Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Experti OSN potvrdili európsky teplotný rekord. Teplomer sa zastavil na skoro 49 stupňoch

Experti OSN v pondelok oficiálne uznali teplotu 48,8 stupňa Celzia, nameranú v roku 2021 na talianskom ostrove Sicília, za nový teplotný rekord pre Európu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Rekordnú teplotu namerali na Sicílii 11. augusta 2021. Teplotný rekord v pondelok oficiálne – po ukončení procesu overovania – potvrdila Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá patrí medzi inštitúcie OSN.

"Je možné, že tento rekord bude v najbližších dňoch prekonaný, keďže horúčavy sa zintenzívnia," uviedla WMO so sídlom v Ženeve.

Predchádzajúci teplotný rekord, oficiálne potvrdený WMO, bol 48 stupňa Celzia. Túto hodnotu namerali v gréckej metropole Atény 10. júla 1977.

WMO zároveň uviedla, že preverí všetky potenciálne nové teplotné rekordy, keďže intenzívne vlny horúčav zachvátili v týchto dňoch juh Spojených štátov, oblasť Stredomoria, severnú Afriku, Blízky východ a niektoré ázijské krajiny vrátane Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Putin avizoval odvetu za útok na Kerčský most. Podľa viacerých zdrojov ho spáchala Ukrajina

AKTUALIZOVANÉ Ruský prezident Vladimir Putin označil v pondelok útok na most spájajúci polostrov Krym s Ruskom za teroristický čin, z ktorého obvinil Ukrajinu. Zároveň dodal, že ruské ministerstvo obrany už pripravuje odvetné kroky, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Minulú noc bol spáchaný ďalší teroristický útok na tento most... Čakám na konkrétne návrhy na zlepšenie bezpečnosti tohto strategického a dôležitého dopravného zariadenia," uviedol Putin v prejave vysielanom v televízii.

"Samozrejme, že od Ruska príde odpoveď. Ministerstvo obrany pripravuje náležité návrhy. To, čo sa stalo, je ďalším teroristickým útokom kyjevského režimu, ktorý z vojenského uhla pohľadu nemá zmysel," uviedol šéf Kremľa s tým, že most sa už dlho nepoužil na prepravu vojenského materiálu.

Ukrajina sa k útoku na most oficiálne neprihlásila, no podľa ukrajinských médií a zdroja agentúry AFP ho zorganizovala ukrajinská tajná služba (SBU) a námorníctvo.

"Dnešný útok na Krymský most bol špeciálnou operáciou SBU a námorníctva," povedal nemenovaný zdroj. Dodal tiež, že pri útoku boli použité vodné drony.

Ruská vyšetrovacia komisia potvrdila, že pri útoku prišli o život dvaja civilisti – muž a žena, ktorí išli po moste autom. Ich maloletá dcéra utrpela zranenia.

Ruské úrady vyzvali v pondelok dovolenkárov, ktorí uviazli na Kryme, aby sa domov vrátili cez okupované oblasti na Ukrajine. Na Krymskom moste spájajúcom Rusko s týmto anektovaným polostrovom je totiž po útoku pripisovanom Kyjevu zastavená automobilová doprava.

Ruský vicepremiér Marat Chusnullin Putinovi povedal, že piliere mosta zostali po najnovšom útoku neporušené.

Približne 19 kilometrov dlhý Krymský (Kerčský) most bol vážne poškodený už pri výbuchu 8. októbra 2022. Koncom mája sa k tomuto útoku prvýkrát prihlásila ukrajinská tajná služba.

(tasr)

Minúta  |  

Ódor: Vláda samosprávam rozumie, je v podobnej situácii a tiež jej chýbajú peniaze

Vláda veľmi dobre rozumie situácii, v ktorej sú samosprávy. Tým vládne rozhodnutia zobrali z rozpočtov niekoľko sto miliónov eur a vláde podobne zvýšili výdavky rozhodnutia parlamentu. V reakcii na vyhlásenia zástupcov samospráv to povedal premiér Ľudovít Ódor. Na Slovensku podľa neho už dávno nebola vláda, ktorá by tak intenzívne rokovala so samosprávami, no aktuálne im vyplatenie 108 miliónov eur na zvýšené náklady na energie sľúbiť nemôže.

"Žiaľ, v tomto stave, keď máme nad rámec rozpočtu vyplatiť vyše 700 miliónov eur, nevieme prisľúbiť tieto peniaze, keďže možno na jeseň potom nebude na dôchodky alebo na zdravotnú starostlivosť," povedal Ódor. Samosprávy podľa neho vláda poprosila o zdržanlivý postoj do 15. augusta. Vtedy by mali byť k dispozícii údaje o aktuálnom stave štátneho rozpočtu.

Niektoré združenia samospráv podľa premiéra tieto veci pochopili, iné začali problém intenzívne politizovať. Ódor dodal, že je kedykoľvek k dispozícii, aby sa vrátili k rokovaciemu stolu. "Žiaľ, ani ja nemám tlačiareň na peniaze a v rámci súčasných rozpočtových možností nie je možné zvýšiť pomoc pre samosprávy," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská stíhačka spadla do mora blízko plnej pláže. Incident zachytili na video

Ruské útočné lietadlo Su-25 sa v pondelok počas cvičného letu zrútilo do Azovského mora. Pilot nehodu neprežil, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

Pilotovi sa podľa úradov podarilo katapultovať a z mora ho vyzdvihli záchranné tímy. Nakoniec ho však vyhlásili za mŕtveho.

V ruských médiách sa objavili zábery lietadla padajúceho do mora neďaleko preplnenej pláže na Jejskej kose. Ruské ministerstvo obrany bezprostredne neuviedlo príčinu nehody.

Suchoj Su-25 je bojové lietadlo pre podporu pozemných síl, ktoré je v službe od 80. rokov minulého storočia. Podľa agentúry AP Rusi tento typ lietadiel využívajú aj vo vojne na Ukrajine.

Ruské vzdušné sily hlásia v poslednom čase vyšší počet leteckých nehôd, čo niektorí pozorovatelia pripisujú častejšiemu lietanie súvisiacemu s konfliktom na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Otvorený list Ódorovi: Signatári vyzývajú na podporu mieru v oblasti Náhorného Karabachu

Azerbajdžan 11. júla dočasne uzatvoril jedinú cestu, ktorá spája sporný región Náhorný Karabach s Arménskom. Azerbajdžanskí predstavitelia totiž obviňujú arménsky Červený kríž z toho, že zdravotnícke vozidlá využíva na pašerácke aktivity. V súvislosti s humanitárnymi podmienkami v Náhornom Karabachu napísal predseda arménskej komunity na Slovensku Ašot Grigorian, expremiér Ján Čarnogurský, bývalý predseda SNR František Mikloško a exšéf parlamentu Pavol Hrušovský otvorený list súčasnému premiérovi Ľudovítovi Ódorovi. O liste informoval Denník Postoj.

„V minulých dňoch azerbajdžanskí vojaci prenikli na uvedenú cestu a prerušili dopravu cez priesmyk. Pre Náhorný Karabach tým vytvorili neúnosnú humanitárnu situáciu. Po ceste prichádzal do Náhorného Karabachu všetok civilný tovar, lieky, ekonomické aktivity do Arménska a ďalšieho zahraničia. V Náhornom Karabachu sa začína prejavovať nedostatok potravín, liekov a ďalšieho existenčne potrebného tovaru. Zomierajú najmä deti, ktorým lekári nemôžu poskytnúť nevyhnutnú lekársku pomoc,“ píšu signatári Mikloško, Hrušovský, Čarnogurský a Grigorian.

Autori listu pripomínajú dohodu Arménska a Azerbajdžanu z novembra 2020. Podľa nej bude cesta cez Lačinský priesmyk, spájajúca Arménsko a Náhorný Karabach, voľne priechodná a na jej priechodnosť majú dozerať ruskí mierotvorcovia. V Náhornom Karabachu žije 150-tisíc obyvateľov, z ktorých 95 percent sú Arméni.

Nie je to po prvýkrát, čo Náhorný Karabach čelí problému s blokádou. Lačinský koridor, ktorý by mal byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí environmentálni aktivisti blokovať v polovici decembra. Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu vo februári rozhodol, že Azerbajdžan musí zaistiť voľný prechod cez Lačinský koridor.

Minister zahraničných vecí Náhorného Karabachu Sergej Kazaryan vtedy tvrdil, že jedným z cieľom tejto akcie je diskreditácia ruskej mierotvornej misie. „Nie je to po prvý raz, čo sa Azerbajdžan snaží podkopať dôveru a reputáciu mierotvorcov. Veľmi dobre vie, že pri súčasnej zložitej situácii vo svete, keď dominujú udalosti na Ukrajine, sa nám dostáva dvojakého štandardu. V prípade Ukrajiny celý svet hovorí, že sa tam porušujú ľudské práva. Ale tu, bohužiaľ, európske krajiny pokračujú v spolupráci s Azerbajdžanom a kupujú od neho plyn,“ uviedol Sergej Kazaryan v rozhovore pre Štandard.

Listom jeho autori vyzývajú predsedu vlády, aby sa ozval v mene slovenskej vlády na medzinárodných fórach za dodržiavanie azerbajdžansko-arménskej dohody z roku 2020 a uvoľnenie Lačinského priesmyku pre civilnú obranu. „Za naším hlasom nebude stáť mocenský potenciál, ale bude znieť za obnovu mieru a medzinárodného práva. Vyvolá uznanie pre Slovensko,“ apelujú signatári.

Celé znenie otvoreného listu

Vážený pán predseda vlády,

obraciame sa na Vás vo veci humanitárnych podmienok života ľudí a zachovania mieru v Náhornom Karabachu na južnom predhorí Kaukazu.

Počas existencie Sovietskeho zväzu bol Náhorný Karabach autonómnou republikou Azerbajdžanu na základe skutočnosti, že väčšinu obyvateľstva tvorili Arméni. Pri rozpade Sovietskeho zväzu Náhorný Karabach vyhlásil svoju zvrchovanosť a ako republika existuje doteraz. Žije v nej 120-tisíc obyvateľov, z toho cca 30-tisíc detí a mladistvých.

V roku 2020 (opätovne) prepukli na hraniciach Náhorného Karabachu s Azerbajdžanom ozbrojené zrážky, ktoré boli ukončené v novembri 2020 dohodou Arménska a Azerbajdžanu za sprostredkovania Ruskej federácie. Podľa dohody, ktorá má viac bodov, cesta cez Lačinský priesmyk, spájajúca Arménsko s Náhorným Karabachom, bude voľne priechodná a na jej priechodnosť dozerajú ruskí mierotvorcovia.

V minulých dňoch azerbajdžanskí vojaci prenikli na uvedenú cestu a prerušili dopravu cez priesmyk. Pre Náhorný Karabach tým vytvorili neúnosnú humanitárnu situáciu. Po ceste prichádzal do Náhorného Karabachu všetok civilný tovar, lieky, ekonomické aktivity do Arménska a ďalšieho zahraničia. V Náhornom Karabachu sa začína prejavovať nedostatok potravín, liekov a ďalšieho existenčne potrebného tovaru. Zomierajú najmä deti, ktorým lekári nemôžu poskytnúť nevyhnutnú lekársku pomoc.

V týchto dňoch prepukli v hlavnom meste Náhorného Karabachu Stapanakerte masové demonštrácie za dodržiavanie dohody z roku 2020. Hrozí, že dôjde k zrážkam s azerbajdžanskými vojakmi.

Slovenská republika v roku 2004 ako prvá stredoeurópska krajina uznala arménsku genocídu z roku 1915. Arménsko je prvou krajinou na svete, ktorá uznala kresťanstvo ako štátne náboženstvo, skôr ako Rímska ríša. Arméni sú nám Slovákom priateľsky naklonení, arménska kultúra a umenie patria na vrchol svetovej kultúry a umenia.

Vážený pán predseda vlády, obraciame sa na Vás, aby sa slovenská vláda, resp. Vy ako jej predseda, ozvala na medzinárodných fórach za dodržiavanie azerbajdžansko-arménskej dohody z roku 2020 a uvoľnenie Lačinského priesmyku pre civilnú dopravu. Za naším hlasom nebude stáť mocenský potenciál, ale bude znieť za obnovu mieru a medzinárodného práva. Vyvolá uznanie pre Slovensko.

Dr. Ašot Grigorian, prezident Fóra arménskych asociácií Európy a predseda Arménskej komunity na Slovensku,
JUDr. Ján Čarnogurský, býv. predseda vlády SR, nositeľ arménskeho štátneho vyznamenania Mechitar goš,
RNDr. František Mikloško, býv. predseda SNR, nositeľ štátneho vyznamenania od arménskeho parlamentu,
JUDr. Pavol Hrušovský, býv. predseda NR SR, nositeľ štátneho vyznamenania od arménskeho parlamentu.

Redakcia (DK)

Minúta  |  

V Hlbokom oslávili 180. výročie kodifikácie spisovnej slovenčiny

V Hlbokom v okrese Senica si pripomenuli v nedeľu 16. júla spomienkovými oslavami 180. výročie kodifikácie štúrovskej slovenčiny.

Jozef Miloslav Hurban privítal na fare v Hlbokom 11. až 16. júla 1843 svojich najbližších spolupracovníkov Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu. Na stretnutí rokovali o podobe spisovnej slovenčiny.

"Rozhodli sa pre stredoslovenské nárečie, konkrétne z okolia Liptovského Mikuláša. To sa výrazne odlišovalo od češtiny a poľštiny a zároveň bolo dostatočne flexibilné. Národovci verili, že toto nárečie sa dokáže adaptovať na celom území vtedajšieho horného Uhorska a stane sa úradným jazykom," uviedol počas slávností literárny historik Peter Mráz.

Ako doplnil, dôležitým momentom pri presadení kodifikácie spisovnej slovenčiny bola návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode. "Až po tejto návšteve sa jazykový vývoj pohol ďalej. Pokračoval v Čachticiach, kde sa konalo zasadnutie spolku Tatrín. Na tomto stretnutí sa diskutovalo o otázke spisovnej slovenčiny. To môže byť považované za určité zhrnutie pokusov o jej formovanie. Napriek tomu bol vývoj ešte stále kostrbatý a nejasný. Až v 50. rokoch 19. storočia sa situácia stabilizovala a spisovná slovenčina sa začala používať v slovenských časopisoch a knihách," vysvetlil historik Záhoráckeho múzea Richard Drška.

"Obci tieto historické udalosti pomohli a aj vďaka nim sa nám podarilo získať dotácie na obnovu evanjelického kostola, fary a aj na chod a údržbu pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana. Bez týchto financií by sme tieto miesta spojené s takými významnými udalosťami slovenskej histórie nevedeli udržiavať v takomto stave," informoval starosta obce Hlboké Miloš Čobrda.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.