Preskočiť na obsah
  |  

Horná komora ruského parlamentu schválila zákaz zmeny pohlavia a rodu

Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, v stredu jednomyseľne schválila návrh zákona zakazujúci zmenu pohlavia aj zmenu rodu v oficiálnych dokumentoch. Teraz návrh zákona smeruje na podpis prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Aj týmto krokom chce Kremeľ podľa vlastných vyhlásení ochrániť hodnoty v krajine, ktoré označuje za tradičné. Návrh zákona už predtým schválila dolná komora parlamentu, Štátna duma.

Legislatíva zakazuje "lekárske zásahy zamerané na zmenu pohlavia osoby", ako aj zmenu rodu osoby v oficiálnych dokumentoch a vo verejných záznamoch. Jedinou výnimkou bude lekársky zásah na úpravu vrodených anomálií.

Návrh zákona tiež ruší manželstvá, v ktorých má jedna osoba "zmenené pohlavie", a zakazuje transrodovým ľuďom stať sa pestúnmi detí alebo adoptívnymi rodičmi.

Ruskí zákonodarcovia opisujú tieto opatrenia ako ochranu Ruska pred "západnou protirodinnou ideológiou". Niektorí z nich označili zmenu rodu či pohlavia za "nefalšovaný satanizmus".

Rusko spustilo tvrdé postihy proti LGBT ľuďom pred približne desiatimi rokmi, keď Putin prvýkrát vyhlásil, že bude svoju politiku zameriavať na "tradičné rodinné hodnoty". Podporila ho aj ruská pravoslávna cirkev.

Kremeľ prijal v roku 2013 legislatívu, ktorá zakazuje akékoľvek verejné schvaľovanie "netradičných sexuálnych vzťahov" pred neplnoletými osobami. Putin potom v roku 2020 presadil reformu ústavy, ktorá zakazuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

(tasr)

  |  

Kyjev potrebuje ďalšiu pomoc. Na urýchlenie ofenzívy žiada 80 stíhačiek a 300 tankov

Ukrajinská armáda potrebuje ďalších až 300 obrnených vozidiel a 80 stíhačiek F-16, aby mohla zrýchliť protiofenzívu zameranú na vytlačenie ruských síl z ich opevnených pozícií na juhu a východe Ukrajiny. V stredu to v Kyjeve pre tlačovú agentúru AFP povedal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak, informuje TASR.

"Samozrejme, potrebujeme ďalšie obrnené vozidlá – predovšetkým 200 až 300 tankov," povedal Podoľak. A dodal: "Potrebujeme 60 až 80 lietadiel F-16, aby sme mohli dobre zatvoriť vzdušný priestor, najmä v oblasti blízko frontu."

Podoľak tiež povedal, že ukrajinská protiofenzíva, spustená minulý mesiac s cieľom znovu dobyť územia ovládané Ruskom, bude tvrdá a zdrvujúca. Podľa AFP sa však zdá, že päť týždňov po začiatku dlho očakávanej operácie Kyjeva je väčšina frontu zamrznutá.

Podoľak pripustil, že postup je pomalší. "Táto operácia bude nepochybne celkovo ťažká, dlhá a bude si vyžadovať veľa času," upozornil.

Prezidentský poradca tiež informoval, že Kyjev sa snaží vytvoriť spoločnú vojenskú hliadku čiernomorských krajín, aby mohol pokračovať vo vývoze obilia z ukrajinských prístavov aj po tom, čo Rusko odstúpilo od dohody zaisťujúcej bezpečnú plavbu lodí s nákladom obilia cez Čierne more.

Poradca Zelenského to oznámil dva dni po tom, čo Moskva odstúpila od obilnej dohody a čo Rusko dve noci po sebe ostreľovalo infraštruktúru v ukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa.

"Rokovania prebiehajú na všetkých úrovniach. OSN by mala dostať nový mandát na vytvorenie vojenskej hliadky, ktorá by pozostávala z krajín tohto regiónu, napríklad z Turecka, Bulharska alebo aj ďalších štátov," vysvetlil Podoľak.

Medzičasom Rusko varovalo, že od štvrtka bude považovať všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu, a teda nepriateľské plavidlá.

O situácii na bojisku Podoľak povedal, že protiofenzíva Kyjeva je ťažká z dôvodu husto zamínovaného územia a pre logistické problémy, napríklad aj s dodávkami zbraní. Podľa neho sa však počet ofenzívnych operácií podnikaných ukrajinskou armádou postupne zvyšuje, pričom na front ešte neposlala všetky brigády pripravené pre protiofenzívu.

Zelenského poradca zdôraznil, že akýkoľvek kompromis s Ruskom o ukončení vojny by "zničil" štátnu suverenitu Ukrajiny a že Moskva "nenávidí" Ukrajinu a snaží sa znovu vytvoriť Sovietsky zväz.

(tasr)

  |  

Strážske bolo po búrke dočasne nepriechodné

STRÁŽSKE – Búrka so silným nárazovým vetrom spôsobila v stredu popoludní škody aj v Strážskom v okrese Michalovce.

Ako povedal primátor Patrik Magdoško, mesto bolo v dôsledku výčinov počasia dočasne nepriechodné. Vietor lámal stromy, vyvracal stĺpy elektrického vedenia či strhával strechy.

„Prívalový dážď, no najmä silný nárazový vietor nám z gaštanovej aleje narobil gaštanové triesky," uviedol.

V meste je aktuálne množstvo hasičskej techniky, ktorá pomáha s odstraňovaním škôd. Hasiči tiež podľa jeho slov vyslobodzovali ženu po tom, ako strom spadol do takej časti domu, že sa z neho nevedela dostať.

„Ale zranenie, chvalabohu, neevidujeme žiadne," dodal. Podľa primátora spôsobil škody najmä nárazový vietor. „Oprel sa, na sekundu ustal a potom opäť. Žijem tu 46 rokov a takéto niečo som ešte nezažil. Pýtal som sa aj starších občanov a na takúto búrku si nepamätajú," doplnil s tým, že krúpy mesto obišli.

Jeden z obyvateľov Strážskeho uviedol, že vietor mu na záhrade atypicky zničil strom. „Orech nezlomilo na polovicu, ale akoby ho dookola orezalo – osekalo," priblížil.

(tasr)

  |  

USA oznámili ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu za 1,3 miliardy dolárov

Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 1,3 miliardy dolárov. Oznámil to v stredu Pentagón, informuje TASR podľa správy britského denníka The Guardian.

Ďalší balík vojenskej pomoci zahŕňa muníciu a systémy protivzdušnej obrany. Tento krok podľa Pentagónu podčiarkuje neochvejnú podporu Washingtonu pre Kyjev.

Pentagón spresnil, že Ukrajine poskytne okrem iného štyri batérie systému protivzdušnej obrany NASAMS, delostreleckú muníciu či odmínovacie zariadenia.

Spojené štáty iba nedávno oznámili, že Ukrajine, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii, poskytnú kazetovú muníciu v rámci balíka v hodnote 800 miliónov dolárov. Kyjev sa pritom podľa Washingtonu zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín vrátane Slovenskej republiky. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

(tasr)

  |  

Spisovateľa Milana Kunderu spopolnili v Paríži. Obrad bol veľmi skromný

Česko-francúzsky spisovateľ Milan Kundera, ktorý zomrel minulý týždeň vo veku 94 rokov, bol v stredu v Paríži spopolnený. TASR správu prevzala z webovej stránky Českého rozhlasu, pre ktorý to potvrdila spisovateľova manželka Věra Kunderová.

Na obrade bola prítomná len vdova a Antoine Gallimard, riaditeľ vydavateľstva Gallimard, ktoré s Kunderom po jeho emigrácii do Francúzska spolupracovalo.

Toto vydavateľstvo uviedlo, že počas poslednej rozlúčky zaznela nahrávka Janáčkovej sonáty v podaní Kunderovho otca Ludvíka Kunderu, píše iRozhlas.cz.

Autor románov Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia zomrel 11. júla v Paríži. Bol najprekladanejším autorom českého pôvodu. Tento rodák z Brna žil od roku 1975 s manželkou vo francúzskom exile a od roku 1981 mal francúzske občianstvo.

Ludvík Kundera bol muzikológ a prvý rektor Janáčkovej akadémie múzických umení (JAMU) v Brne. Zomrel v roku 1971. Leoš Janáček bol český hudobný skladateľ.

(tasr)

  |  

Česká snemovňa schválila obrannú dohodu s USA. Okamura žiada referendum

Poslanecká snemovňa Českej republiky v stredu schválila obrannú dohodu so Spojenými štátmi, proti boli prakticky iba poslanci opozičného hnutia SPD. Dohoda teraz pôjde na podpis prezidentovi Petrovi Pavlovi. Informovala o tom televízia ČT24, na ktorú sa odvoláva TASR.

Server Novinky.cz píše, že za zmluvu hlasovalo 115 poslancov zo 144 prítomných. Proti boli 18 poslanci SPD a štyria z hnutia ANO expremiéra Andreja Babiša.

Ministerka obrany Jana Černochová označila v pléne schvaľovanie dohody za "historický okamih", pričom poukázala na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. Európa je podľa nej v súčasnosti ohrozená najväčším vojnovým konfliktom od druhej svetovej vojny.

"V tejto situácii sa bez silného spojenectva s ďalšími demokratickými krajinami nezaobídeme," dodala.

Snemovňa rokovala o dohode niekoľko hodín, dlhé nesúhlasné prejavy prednášali predovšetkým poslanci SPD. Expremiér Andrej Babiš zmluvu podporoval.

Hnutie SPD sa obáva, že zmluva umožní výstavbu amerických základní v ČR a tiež pobyt vojakov USA. O prítomnosti vojenských základní žiada šéf SPD Tomio Okamura referendum.

Černochová špekulácie o možnej vojenskej prítomnosti USA v Česku na základe tejto dohody odmietla ako nepravdivé. Dodala, že o prípadnej prítomnosti cudzích vojakov na českom území bude rozhodovať parlament.

Ministerka obrany podpísala dohodu po súhlasnom stanovisku vlády vo Washingtone ešte v máji. Minulý týždeň ju podporil aj Senát, teraz pôjde už iba na podpis prezidentovi.

(tasr)