Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Platnosť čiernomorskej obilnej dohody uplynula

Platnosť dohody umožňujúcej Ukrajine bezpečne vyvážať obilie cez Čierne more na svetový trh v noci na utorok oficiálne uplynula po tom, ako Moskva nesúhlasila s jej predĺžením a odstúpila od nej.

Dohoda, ktorú vlani v júli spolu s OSN pomohol sprostredkovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, Ukrajine umožnila vyviezť z čiernomorských prístavov viac ako 32 miliónov ton obila a potravín. Veľká časť smerovala do rozvojových krajín v Afrike či na Blízkom východe. Dohoda bola niekoľkokrát predlžovaná, naposledy v máji. Jej platnosť vypršala v pondelok o 23.00 h SELČ.

Oznámenie o pozastavení dohody Ruskom prišlo v pondelok len niekoľko hodín po útoku na most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym, pri ktorom zahynuli dve osoby. Za týmto útokom podľa zdroja agentúry AFP z ukrajinských bezpečnostných zložiek stojí ukrajinské námorníctvo a ukrajinská tajná služba SBU.        

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Rusko sa k implementovaniu dohody vráti "hneď, ako budú splnené jeho požiadavky týkajúce sa Čierneho mora".         

Viaceré západné štáty vrátane Nemecka či Británie vyjadrili sklamanie v súvislosti s rozhodnutím Moskvy pozastaviť plnenie dohody. EÚ ho označila za cynické.

(tasr)

Minúta  |  

NATO vystríha Kosovo pred nákupom dronov z Turecka

Mierová misia NATO v Kosove (KFOR) varovala v pondelok Prištinu v súvislosti s čerstvým nákupom dronov z Turecka. Upozornila ju, že kosovský vzdušný priestor zostáva pod kontrolou misie. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Kosovský premiér Albin Kurti oznámil nákup tureckých dronov Bayraktar TB-2 v nedeľu.

"V súvislosti s používaním dronov všetkých kategórií a súvisiacich obmedzení vrátane dronov Bayraktar TB-2... má veliteľ kosovských síl (KFOR) primárne právomoci nad vzdušným priestorom Kosova," uvádza KFOR vo vyhlásení.

Situácia v Kosove ostáva napätá po niekoľkomesačných protestoch v oblastiach obývaným prevažne Srbmi. Pri májových stretoch s etnickými Srbmi utrpelo zranenia vyše 30 príslušníkov misie NATO.

Kurti sa má tento týždeň v Bruseli stretnúť so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. Európska únia apeluje na obe strany, aby zmiernili napätie.

Cieľom kosovskej vlády je podľa AFP premeniť Kosovské bezpečnostné sily na armádu s 5000 vojakmi a 3000 záložníkmi. V súčasnosti majú na starosti civilné operácie, napríklad hasenie požiarov, zneškodňovanie výbušnín či pátracie a záchranné operácie.

Hlavnou bezpečnostnou zložkou Kosova ostáva misia KFOR. Je zložená z 4500 vojakov, ktorých poskytlo 27 členov Severoatlantickej aliancie a jej partnerských krajín. Táto mierová misia NATO sa nachádza v Kosove od konca vojny z rokov 1998 a 1999.

(tasr)  

Minúta  |  

V Podnestersku našli zastreleného lídra komunistickej opozície. Zrejme šlo o vraždu

V moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko našli u seba doma zastreleného 47-ročného Olega Choržana, predsedu opozičnej Podnesterskej komunistickej strany. Moldavská polícia jeho úmrtie vyšetruje ako vraždu. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Moldavské úrady neuviedli, kedy bol politik zastrelený. Neposkytli ani bližšie informácie o možných dôkazoch nájdených v jeho dome, ktorý sa nachádza neďaleko podnesterského faktického hlavného mesta Tiraspol.

Moldavský úrad pre reintegráciu v samostatnom vyhlásení uviedol, že navrhol začať osobitné nezávislé vyšetrovanie po záštitou misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Podnestersku.

Choržan bol podľa agentúry AFP za bližšie vzťahy s Ruskom. V roku 2018 ho zadržali a neskôr odsúdili na štyri a pol roka väzenia za údajné napadnutie policajta v Tiraspole. Stalo sa tak niekoľko dní po tom, čo tam zorganizoval protest. Jeho komunistická strana vtedy tieto obvinenia označila za absurdné a tiraspolské úrady obvinila z politického prenasledovania.

Podnestersko, v ktorom žije asi 470-tisíc ľudí, predstavuje úzky pás územia ležiaci medzi riekou Dnester a moldavskými hranicami s Ukrajinou. Krátka občianska vojna začiatkom 90. rokov minulého storočia viedla k tomu, že proruské sily vyhlásili jeho nezávislosť. Tú však neuznáva väčšina krajín sveta.

Podnesterské úrady pritom v marci uviedli, že zabránili atentátu na tamojšieho prezidenta Vadima Krasnoseľského. Z útoku obvinili Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU), ktorá to však poprela a uviedla, že ide o provokáciu zorganizovanú Kremľom.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári moldavskí lídri obviňujú Rusko zo snáh destabilizovať Moldavsko.

(tasr)

Minúta  |  

Biden pozval Netanjahua do Bieleho domu. Predtým vyjadril obavy z jeho reformy súdnictva

Americký prezident Joe Biden pozval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na návštevu Bieleho domu. V pondelok to oznámila Netanjahuova kancelária, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Kancelária izraelského premiéra ďalej uviedla, že Netanjahu pozvanie prijal s tým, že detaily stretnutia skoordinujú obe strany.

Pozvanie prichádza v čase, keď sa Netanjahuova vláda snaží presadiť spornú reformu súdnictva, z ktorej Biden verejne vyjadril obavy.

Netanjahu v pondelok telefonicky Bidena informoval o "zákone, ktorý má byť schválený budúci týždeň... a o svojom zámere získať počas parlamentných prázdnin širokú podporu pre zvyšnú časť reformy", uviedol Netanjahuov úrad.

Reforma justície vyvolala v Izraeli protesty. Jej odporcovia tvrdia, že krajinu posunie k autoritárskej vláde.

AFP pripomenula, že v pondelok sa do USA chystá odcestovať izraelský prezident Jicchak Herzog, ktorý sa vo Washingtone plánuje stretnúť s Bidenom.

(tasr)

Minúta  |  

Experti OSN potvrdili európsky teplotný rekord. Teplomer sa zastavil na skoro 49 stupňoch

Experti OSN v pondelok oficiálne uznali teplotu 48,8 stupňa Celzia, nameranú v roku 2021 na talianskom ostrove Sicília, za nový teplotný rekord pre Európu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Rekordnú teplotu namerali na Sicílii 11. augusta 2021. Teplotný rekord v pondelok oficiálne – po ukončení procesu overovania – potvrdila Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá patrí medzi inštitúcie OSN.

"Je možné, že tento rekord bude v najbližších dňoch prekonaný, keďže horúčavy sa zintenzívnia," uviedla WMO so sídlom v Ženeve.

Predchádzajúci teplotný rekord, oficiálne potvrdený WMO, bol 48 stupňa Celzia. Túto hodnotu namerali v gréckej metropole Atény 10. júla 1977.

WMO zároveň uviedla, že preverí všetky potenciálne nové teplotné rekordy, keďže intenzívne vlny horúčav zachvátili v týchto dňoch juh Spojených štátov, oblasť Stredomoria, severnú Afriku, Blízky východ a niektoré ázijské krajiny vrátane Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Putin avizoval odvetu za útok na Kerčský most. Podľa viacerých zdrojov ho spáchala Ukrajina

AKTUALIZOVANÉ Ruský prezident Vladimir Putin označil v pondelok útok na most spájajúci polostrov Krym s Ruskom za teroristický čin, z ktorého obvinil Ukrajinu. Zároveň dodal, že ruské ministerstvo obrany už pripravuje odvetné kroky, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Minulú noc bol spáchaný ďalší teroristický útok na tento most... Čakám na konkrétne návrhy na zlepšenie bezpečnosti tohto strategického a dôležitého dopravného zariadenia," uviedol Putin v prejave vysielanom v televízii.

"Samozrejme, že od Ruska príde odpoveď. Ministerstvo obrany pripravuje náležité návrhy. To, čo sa stalo, je ďalším teroristickým útokom kyjevského režimu, ktorý z vojenského uhla pohľadu nemá zmysel," uviedol šéf Kremľa s tým, že most sa už dlho nepoužil na prepravu vojenského materiálu.

Ukrajina sa k útoku na most oficiálne neprihlásila, no podľa ukrajinských médií a zdroja agentúry AFP ho zorganizovala ukrajinská tajná služba (SBU) a námorníctvo.

"Dnešný útok na Krymský most bol špeciálnou operáciou SBU a námorníctva," povedal nemenovaný zdroj. Dodal tiež, že pri útoku boli použité vodné drony.

Ruská vyšetrovacia komisia potvrdila, že pri útoku prišli o život dvaja civilisti – muž a žena, ktorí išli po moste autom. Ich maloletá dcéra utrpela zranenia.

Ruské úrady vyzvali v pondelok dovolenkárov, ktorí uviazli na Kryme, aby sa domov vrátili cez okupované oblasti na Ukrajine. Na Krymskom moste spájajúcom Rusko s týmto anektovaným polostrovom je totiž po útoku pripisovanom Kyjevu zastavená automobilová doprava.

Ruský vicepremiér Marat Chusnullin Putinovi povedal, že piliere mosta zostali po najnovšom útoku neporušené.

Približne 19 kilometrov dlhý Krymský (Kerčský) most bol vážne poškodený už pri výbuchu 8. októbra 2022. Koncom mája sa k tomuto útoku prvýkrát prihlásila ukrajinská tajná služba.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.