Preskočiť na obsah
  |  

Po zrážke autobusov pri Brne ostal jeden mŕtvy a vyše 70 zranených. Jeden zo strojov patrí slovenskej firme

AKTUALIZOVANÉ Autobus slovenskej spoločnosti Turancar bol účastníkom pondelkovej nehody dvoch autobusov na diaľnici D2 neďaleko Brna, pri ktorej zomrel vodič a zranilo sa vyše 70 ľudí. Vyplýva to z fotografií zverejnených hasičmi Juhomoravského kraja, uvádza TASR.

Pri nehode zomrel jeden z vodičov a podľa aktuálnych informácií hasičov zranenia utrpelo celkovo 76 ľudí. Všetkých zranených sa hasičom už podarilo z vozidiel vyslobodiť. Na mieste zasahovali desiatky sanitiek a tri vrtuľníky.

Juhomoravský hejtman Jan Grolich pre Českú televíziu uviedol, že v jednom z autobusov boli cudzinci, pravdepodobne Indovia.

Podľa hovorcu spoločnosti FlixBus, ktorá spolupracuje so slovenskou firmou Turancar, bolo na palube tohto autobusu 35 ľudí a dvaja vodiči. Autobus išiel na linke z Budapešti do Prahy. Do autobusu Turancar/FlixBus narazil zozadu druhý autobus.

"Podľa políciou dosiaľ nepotvrdených informácií náš autobus brzdil do kolóny a ten za ním nestačil zabrzdiť," povedal pre Novu hovorca FlixBusu Tomáš Beránek.

Server iDNES.cz napísal, že podľa jednej z vyšetrovacích verzií polície mohol mať jeden z vodičov zdravotnú indispozíciu.

Slovenské záchranné zložky sú v prípade potreby pripravené pomôcť. Vyplýva to z vyjadrenia českého premiéra Petra Fialu na sociálnej sieti Twitter, ktorý o nehode hovoril so svojím slovenským kolegom Ľudovítom Ódorom.

Fiala označil nehodu autobusov za obrovské nešťastie. "Myslím na všetkých zranených a vyjadrujem úprimnú sústrasť blízkym vodiča, ktorý prišiel o život," napísal český premiér.

(tasr)

  |  

Ukrajina chce vyvážať obilie, aj keď dohoda prestane platiť, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Ukrajina je pripravená pokračovať vo vývoze obilia cez Čierne more aj v prípade odstúpenia Ruska od predmetnej dohody, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Kremeľ totiž v pondelok oznámil, že nepredĺži dohodu, ktorej platnosť má vypršať pred polnocou.

"Aj bez Ruskej federácie treba urobiť všetko pre to, aby sme mohli využívať tento čiernomorský koridor. Nebojíme sa. Obrátili sa na nás spoločnosti vlastniace lode. Povedali, že sú pripravené (pokračovať v preprave zásielok)," uviedol Zelenskyj v príspevku, ktorý na sociálnych sieťach šíril jeho hovorca Serhij Nykyforov.

Obilná dohoda, ktorú Rusku a Ukrajine sprostredkovali vlani OSN a Turecko, odblokovala ukrajinské čiernomorské prístavy a Kyjevu z nich umožnila dosiaľ vyviezť viac ako 32 miliónov ton obilia a potravín. Veľká časť smerovala do rozvojových krajín v Afrike či na Blízkom východe.

Dohoda bola od svojho uzavretia niekoľkokrát predlžovaná. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v pondelok počas konferenčného hovoru s novinármi oznámil jej pozastavenie. Dodal, že Rusko sa k implementovaniu dohody vráti "hneď, ako budú splnené jeho požiadavky týkajúce sa Čierneho mora".

Ak nedôjde k nijakému ďalšiemu vývoju, platnosť obilnej dohody vyprší v pondelok o 23.00 h SELČ.

Viaceré západné štáty vrátane Nemecka či Británie vyjadrili sklamanie v súvislosti s týmto rozhodnutím Moskvy. EÚ ho označila za cynické.

Oznámenie o pozastavení dohody Ruskom prišlo len niekoľko hodín po útoku na most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym, pri ktorom zahynuli dve osoby. Za týmto útokom podľa zdroja agentúry AFP z ukrajinských bezpečnostných zložiek stojí ukrajinské námorníctvo a ukrajinská tajná služba SBU.

(tasr)

  |  

Slovensko má v rámci EÚ záujem na rozvoji obchodu s Latinskou Amerikou, vyhlásil Ódor

Slovensko víta všetky tri veľké témy, ktoré sa budú v pondelok a utorok riešiť počas samitu Európskej únie a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) v Bruseli. Uviedol to predseda vlády SR Ľudovít Ódor po príchode na samit, informuje bruselský spravodajca TASR.

Premiér pripomenul, že Slovensko pozná juhoamerické a karibské krajiny skôr ako dovolenkové destinácie, ale pre krajiny EÚ je dôležité a želateľné udržiavať s týmto regiónom aj ekonomické a obchodné vzťahy.

Spresnil, že rokovania lídrov sa zamerajú na zelenú tranzíciu, lebo nestačí, že iba EÚ sa správa ekologicky zodpovedne, rovnaký postoj musia mať aj iné časti sveta. "V prípade týchto krajín nejde len o emisie CO₂, ale tam sa nachádzajú pralesy, pľúca Zeme," vysvetlil dôvody, prečo je potrebné s týmito krajinami komunikovať.

Druhou veľkou témou na samite je podľa neho geopolitická situácia a ruská vojna na Ukrajine, pričom snahy oboch regiónov sú zamerané na dosiahnutie mieru. "Je dôležité, aby čoraz viac krajín, aj na pôde OSN, postupovalo spoločne s cieľom potrestania agresora a v prospech mierového vyriešenie situácie," skonštatoval.

Za kľúčové Ódor považuje ekonomické vzťahy EÚ a krajín CELAC. Slovensko v týchto krajinách eviduje okolo 30 000 svojich krajanov a má rozbehnuté aj projekty týkajúce sa zelených investícií a inovácií v oblasti softvéru.

"Vo všeobecnosti platí, že niektoré kľúčové suroviny a materiály sa nachádzajú v Latinskej Amerike, a ak chceme diverzifikovať závislosť od Ruska, musíme sa rozprávať s týmito krajinami a ponúkať im obojstranne prospešné riešenia," opísal situáciu. Dodal, že pre Slovensko sú z krajín tohto regiónu zaujímavé väčšie trhy, ktoré dovážajú autá vyrobené automobilkami zo Slovenska. Z hľadiska softvéru a inovatívnych riešení ide najmä o aktivity v Argentíne, ale Slováci chcú aj naďalej udržiavať dobré kontakty taktiež s krajinami ako Kostarika, Uruguaj alebo Čile.

Na otázku TASR, či tesne pred samitom nenastal posun vo veci veľkej obchodnej dohody s krajinami MERCOSUR (Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj), Ódor priznal, že je to stále otvorená otázka a bude závisieť od rokovaní, či sa dohodu podarí dosiahnuť. "Pre Slovensko ako malú krajinu je obchod veľmi dôležitý aj vzhľadom na to, že sme exportne orientovaná krajina. Ale v tejto chvíli neviem odpovedať, či sa na samite podarí zaistiť pokrok," uviedol premiér s odkazom na dohodu o voľnom obchode medzi týmito blokmi.

(tasr)

  |  

Búrky v Žilinskom kraji zapríčinili výpadky elektriny a dopravné komplikácie

Intenzívne búrky na území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v pondelok spôsobili zvýšený počet výpadkov elektriny. Podľa hovorcu Stredoslovenskej distribučnej (SSD) Miroslava Gejdoša je bez dodávky momentálne viac ako 10-tisíc odberných miest. Komplikácie polícia eviduje aj na cestách, najmä v Žiline a na Orave.

"Najviac odberných miest bez dodávky elektriny je momentálne v okolí Žiliny, na Orave a Liptove. Dôvodom sú najmä konáre a stromy popadané na vzdušné vedenia. Naši pracovníci sú v plnom nasadení, aby obnovili dodávku elektriny čo najskôr pre čo najväčší počet obyvateľov," uviedol Gejdoš. Podotkol, že dĺžka opráv sa môže líšiť v závislosti od rozsahu poškodenia a prístupnosti.

Ako doplnila žilinská krajská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková, v Žiline je zaplavený podjazd z Rajeckej cesty v smere na Solinky. Polícia tiež eviduje spadnuté stromy na elektrické vedenie na Bratislavskej ulici v Žiline. V Slovenskom Pravne, na konci obce Abramová, je spadnutý strom cez cestu a blokuje jeden jazdný pruh. "Ulica Košická v Žiline je ťažko prejazdná," povedala pre TASR hovorkyňa.

V Slanickej Osade na Orave je podľa Šefčíkovej spadnutý strom na ceste. "Celkovo na Orave evidujeme viac popadaných stromov," upozornila.

Búrka, ktorá sa Žilinou prehnala v popoludňajších hodinách, spôsobila popadanie niekoľkých stromov v Bôrickom parku a v mestskej časti Brodno. "Zároveň dážď zaplavil viaceré úseky ciest, estakádu, okolie Rondla, úsek pri žilinskej nemocnici a podobne," priblížila hovorkyňa Žiliny Zuzana Holienčíková. V mestskej časti Považský Chlmec podľa jej slov udrel blesk do rodinného domu, pričom začala horieť strecha. Zdôraznila, že žiadne osoby neboli zranené.

(tasr)

  |  

Klimatickí aktivisti si po novom betónujú ruky do vozovky

Bojovníci za ochranu životného prostredia minulý piatok blokovali dopravu v nemeckých mestách. V Berlíne tentoraz použili namiesto lepidla betón. Vyslobodiť sa ich podarilo až po pár hodinách a nezaobišlo sa to bez nadávok a bolesti.

V piatok ráno klimatickí aktivisti zo skupiny „Posledná generácia“ zablokovali výjazd z diaľnice v Berlíne. Použili pritom novú taktiku, informuje portál Tagesspiegel.

Táto klimatická skupina kladie dôraz na to, aby upútala čo najširšiu pozornosť. Ak sa médiá určitej forme protestu dostatočne nevenujú, zvolia členovia drastickejšiu formu.

Jedna masívna blokáda, ktorú odstraňovali s dlátom a kladivom

Tentoraz namiesto viacerých menších blokád rozmiestnených po celom meste spravili jednu centrálnu blokádu na výjazde na diaľnicu, čím úplne ochromili dopravu v tomto smere. Hovorkyňa tamojšej polície uviedla, že do akcie sa zapojilo do päťdesiat aktivistov.

Aby boli škody úplné, niektorí z protestujúcich si zabetónovali ruky do vozovky. Obnoviť dopravu sa tak mužom zákona podarilo až po dvoch hodinách.

Na videu, ktoré aktivisti zverejnili na Twitteri, vidieť policajta, ktorý sa s kladivom a dlátom snaží vyslobodiť zabetónovanú ruku. Hovorkyňa polície potvrdila, že aktivisti čiastočne použili rýchlotvrdnúci betón.

https://twitter.com/AufstandLastGen/status/1547860763330502657

Aktivisti však nezverejnili zábery, na ktorých už vyslobodzovanie z betónu nejde tak ľahko. Na Twitteri sa šíri video, v ktorom jeden z aktivistov vulgárne vrieska, pričom policajt sa bráni, že ho vyslobodzuje pozorne a snaží sa neubližovať mu.

https://twitter.com/ClownWorld_/status/1680215237042270208

Klimatickí aktivisti zo skupiny Posledná generácia v piatok okrem Berlína zablokovali ulice 25 nemeckých miest na protest proti údajne nedostatočným krokom spolkovej vlády v oblasti klimatickej politiky.

Niektorí z aktivistov mali na tvári masky s podobizňami kancelára Olafa Scholza, ministra dopravy Volkera Wissinga či ministra hospodárstva Roberta Habecka. Títo politici podľa nich porušujú klimatický zákon zaväzujúci dosiahnuť do roku 2045 uhlíkovú neutralitu.

Deň predtým spravili protesty na letiskách v Düsseldorfe a Hamburgu, kde prestrihli oplotenie a dostali sa až na pristávaciu dráhu. Na letisku v Hamburgu sa dokonca viacerí z nich prilepili o dráhu, čo následne viedlo k meškaniam a zrušeniu desiatok letov. V dôsledku týchto protestov nemecká vláda oznámila zámer nariadiť nové bezpečnostné normy na letiskách.

(est, tasr)

  |  

Pri diaľnici D2 našli výbušninu. Polícia úsek zatiaľ neuzavrela

TRENČÍN/BRATISLAVA – Neznámy predmet našli pracovníci údržby počas vykonávania prác za krajnicou.

Diaľnicu D2 v úseku od 48,5 km v smere do Bratislavy pre možný nález výbušniny polícia zatiaľ neuzavrela. Informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Vodičov naďalej vyzýva, aby pri prejazde zvýšili opatrnosť.

„Na základe vývoja situácie na mieste nálezu, ako aj na základe vyjadrenia policajného pyrotechnika k uzatvoreniu diaľnice D2 doposiaľ nedošlo," uviedol Szeiff.

Neznámy predmet pripomínajúci výbušninu mali nájsť pracovníci údržby počas vykonávania prác za krajnicou. „Na miesto sa okrem bratislavských diaľničných policajtov dostavil aj pyrotechnik, ktorý potvrdil, že ide pravdepodobne o výbušninu," informovala polícia.

(tasr)