Preskočiť na obsah
  |  

Kaliňák z Hlasu: Samosprávy budú padať ako hrušky, toto je len prvá pomoc

Situácia samospráv je natoľko alarmujúca, že ak nebude prijatý celý komplex opatrení vrátane kompenzácie zvýšených nákladov na energie, hrozí počas jesene ich postupný kolaps. V TASR TV to povedal člen predsedníctva Hlasu-SD Michal Kaliňák.

Dve tranže po 54 miliónov eur na kompenzáciu zvýšených energetických nákladov, ktoré mali samosprávy dohodnuté ešte s bývalou vládou, ale kabinet Ľudovíta Ódora zatiaľ neodsúhlasil ich vyplatenie, sú podľa Kaliňáka len akousi prvou pomocou.

Na ňu by mal nadviazať prísľub relevantných politických strán o povolebnej stabilizácii situácie v regiónoch. "V opačnom prípade ani tých 108 miliónov nemusí pomôcť, samosprávy budú do konca roka kolabovať a budú padať ako hrušky na záhrade," uviedol Kaliňák.

Už dnes majú podľa neho v menších obciach problémy zaplatiť mzdy a odvody zamestnancom, niektorí starostovia sú podľa neho radšej práceneschopní, aby svojej obci ušetrili peniaze.

Problémy podľa neho spôsobilo nekompetentné rozhodovanie vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ktoré obciam znížili príjmy a súčasne im uložili nové povinnosti bez zodpovedajúceho finančného krytia. "Za minulý rok sú samosprávy celkovo v strate 250 miliónov eur a ak sa tento rok už nezmení, na konci roka budú v čistej strate 320 miliónov eur," upozornil.

Zároveň odmietol argumentáciu vlády Ľudovíta Ódora, ktorá chce v rámci možností rozpočtu samosprávam pomôcť, ale tvrdí, že požadovanú čiastku 108 miliónov eur na kompenzácie aktuálne uvoľniť nevie. "Vláda má vo svojej vlastnej rezerve takmer päť miliárd eur. Takže dať sto miliónov je veľké zanedbateľné nič," vyhlásil.

Podľa Kaliňáka vláda neochotou rokovať so samosprávami urobila politickú chybu a táto zodpovednosť jej už ostane bez ohľadu na to, ako sa problém napokon podarí vyriešiť. Upozornil, že samosprávy sú sociálny partner, ktorému vláda musí hodiť záchranné koleso.

Tvrdí, že jeho strana ide do volieb so silným programom podpory regiónov, ktorý počíta s masívnymi investíciami z verejných zdrojov aj eurofondov. "Sme pripravení preinvestovať v regiónoch miliardu eur. Poďme sa baviť o novom nastavení eurofondov a o možnostiach, ktoré má štát," zhrnul s tým, že je potrebné priblížiť legislatívu k modelom, ktoré sa osvedčili v susedných štátoch.

Základom úspešnej regionálnej politiky je však podľa neho dialóg so samosprávami, predvídateľná legislatíva a stabilizovaná ekonomika.

(tasr)

  |  

Na Orave vyrástla budova nominovaná na prestížnu architektonickú cenu

KRIVÁ – Kancelársko-priemyselná budova B3 spoločnosti MTS v oravskej obci Krivá bola nominovaná na prestížne ocenenie Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR 2023.

Spoločnosť MTS v Krivej pomáha budovať technológie pre najmodernejšie podniky na Slovensku i v zahraničí – venuje sa dodávaniu zariadení, komponentov, služieb a softvérov pre uľahčenie práce. Táto spoločnosť zaoberajúca sa automatizáciou priemyslu minulý rok získala ocenenie Félix Business Award v hlavnej kategórii Excelentný biznis príbeh.

Mohlo by Vás zaujímať Namiesto priestoru môžem byť ja

Kancelársku budovu pri vjazde do malej oravskej obce Krivá navrhli architekti z ateliéru FORM A21 Richard Koseček, Ján Kuva, Ján Jacko a Ákos Takács. Budova slúži pre manažment, konštruktérov, programátorov a technických pracovníkov spoločnosti. Novostavba tvorí súčasť priemyselného areálu, ktorý pozostáva z komplexu výrobných hál, kancelárskych budov a pomocných technických objektov spoločnosti.

„Krivky fasády sa vinú zvlnenou oravskou krajinou vo viacerých vrstvách, členia hmotu na menšie časti, mierkou sa prispôsobuje drobnejšej zástavbe. Drevené prvky odkazujú na typický konštrukčný materiál regiónu. Škála tmavých odtieňov pripomína pôvodné drevené stavby strácajúce sa v krajine. Zeleň na viacerých úrovniach voľne plynie okolo jednotlivých hmôt, prechádza do interiéru a dotvára výslednú kompozíciu. Transparentné vnútorné prostredie s výhľadmi do krajiny, vertikálnymi priehľadmi cez átrium a vizuálnym prepojením do výrobnej haly vytvára otvorené a prehľadné pracovné prostredie. Dôležitým aspektom je prepojenosť kreatívnych tímov so sofistikovanou výrobou,” približujú architektonický koncept autori.

Novú budovu B3 sa podarilo otvoriť na jeseň minulého roka. Nachádza sa v nej recepcia, kancelárie pre projektové tímy i servisný tím, nové zasadacie miestnosti a kancelária generálneho riaditeľa. Najzaujímavejšou časťou je Skybar na najvyššom poschodí, kde si môžu zamestnanci a návštevy vychutnať skvelú kávu v peknom prostredí s výhľadmi na prírodu a v lepšom počasí aj posedieť na terase.

Do areálu MTS v Krivej čoskoro pribudne aj nová výrobná hala, ktorá je momentálne vo výstavbe.

Cenu CE ZA AR každoročne vyhlasuje Slovenská komora architektov vo viacerých kategóriách. Poslaním ocenenia je zvýšiť informovanosť verejnosti o práci architektky a architekta v spoločnosti, o význame a vplyve tejto profesie na tvorbu prostredia. Tento rok sa koná 22. ročník.

  |  

Na Kerčskom moste bola čiastočne obnovená automobilová doprava

Na Kerčskom moste, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, sa v noci na utorok podarilo obnoviť automobilovú dopravu v jednom jazdnom pruhu. Uviedol to ruský vicepremiér Marat Chusnullin po tom, ako bol tento most v pondelok poškodený pri útoku.

"Automobilová doprava na Krymskom moste bola obnovená v reverznom režime v pravom jazdnom pruhu," napísal Chusnullin v príspevku na platforme Telegram.

Moskvou dosadené úrady na Kryme však v utorok z dôvodu nepriaznivého počasia pozastavili prevádzku trajektov, napísali ruské médiá.

Útok na Kerčský most sa odohral v pondelok ráno, zahynuli pri ňom dvaja civilisti a jedna maloletá osoba utrpela zranenia. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že ide o teroristický čin, za ktorým podľa neho stojí Ukrajina.

(tasr)

  |  

Ukrajinská armáda hlási ruské dronové útoky na juhu a východe krajiny

Rusko v noci na utorok útočilo dronmi na juhu a východe Ukrajiny. V utorok to uviedli ukrajinské vzdušné sily, podľa ktorých Moskva pri útokoch možno použila aj balistické rakety.

Náletom bezpilotných lietadiel čelili Odeská, Mykolajivská, Donecká, Chersonská, Záporožská a Dnepropetrovská oblasť, napísali ukrajinské vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram.

Dodali, že ruská armáda možno používa balistické rakety pri úderoch na Poltavskú, Čerkaskú, Dnepropetrovskú, Charkovskú a Kirovohradskú oblasť. Agentúra Reuters tieto správy nedokáže nezávisle overiť.

Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper uviedol, že ruské útoky dronmi odráža tamojšia protivzdušná obrana. Upozornil tiež na pravdepodobné ďalšie vlny ruských úderov.

(tasr)

  |  

Biden sa v Bielom dome stretne s vyslancom pápeža pre mier

Americký prezident Joe Biden privíta v utorok v Bielom dome mierového vyslanca pápeža Františka kardinála Mattea Zuppiho. Diskutovať budú o vojne na Ukrajine, uviedol v pondelok vo vyhlásení Biely dom.

Zuppi zavíta do Washingtonu "na žiadosť pápeža Františka", píše sa vo vyhlásení. "Prezident Biden a kardinál Zuppi budú diskutovať o utrpení spôsobenom brutálnou vojnou Ruska na Ukrajine," priblížila hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Hovoriť budú aj o snahách Vatikánu a USA poskytnúť humanitárnu pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine a o repatriácii ukrajinských detí, ktoré ruské úrady násilne deportovali, dodala.

Zuppi nedávno navštívil Kyjev, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Zavítal aj do Moskvy, hovoril s ruskou komisárkou pre práva detí Marijou Ľvovovou-Belovovou, ako aj s patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Kirillom, ktorý patrí k zástancom vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Medzinárodný trestný súd vydal na Ľvovovú-Belovovú a ruského prezidenta Vladimira Putina zatykače, pričom ich obvinil z únosu detí z Ukrajiny. Ruskí predstavitelia však popreli akékoľvek nútené adopcie a uviedli, že niektoré ukrajinské deti sú v Rusku v pestúnskej starostlivosti.

(tasr)

  |  

Platnosť čiernomorskej obilnej dohody uplynula

Platnosť dohody umožňujúcej Ukrajine bezpečne vyvážať obilie cez Čierne more na svetový trh v noci na utorok oficiálne uplynula po tom, ako Moskva nesúhlasila s jej predĺžením a odstúpila od nej.

Dohoda, ktorú vlani v júli spolu s OSN pomohol sprostredkovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, Ukrajine umožnila vyviezť z čiernomorských prístavov viac ako 32 miliónov ton obila a potravín. Veľká časť smerovala do rozvojových krajín v Afrike či na Blízkom východe. Dohoda bola niekoľkokrát predlžovaná, naposledy v máji. Jej platnosť vypršala v pondelok o 23.00 h SELČ.

Oznámenie o pozastavení dohody Ruskom prišlo v pondelok len niekoľko hodín po útoku na most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym, pri ktorom zahynuli dve osoby. Za týmto útokom podľa zdroja agentúry AFP z ukrajinských bezpečnostných zložiek stojí ukrajinské námorníctvo a ukrajinská tajná služba SBU.        

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tvrdí, že Rusko sa k implementovaniu dohody vráti "hneď, ako budú splnené jeho požiadavky týkajúce sa Čierneho mora".         

Viaceré západné štáty vrátane Nemecka či Británie vyjadrili sklamanie v súvislosti s rozhodnutím Moskvy pozastaviť plnenie dohody. EÚ ho označila za cynické.

(tasr)