18. júla 2023 | 7:40

Minúta | 18. júla 2023 | 7:40

BBC: Ruská armáda útočila na prístavné mestá na juhu Ukrajiny. Najskôr poslala drony, potom rakety

Ruská armáda v noci na utorok vypustila samovražedné drony a neskôr aj vypálila rakety na juhoukrajinské prístavné mestá Mykolajiv a Odesa. Tieto útoky sa odohrali niekoľko hodín po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov, čo vyvolalo kritiku medzinárodného spoločenstva. Informovala o tom britská stanica BBC.

Operačné velenie ukrajinskej armády pre sektor Juh ráno informovalo, že ukrajinské jednotky v noci na utorok zneškodnili všetkých šesť rakiet Kalibr vypálených ruskou armádou na prístav Odesa.

"Všetky rakety boli zničené silami protivzdušnej obrany," deklarovalo velenie podľa britskej stanice BBC. Dodalo však súčasne, že trosky zo zostrelených rakiet a tlaková vlna poškodila prístavnú infraštruktúru i niekoľko rodinných domov. Zásah si vyžiadal zranenie jedného muža, ktorý je hospitalizovaný.

Pred raketovým úderom ruská armáda podľa ukrajinského velenia pre sektor Juh vypustila niekoľko vĺn bezpilotných samovražedných dronov. Ukrajinské velenie tvrdí, že cieľom tejto operácie ruskej armády bolo lokalizovať prostriedky ukrajinskej protivzdušnej obrany a odpútať pozornosť ich obslužného personálu.

Operačné velenie uviedlo, že pri priblížení z mora v Odeskej oblasti bolo zneškodnených 21 dronov typu Šáhid. Štyri ďalšie boli neutralizované v Mykolajivskej oblasti, kde však v meste Mykolajiv dron zasiahol bližšie neidentifikovaný priemyselný objekt.

Ukrajinské i ruské zdroje v noci na utorok informovali o požiari v prístave Mykolajiv.

Šéf okupačných orgánov na Kryme Sergej Axionov v utorok ráno oznámil, že na východe polostrova bolo v noci zostrelených deväť dronov a ďalších 19 bolo zneškodnených systémami elektronického boja. Kde presne boli drony zostrelené, Axionov neuviedol. Nespresnil, ako sa dostali nad východnú časť Krymu - do časti polostrova, ktorá je najviac vzdialená od frontovej línie.

Na východe Krymu sa nachádza aj Krymský most, ktorý dostal zásah v noci na pondelok. Rusko v súvislosti s tým obvinilo Ukrajinu.

Ruské ministerstvo obrany v utorok ráno potvrdilo nálet 28 ukrajinských dronov. Uviedlo súčasne, že 17 dronov zostrelila protivzdušná obrana a 11 ďalších zlikvidovali prostriedky elektronického boja.

(tasr)

18. júla 2023 | 7:30

Minúta | 18. júla 2023 | 7:30

Na otvorenie obnovenej plavárne v Starej Ľubovni sa čaká, chýbajú papiere

POPRAD – Hoci mestskú plaváreň v Starej Ľubovni otvorili po rozsiahlej rekonštrukcii slávnostne 1. mája a avizovali ju sprístupniť pre verejnosť o niekoľko dní na to, zatiaľ sa tak nestalo. Budova, na ktorej obnovu išlo takmer 4,2 milióna eur, ešte čaká na potrebné papiere.

Potvrdil to pre agentúru SITA primátor mesta Ľuboš Tomko, podľa ktorého by ale plaváreň mala byť otvorená pre návštevníkov ešte počas letných prázdnin. Podľa Tomka už mesto má povolenie na otvorenie plavárne z inšpektorátu práce, potrebuje však mať skolaudovanú celú stavbu, keďže stavebné povolenie bolo vydané na výstavbu ako celok.

Mohlo by Vás zaujímať Prešovský Montmartre vyvrcholí už zajtra veľkolepou módnou prehliadkou

„Čo sa týka wellnessu, čakáme na inšpektorát práce a to je jediný papier, ktorý nám chýba viac ako dva mesiace. Dokiaľ nie je takto skolaudovaná celá stavba, nemôže byť pre verejnosť plaváreň otvorená,“ vysvetlil. Pre samosprávu to však predstavuje aj prevádzkový problém. Už teraz sú podľa Tomka denné náklady vysoké. „Máme už výdavky na úrovni 90 percent akoby bola plaváreň otvorená. Vodu treba filtrovať, čistiť,“ zhodnotil. Verí však, že v najbližších dňoch obdržia aj posledné stanovisko.

Mesto už v tejto súvislosti požiadalo aj o predĺženie termínu otvorenia Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru a Fond na podporu športu. Pôvodne deklarovalo otvorenie do 30. júna, napokon žiada predĺženie do 31. augusta. „Chceme mať aj nejakú rezervu,“ dodal Tomko.

Mohlo by Vás zaujímať Spišské divadlo odohralo v sezóne viac predstavení, vzrástli aj tržby

Práce na komplexnej obnove plavárne trvali rok a pol. Zahŕňali rekonštrukciu obvodových plášťov, úplnú výmenu technológie, aj prebudovanie časti priestorov suterénu na wellness. Rekonštrukciou prešli bazénové telesá a pribudol detský exteriérový bazén. Mesto financovalo projekt z dotácie od vlády vo výške 800-tisíc eur aj z kapitálového úveru. Okrem dotácie z Fondu na podporu športu získal prevádzkovateľ plavárne, mestská spoločnosť Slobyterm, dotáciu na tepelné čerpadlá. Z vlastných zdrojov investovala samospráva 2,5 milióna eur.

Mohlo by Vás zaujímať Stará Ľubovňa: Hrad opäť ožije tradičnou rozprávkou, tentoraz to bude...

Mestská krytá plaváreň bola do prevádzky uvedená v roku 1988. O havarijnom stave viacerých jej častí sa hovorilo už niekoľko rokov, podľa mesta bola preto rekonštrukcia pre jej ďalšie prevádzkovanie nevyhnutná.

(sita)

18. júla 2023 | 7:14

Minúta | 18. júla 2023 | 7:14

Kaliňák z Hlasu: Samosprávy budú padať ako hrušky, toto je len prvá pomoc

Situácia samospráv je natoľko alarmujúca, že ak nebude prijatý celý komplex opatrení vrátane kompenzácie zvýšených nákladov na energie, hrozí počas jesene ich postupný kolaps. V TASR TV to povedal člen predsedníctva Hlasu-SD Michal Kaliňák.

Dve tranže po 54 miliónov eur na kompenzáciu zvýšených energetických nákladov, ktoré mali samosprávy dohodnuté ešte s bývalou vládou, ale kabinet Ľudovíta Ódora zatiaľ neodsúhlasil ich vyplatenie, sú podľa Kaliňáka len akousi prvou pomocou.

Na ňu by mal nadviazať prísľub relevantných politických strán o povolebnej stabilizácii situácie v regiónoch. "V opačnom prípade ani tých 108 miliónov nemusí pomôcť, samosprávy budú do konca roka kolabovať a budú padať ako hrušky na záhrade," uviedol Kaliňák.

Už dnes majú podľa neho v menších obciach problémy zaplatiť mzdy a odvody zamestnancom, niektorí starostovia sú podľa neho radšej práceneschopní, aby svojej obci ušetrili peniaze.

Problémy podľa neho spôsobilo nekompetentné rozhodovanie vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktoré obciam znížili príjmy a súčasne im uložili nové povinnosti bez zodpovedajúceho finančného krytia. "Za minulý rok sú samosprávy celkovo v strate 250 miliónov eur a ak sa tento rok už nezmení, na konci roka budú v čistej strate 320 miliónov eur," upozornil.

Zároveň odmietol argumentáciu vlády Ľudovíta Ódora, ktorá chce v rámci možností rozpočtu samosprávam pomôcť, ale tvrdí, že požadovanú čiastku 108 miliónov eur na kompenzácie aktuálne uvoľniť nevie. "Vláda má vo svojej vlastnej rezerve takmer päť miliárd eur. Takže dať sto miliónov je veľké zanedbateľné nič," vyhlásil.

Podľa Kaliňáka vláda neochotou rokovať so samosprávami urobila politickú chybu a táto zodpovednosť jej už ostane bez ohľadu na to, ako sa problém napokon podarí vyriešiť. Upozornil, že samosprávy sú sociálny partner, ktorému vláda musí hodiť záchranné koleso.

Tvrdí, že jeho strana ide do volieb so silným programom podpory regiónov, ktorý počíta s masívnymi investíciami z verejných zdrojov aj eurofondov. "Sme pripravení preinvestovať v regiónoch miliardu eur. Poďme sa baviť o novom nastavení eurofondov a o možnostiach, ktoré má štát," zhrnul s tým, že je potrebné priblížiť legislatívu k modelom, ktoré sa osvedčili v susedných štátoch.

Základom úspešnej regionálnej politiky je však podľa neho dialóg so samosprávami, predvídateľná legislatíva a stabilizovaná ekonomika.

(tasr)

18. júla 2023 | 6:00

Minúta | 18. júla 2023 | 6:00

Na Orave vyrástla budova nominovaná na prestížnu architektonickú cenu

KRIVÁ – Kancelársko-priemyselná budova B3 spoločnosti MTS v oravskej obci Krivá bola nominovaná na prestížne ocenenie Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR 2023.

Spoločnosť MTS v Krivej pomáha budovať technológie pre najmodernejšie podniky na Slovensku i v zahraničí – venuje sa dodávaniu zariadení, komponentov, služieb a softvérov pre uľahčenie práce. Táto spoločnosť zaoberajúca sa automatizáciou priemyslu minulý rok získala ocenenie Félix Business Award v hlavnej kategórii Excelentný biznis príbeh.

Mohlo by Vás zaujímať Namiesto priestoru môžem byť ja

Kancelársku budovu pri vjazde do malej oravskej obce Krivá navrhli architekti z ateliéru FORM A21 Richard Koseček, Ján Kuva, Ján Jacko a Ákos Takács. Budova slúži pre manažment, konštruktérov, programátorov a technických pracovníkov spoločnosti. Novostavba tvorí súčasť priemyselného areálu, ktorý pozostáva z komplexu výrobných hál, kancelárskych budov a pomocných technických objektov spoločnosti.

Mohlo by Vás zaujímať Na Krymskom moste zastavili dopravu. Svedkovia hovoria o výbuchoch, na mieste sú obete

„Krivky fasády sa vinú zvlnenou oravskou krajinou vo viacerých vrstvách, členia hmotu na menšie časti, mierkou sa prispôsobuje drobnejšej zástavbe. Drevené prvky odkazujú na typický konštrukčný materiál regiónu. Škála tmavých odtieňov pripomína pôvodné drevené stavby strácajúce sa v krajine. Zeleň na viacerých úrovniach voľne plynie okolo jednotlivých hmôt, prechádza do interiéru a dotvára výslednú kompozíciu. Transparentné vnútorné prostredie s výhľadmi do krajiny, vertikálnymi priehľadmi cez átrium a vizuálnym prepojením do výrobnej haly vytvára otvorené a prehľadné pracovné prostredie. Dôležitým aspektom je prepojenosť kreatívnych tímov so sofistikovanou výrobou,” približujú architektonický koncept autori.

Interiér budovy B3. Foto: archinfo/Matej Hakár, Ákocs Takács

Novú budovu B3 sa podarilo otvoriť na jeseň minulého roka. Nachádza sa v nej recepcia, kancelárie pre projektové tímy i servisný tím, nové zasadacie miestnosti a kancelária generálneho riaditeľa. Najzaujímavejšou časťou je Skybar na najvyššom poschodí, kde si môžu zamestnanci a návštevy vychutnať skvelú kávu v peknom prostredí s výhľadmi na prírodu a v lepšom počasí aj posedieť na terase.

Mohlo by Vás zaujímať Memoriál Stopami ukrývaných detí, pamiatka obetí holokaustu

Do areálu MTS v Krivej čoskoro pribudne aj nová výrobná hala, ktorá je momentálne vo výstavbe.

Cenu CE ZA AR každoročne vyhlasuje Slovenská komora architektov vo viacerých kategóriách. Poslaním ocenenia je zvýšiť informovanosť verejnosti o práci architektky a architekta v spoločnosti, o význame a vplyve tejto profesie na tvorbu prostredia. Tento rok sa koná 22. ročník.

18. júla 2023 | 5:49

Minúta | 18. júla 2023 | 5:49

Na Kerčskom moste bola čiastočne obnovená automobilová doprava

Na Kerčskom moste, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, sa v noci na utorok podarilo obnoviť automobilovú dopravu v jednom jazdnom pruhu. Uviedol to ruský vicepremiér Marat Chusnullin po tom, ako bol tento most v pondelok poškodený pri útoku.

"Automobilová doprava na Krymskom moste bola obnovená v reverznom režime v pravom jazdnom pruhu," napísal Chusnullin v príspevku na platforme Telegram.

Moskvou dosadené úrady na Kryme však v utorok z dôvodu nepriaznivého počasia pozastavili prevádzku trajektov, napísali ruské médiá.

Útok na Kerčský most sa odohral v pondelok ráno, zahynuli pri ňom dvaja civilisti a jedna maloletá osoba utrpela zranenia. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že ide o teroristický čin, za ktorým podľa neho stojí Ukrajina.

Mohlo by Vás zaujímať Putin avizoval odvetu za útok na Kerčský most. Podľa viacerých zdrojov ho spáchala Ukrajina

(tasr)

18. júla 2023 | 5:45

Minúta | 18. júla 2023 | 5:45

Ukrajinská armáda hlási ruské dronové útoky na juhu a východe krajiny

Rusko v noci na utorok útočilo dronmi na juhu a východe Ukrajiny. V utorok to uviedli ukrajinské vzdušné sily, podľa ktorých Moskva pri útokoch možno použila aj balistické rakety.

Náletom bezpilotných lietadiel čelili Odeská, Mykolajivská, Donecká, Chersonská, Záporožská a Dnepropetrovská oblasť, napísali ukrajinské vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram.

Dodali, že ruská armáda možno používa balistické rakety pri úderoch na Poltavskú, Čerkaskú, Dnepropetrovskú, Charkovskú a Kirovohradskú oblasť. Agentúra Reuters tieto správy nedokáže nezávisle overiť.

Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper uviedol, že ruské útoky dronmi odráža tamojšia protivzdušná obrana. Upozornil tiež na pravdepodobné ďalšie vlny ruských úderov.

(tasr)

18. júla 2023 | 5:20

Minúta | 18. júla 2023 | 5:20

Biden sa v Bielom dome stretne s vyslancom pápeža pre mier

Americký prezident Joe Biden privíta v utorok v Bielom dome mierového vyslanca pápeža Františka kardinála Mattea Zuppiho. Diskutovať budú o vojne na Ukrajine, uviedol v pondelok vo vyhlásení Biely dom.

Zuppi zavíta do Washingtonu "na žiadosť pápeža Františka", píše sa vo vyhlásení. "Prezident Biden a kardinál Zuppi budú diskutovať o utrpení spôsobenom brutálnou vojnou Ruska na Ukrajine," priblížila hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Hovoriť budú aj o snahách Vatikánu a USA poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine a o repatriácii ukrajinských detí, ktoré ruské úrady násilne deportovali, dodala.

Zuppi nedávno navštívil Kyjev, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Zavítal aj do Moskvy, hovoril s ruskou komisárkou pre práva detí Marijou Ľvovovou-Belovovou, ako aj s patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom, ktorý patrí k zástancom vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Mohlo by Vás zaujímať Rusko chce vyjednávať vďaka pápežovi, na rade je Európa, vraví samozvaný pápežov mierový vyslanec

Medzinárodný trestný súd vydal na Ľvovovú-Belovovú a ruského prezidenta Vladimira Putina zatykače, pričom ich obvinil z únosu detí z Ukrajiny. Ruskí predstavitelia však popreli akékoľvek nútené adopcie a uviedli, že niektoré ukrajinské deti sú v Rusku v pestúnskej starostlivosti.

(tasr)

18. júla 2023 | 5:15

Minúta | 18. júla 2023 | 5:15

Platnosť čiernomorskej obilnej dohody uplynula

Platnosť dohody umožňujúcej Ukrajine bezpečne vyvážať obilie cez Čierne more na svetový trh v noci na utorok oficiálne uplynula po tom, ako Moskva nesúhlasila s jej predĺžením a odstúpila od nej.

Dohoda, ktorú vlani v júli spolu s OSN pomohol sprostredkovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, Ukrajine umožnila vyviezť z čiernomorských prístavov viac ako 32 miliónov ton obila a potravín. Veľká časť smerovala do rozvojových krajín v Afrike či na Blízkom východe. Dohoda bola niekoľkokrát predlžovaná, naposledy v máji. Jej platnosť vypršala v pondelok o 23.00 h SELČ.

Oznámenie o pozastavení dohody Ruskom prišlo v pondelok len niekoľko hodín po útoku na most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym, pri ktorom zahynuli dve osoby. Za týmto útokom podľa zdroja agentúry AFP z ukrajinských bezpečnostných zložiek stojí ukrajinské námorníctvo a ukrajinská tajná služba SBU.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Rusko sa k implementovaniu dohody vráti "hneď, ako budú splnené jeho požiadavky týkajúce sa Čierneho mora".

Viaceré západné štáty vrátane Nemecka či Británie vyjadrili sklamanie v súvislosti s rozhodnutím Moskvy pozastaviť plnenie dohody. EÚ ho označila za cynické.

(tasr)

17. 07. 2023

17. júla 2023 | 21:56

Minúta | 17. júla 2023 | 21:56

NATO vystríha Kosovo pred nákupom dronov z Turecka

Mierová misia NATO v Kosove (KFOR) varovala v pondelok Prištinu v súvislosti s čerstvým nákupom dronov z Turecka. Upozornila ju, že kosovský vzdušný priestor zostáva pod kontrolou misie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Kosovský premiér Albin Kurti oznámil nákup tureckých dronov Bayraktar TB-2 v nedeľu.

"V súvislosti s používaním dronov všetkých kategórií a súvisiacich obmedzení vrátane dronov Bayraktar TB-2... má veliteľ kosovských síl (KFOR) primárne právomoci nad vzdušným priestorom Kosova," uvádza KFOR vo vyhlásení.

Situácia v Kosove ostáva napätá po niekoľkomesačných protestoch v oblastiach obývaným prevažne Srbmi. Pri májových stretoch s etnickými Srbmi utrpelo zranenia vyše 30 príslušníkov misie NATO.

Kurti sa má tento týždeň v Bruseli stretnúť so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. Európska únia apeluje na obe strany, aby zmiernili napätie.

Cieľom kosovskej vlády je podľa AFP premeniť Kosovské bezpečnostné sily na armádu s 5000 vojakmi a 3000 záložníkmi. V súčasnosti majú na starosti civilné operácie, napríklad hasenie požiarov, zneškodňovanie výbušnín či pátracie a záchranné operácie.

Hlavnou bezpečnostnou zložkou Kosova ostáva misia KFOR. Je zložená z 4500 vojakov, ktorých poskytlo 27 členov Severoatlantickej aliancie a jej partnerských krajín. Táto mierová misia NATO sa nachádza v Kosove od konca vojny z rokov 1998 a 1999.

(tasr)