakcín alebo vyslania zdravotníckych pracovníkov. Zároveň poďakoval tým krajinám, ktoré už solidaritu Slovenskej republike preukázali.

Tvrdý lockdown nie je efektívny

"Vážna situácia na Slovensku je výsledkom šírenia infekčnejšej britskej mutácie, proti ktorej ani tvrdý lockdown nie je dostatočne efektívny. Nádejou je práve vakcinácia. Musíme preto zefektívniť proces autorizácie nových vakcín prostredníctvom EMA, ako aj urýchliť výrobu a distribúciu bezpečných a účinných vakcín," skonštatoval Matovič. Víta tiež iniciatívu Európskej komisie na zvýšenie národných kapacít sekvenovania, čo umožní nové mutácie nielen včas identifikovať, ale pomôže aj pri prispôsobení vakcín týmto mutáciám.

Slovensku sa v spolupráci s inými členskými štátmi podarilo dosiahnuť záväzok lídrov v pokračovaní práce na nájdení spoločného európskeho prístupu pri zavádzaní európskych COVID-19 certifikátov. "Tieto certifikáty nemajú slúžiť len pre zaočkovaných. Majú rovnako obsahovať informáciu o prekonaní ochorenia COVID-19 a vykonaných testoch. Nejde preto o nástroj slúžiaci na diskrimináciu, ale o nástroj na odstránenie byrokracie pri preukazovaní plnenia rozličných opatrení," priblížil predseda vlády.

Sprísnené opatrenia na hraniciach

Predmetom diskusie lídrov boli aj nedávne sprísnenia hraničných opatrení niektorých členských štátov. Aj po tlaku Slovenska lídri v spoločnom vyhlásení vyslali jasné posolstvo, že pri zavádzaní opatrení sa musí brať ohľad jednak na princípy proporcionality a nediskriminácie, ale tiež na zabezpečenie plynulého toku tovarov a fungovania jednotného trhu EÚ.

V otázke bezpečnosti a obrany Slovensko považuje NATO za základný pilier európskej bezpečnosti bez akejkoľvek alternatívy. Strategická autonómia má svoje výhody. "Pri bezpečnosti a obrane by však cieľom malo byť čeliť komplexným hrozbám spolu s partnermi a spojencami, a to prioritne v rámci NATO. EÚ preto potrebuje ambicióznejší a strategickejší prístup k uzatváraniu partnerstiev," informoval o záveroch ÚV SR.

V súvislosti s Južným susedstvom sa lídri zhodli na potrebe posilnenia partnerstva EÚ s týmto regiónom, čo má napomôcť lepšiemu zvládaniu spoločných výziev. Okrem bezpečnostnej stabilizácie regiónu by sa EÚ mala zapojiť aj do jeho hospodárskej obnovy, zlepšenia vzdelávania a tvorby pracovných miest. Iba tak vie adresovať aj príčiny migrácie.

(tasr, ste)

  |  

Núdzový stav parlament predĺžil

Poslanci Národnej rady SR v piatkovom hlasovaní odsúhlasili predĺženie núdzového stavu. Zo 118 prítomných hlasovalo za 83, proti bolo 35 poslancov. Núdzový stav predĺžila vláda od 8. februára na ďalších 40 dní.

Väčšina koaličných poslancov strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí hlasovala za predĺženie núdzového stavu. Naopak, poslanci Smeru-SD, kotlebovci a nezaradení poslanci okolo expremiéra Petra Pellegriniho hlasovali proti.

Opakované predĺženie núdzového stavu nepodporil okrem opozičných poslancov ani koaličný poslanec Marián Viskupič (SaS).

Opozičným poslancom v návrhu vlády na odsúhlasenie predĺženia chýbala analýza doterajších opatrení a tiež konkrétne návrhy ďalších opatrení. Upozorňovali, že viaceré sa dajú uplatniť bez potreby núdzového stavu. Koaliční poslanci avizovali podporu, no viacerí do budúcna očakávajú opatrenia, ktoré by neboli viazané na núdzový stav.

Centrálne riadenie boja s pandémiou

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pred hlasovaním skonštatovala, že bez núdzového stavu by vláda prišla o možnosť centrálneho riadenia boja s pandémiou, preto v pléne požiadala poslancov o podporu. Deklarovala, že vláda si uvedomuje zodpovednosť a aj to, že zásah do ľudských práv musí byť v primeranom a nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na potrebu ochrany životov.

Šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) doplnila, že iba v núdzovom stave vieme dosiahnuť riadenie nemocničného personálu či reprofilizáciu lôžok nemocníc.

Aj peniaze naviazané na opatrenia, presuny či prerábky spôsobené pandémiou idú podľa nej mimo rozpočtu. "Ak by sme nemali núdzový stav, veľmi by na to doplatilo ministerstvo zdravotníctva," upozornila. Aj zvyšok koaličných klubov avizoval podporu predĺženiu núdzového stavu.

Vláda začiatkom mesiaca rozhodla, že núdzový stav sa predĺži od 8. februára o ďalších 40 dní.

Na základe novelizovanej legislatívy musí predĺženie núdzového stavu odobriť parlament, a to najneskôr do 20 dní.

(tasr, ste)

  |  

USA bombardovali proiránske milície v Sýrii

Americká armáda podnikla vo štvrtok večer na východe Sýrie nálety na zariadenia patriace milíciám podporovaným Iránom v reakcii na nedávne raketové útoky na americké jednotky v Iraku. Informovali o tom v piatok agentúry AFP a AP.

"Na pokyn prezidenta (Joea) Bidena americké sily dnes večer podnikli nálety na infraštruktúru využívanú Iránom podporovanú militantnými skupinami na východe Sýrie," uviedol hovorca Pentagonu John Kirby.

Povedal, že šlo o reakciu na nedávne útoky proti príslušníkom medzinárodnej koalície pod vedením USA v Iraku.

Terčom boli objekty v blízkosti hranice s Irakom. Kirby uviedol, že americké sily tam zničili "niekoľko zariadení" používaných irackými proiránskymi skupinami vrátane šiitského militantného hnutia Katáib Hizballáh.

Americká armáda neuviedla, či pri štvrtkovom útoku došlo k obetiam na životoch. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) však informovalo, že pri nálete bolo zabitých 17 príslušníkov šiitských Ľudových mobilizačných síl (Hašd aš-Šabí).

Hnutie Katáib Hizballáh patrí práve k Ľudovým mobilizačným silám, ktoré boli vytvorené za účelom boja proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS) a fungujú v rámci irackej armády.

Pred americkým náletom došlo k trom útokom, ktoré mierili na západné diplomatické, vojenské alebo komerčné objekty v Iraku.

V pondelok 15. februára dopadlo niekoľko rakiet v blízkosti letiska Arbíl v autonómnej oblasti Kurdistan v severnej časti Iraku. Jedna z nich zasiahla komplex, kde sa nachádzajú i vojaci koalície pod vedením USA. Ďalšie dve dopadli do osídlenej oblasti neďaleko letiska. Počas útoku zahynul zahraničný zamestnanec pracujúci pre americkú armádu a ďalší civilista.

(tasr)

  |  

Matovič o zatváraní fabrík: Iba krajná možnosť. Tieto chýry môžu byť devastačné

Stále platí, že do leta by sme mali v rámci Európskej únie vedieť zaočkovať 70 percent dospelej populácie. Po štvrtkovom videosamite lídrov EÚ to vyhlásil premiér SR Igor Matovič s tým, že do pár týždňov by mala byť k dispozícii aj ďalšia vakcína Johnson & Johnson, do ktorej sa vkladajú nádeje. Uviedol tiež, že fabriky zatiaľ vláda zatvárať neplánuje.

"Má dobrú účinnosť, stačí jedna dávka a skladovať sa dá v obyčajnej chladničke. Poučení z krízového vývoja sa ale predčasne radovať nikto nechce. Dúfajme, že nás neprekvapí opäť logistika," skonštatoval predseda vlády.

Slovensko sa podľa Matoviča pre ťažkú pandemickú situáciu pozerá na všetky možnosti, ako zvýšiť počet zaočkovaných ľudí. "Solidarita s krajinou, ktorá ju aktuálne potrebuje, sa viackrát počas pandémie v EÚ ukázala ako životne dôležitá. Už mnoho krajín ju využilo," dodal. Podotkol, že Slovensko aktuálne o jej podobe s partnermi diskutuje, ale zachováva dôvernosť.

Lídri EÚ označili na videosamite za stále väčší problém mutácie nového koronavírusu. Aj keď sú podľa slovenského premiéra pozitívne signály o dobrej reakcii niektorých vakcín na známe varianty, najmä ten britský, situáciu treba sledovať. Myslieť podľa neho treba aj na vakcíny pre krajiny mimo EÚ, inak nás mutácie budú stále trápiť.

"Pohnúť sa potrebujeme aj v otázke COVID certifikátov. Veľmi potrebujeme spoločné európske riešenie, ktoré bude moderné a rovnaké pre každého. Niektoré krajiny sú však opatrné. Mrzí ma, že sme dohodu ani teraz nenašli a pokračovať budeme opäť v marci," uviedol Matovič. Ako podotkol, znamená to, že krajiny si budú vytvárať svoje vlastné certifikáty a potom sa spoločné riešenie bude hľadať oveľa ťažšie.

"Chceli by sme, aby s návrhom prišla Európska komisia," skonštatoval premiér s tým, že samit pokračuje v piatok ráno diskusiou o obrane a bezpečnosti. Tá sa podľa Matoviča už vyše dva roky odkladá a s novou administratívou v Spojených štátoch amerických nabrala nový vietor. "Vrátime sa aj k diskusii o južnom susedstve," poznamenal.

Žiadne zatváranie fabrík

Na svojom facebookovom profile sa Matovič vyjadril aj k aktuálnej téme údajného zatvárania fabrík na Slovensku.

Niektoré médiá začali podľa premiéra posledné dni ľudí doslova strašiť informáciami o tom, že vláda zavrie všetky fabriky. Matovič to však dementuje a tvrdí, že ide len o najkrajnejšiu možnosť, ale vraj verí, že to Slovensko zvládne aj bez tohto radikálneho kroku.

"Vzhľadom na to, že tieto chýry môžu mať devastačné účinky na investičné rozhodnutia a zásadne ovplyvniť obraz slovenského podnikateľského prostredia, musím tieto chýry dementovať. Nie je to pravda. Áno, je to úplne krajná možnosť, ktorá pripadá do úvahy a po ktorej siahli už viaceré štáty," uviedol Matovič na sociálnej sieti.

(tasr, top)