Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nie každý sa iba opiera o lopatu. V aktivačných prácach budú pokračovať

HANDLOVÁ – Samospráva Handlovej víta pokračovanie projektu podpory udržania pracovných návykov (PUPN). K júlu bolo do aktivačných prác v rámci neho zaradených 32 ľudí. Stali sa nevyhnutnou súčasťou upratovania verejných priestorov, sú však nápomocní i pri prípravách podujatí.

Ako uviedla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová, o predĺžení realizácie projektu do 31. marca 2024, ktorý mala predchádzajúca vláda ukončiť, informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR začiatkom júna. „Mesto hradí zo svojho rozpočtu náklady na troch koordinátorov, zapojením sa do projektu dáva možnosť ľuďom ostať v sociálnych väzbách," povedala Paulínyová.

[link url = https://standard.sk/395465/pozrite-sa-co-pripravuje-trencianska-nemocnica-bude-to-nakladne]

Aktivační pracovníci sa podľa nej stali neoddeliteľnou súčasťou života mesta v roku 2004. „Medzi ich pravidelné činnosti patrí čistenie námestia a blízkeho okolia, prevádzkovanie odevnej banky, upratovanie klubu dôchodcov, pomocné práce v materskej škole na Dimitrovovej a Cintorínskej ulici, výmena odpadkových vriec na venčoviskách, odpočívadlách v Novej Lehote a na autobusových zastávkach na Hornom a Dolnom konci," spomenula.

Okrem pravidelných aktivít pracovníci v júni zabezpečili aj klčovanie náletových krovín v koryte potoka na sídlisku Morovnianska cesta, upravovali bežeckú dráhu a doskočisko v areáli tamojšej školy, kde sa konali športové hry, kosili, hrabali a odvážali trávu prímestskej časti Nová Lehota, pomáhali pri príprave pracovných trhov, odstraňovali burinu pri banskom múzeu.

link url = https://standard.sk/395974/caputovej-vlada-sa-zlomila-v-pase]

Predĺženie projektu ocenila i Ľudmila Hegliová, ktorá vybavuje všetku potrebnú administratívu. Nejde podľa nej len o to, že v čase zdražovania ešte môžu nezamestnaní získať aktivačný príspevok, ale hlavne, že v mestách by aktivačné práce chýbali. „Nie všade sa aktivační pracovníci opierajú o lopaty. V Handlovej majú výsledky práce našich dobrovoľníkov kladnú odozvu a prevažná časť aktivačných pracovníkov je svedomitá a disciplinovaná. Za 95 centov na hodinu, ktoré dostávajú k sociálnej dávke, robia pre naše mesto neoceniteľnú službu a ja si ich prácu veľmi vážim," skonštatovala Hegliová.

Uvidí sa však, ako sa k problematike postaví nová vláda. „Ak by sa aktivačné práce neobnovili, k 1. aprílu 2024 všetci občania zaradení do projektu PUPN automaticky prejdú na aktiváciu v rozsahu 32 hodín mesačne. Nárok na aktivačný príspevok im ale nevznikne," uzavrela.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Za kauzou okolo Šimka je Bíreš, vo funkcii by mal skončiť aj on

Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš by mal skončiť vo funkcii, pretože figuruje v prípade odchodu Ivana Šimka z postu ministra vnútra. Žiada to líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič. Odvoláva sa na vyjadrenia Šimka, že Bíreš sa zaujímal o zásah polície na ministerstve pôdohospodárstva, a preto chcel sprostredkovať stretnutie Bíreša s policajným prezidentom Štefanom Hamranom.

Matovič označil Bíreša za strojcu kauzy okolo Šimka. Prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Ľudovít Ódor by podľa neho nemali o tejto kauze mlčať a „zakrývať Bíreša", inak sa podpisujú pod praktiky „našich ľudí". Kritizoval, že Bíreš si mal zavolať „na koberček" policajného prezidenta.

Hamran podľa Matoviča potvrdil, že za zlyhaním Šimka je Bíreš, hoci ho nemenoval. Dodal, že následne to mal potvrdiť samotný Šimko. Hamran vo štvrtok uviedol, že naštrbením dôvery pre neho mali byť aj Šimkove snahy o informácie z prebiehajúceho vyšetrovania. Podľa Hamrana ich chcel Šimko získať v prítomnosti štátneho úradníka, na ktorého podriadených pracovníkov smerovali podozrenia polície. „Prvýkrát som vtedy nesplnil pokyn nadriadeného, odmietol som na takéto stretnutie ísť," zdôraznil.

Šimko skončil vo funkcii ministra vnútra v stredu 19. júla. Návrh na odobratie poverenia odôvodnil Ódor naštrbenou dôverou medzi Šimkom a vedením polície. Prezidentka akceptovanie návrhu vysvetlila snahou neohroziť personálnu stabilitu v Policajnom zbore, zároveň odmietla, že by konala na niekoho nátlak. Vedením rezortu je poverený predseda vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Je to vôbec možné? Psa ubil roxorovou tyčou

BRATISLAVA – Hrôzostrašný prípad z južného Slovenska. Koľko krutosti dokáže mať v sebe jeden človek.

Roztrieštenie kostí lebky roxorovou tyčou a devastačné poškodenie mozgu spôsobil v obci Dolný Štál v okrese Dunajská Streda dvojročnému psovi plemena border teriér 55-ročný T. F.

Jedna z najstarších obcí na Slovensku bude oslavovať

Mohlo by Vás zaujímať Jedna z najstarších obcí na Slovensku bude oslavovať

Zviera následkom jeho konania uhynulo, vyšetrovateľ enviropolície v Bratislave voči mužovi vzniesol obvinenie pre trestný čin týrania zvierat. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Čaputovej vláda sa zlomila v páse

Mohlo by Vás zaujímať Čaputovej vláda sa zlomila v páse

Príčinou konania, ktoré sa odohralo v marci tohto roku na pozemku obvineného, bolo, že pes napadol na ulici jeho psa. Muž po skutku mŕtvolu zvieraťa uložil do kartónovej škatule a ponechal si ju doma. Neskôr ju vydal majiteľovi uhynutého psa.

Zase raz úradoval alkohol. Policajti plánujú zvýšenie cestných kontrol

Mohlo by Vás zaujímať Zase raz úradoval alkohol. Policajti plánujú zvýšenie cestných kontrol

„Polícia v tejto súvislosti upozorňuje, že akékoľvek bezdôvodné konanie smerujúce k zraneniu alebo usmrteniu zvieraťa je protiprávnym konaním v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti," uviedla.

Nezabudnite! Štefánikove dni sa začínajú už tento piatok

Mohlo by Vás zaujímať Nezabudnite! Štefánikove dni sa začínajú už tento piatok

Doplnila, že v zmysle zákona v prípade, ak osoba týra zviera, môže byť potrestaná odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha vyššie uvedený čin na viacerých zvieratách alebo verejne, alebo na mieste prístupnom verejnosti, alebo na zvierati osobitne chránenom zákonom, alebo závažnejším spôsobom konania.

Minúta  |  

Irak nariadil vyhostenie švédskeho veľvyslanca

Iracký premiér Muhammad Súdání nariadil vo štvrtok vyhostenie švédskeho veľvyslanca z Iraku a rozhodol sa stiahnuť irackého chargé d'affaires zo Švédska. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Súdání „nariadil švédskemu veľvyslancovi v Bagdade, aby opustil územie Iraku", uviedla kancelária irackého premiéra. Dodala, že rozhodnutie bolo prijaté po tom, ako švédska vláda opakovane povolila pálenie koránu a irackej vlajky.

Pred irackým veľvyslanectvom v Štokholme sa mal totiž vo štvrtok uskutočniť protest, na ktorom organizátori plánovali spáliť posvätnú knihu moslimov a irackú vlajku – opäť s povolením švédskej polície.

Aktérom incidentu bol znova 37-ročný iracký utečenec Salwán Múmíká, ktorý pred budovou ambasády knihu pošliapal, ale nespálil ju. Predtým na podobnom proteste v júni pred mešitou v Štokholme zapálil niekoľko strán z knihy, píše AFP.

Počas protestu proti avizovanému spáleniu koránu vo Švédsku vtrhli stovky irackých demonštrantov vo štvrtok v skorých ranných hodinách na švédske veľvyslanectvo v Bagdade a podpálili ho. Podľa švédskeho ministerstva zahraničných vecí nebola ohrozená bezpečnosť pracovníkov ambasády.

Iracká vláda incident na švédskom veľvyslanectve odsúdila a vyzvala bezpečnostné zložky, aby ho čo najskôr vyšetrili. Zároveň Bagdad potvrdil svoj záväzok zaisťovať bezpečnosť a ochranu všetkých diplomatických misií pôsobiacich v krajine.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó je šokovaný návrhom EÚ dať 20 miliárd eur na ukrajinskú armádu

Návrh Európskej únie podporiť bojové úsilie Ukrajiny v nasledujúcich štyroch rokoch sumou 20 miliárd eur označil vo štvrtok v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za šokujúci. Podľa servera telex.hu Szijjártó po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci novinárom povedal, že touto pomocou by sa režim vojny zabetónoval na ďalšie roky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Spravodajský server Politico v stredu napísal, že na stole je plán, podľa ktorého EÚ poskytne Ukrajine podporný rámec vo výške 20 miliárd eur v samostatnom fonde, ktorý možno použiť počas štyroch rokov. EÚ by sa tak priamo nepodieľala na nákupoch zbraní, ale podporovala by zásielky zbraní členských štátov a pomáhala pri výcviku ukrajinských vojakov. Táto suma by bola nad rámec 50 miliárd eur, ktoré by boli pridelené na nevojenskú pomoc Ukrajine v rokoch 2024 až 2027, píše telex.hu.

Szijjártó dodal, že uvedené štvorročné obdobie naznačuje, že Brusel už nemyslí na mier v dlhodobom horizonte. Táto vojna podľa jeho slov nemá riešenie na bojisku a ak budú boje pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, jedinou otázkou zostane, koľko ľudí – vrátane Maďarov žijúcich na Ukrajine – počas tejto doby zomrie.

(tasr)

Minúta  |  

Eurobarometer: Väčšina Európanov si myslí, že zelená transformácia by mala postupovať rýchlejšie

Veľká väčšina Európanov (93 percent) považuje zmenu klímy za vážny svetový problém. Viac ako polovica (58 percent) tiež zastáva názor, že v súvislosti s prípadmi prudkého nárastu cien energií a obavami o dodávky plynu od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu, treba prechod na zelenú ekonomiku zrýchliť. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra, o ktorom na svojej webstránke informuje Európska komisia.

Pokiaľ ide o hospodárske hľadisko, 73 percent Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu. Tri štvrtiny (75 percent) Európanov súhlasia s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám.

Takmer deväť z desiatich Európanov (88 percent) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum, pričom zvyšné emisie by sa mali vykompenzovať tak, aby Európska únia (EÚ) dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Bezmála deväť z desiatich Európanov (87 percent) sa domnieva, že je dôležité, aby si Únia vytýčila ambiciózne ciele v snahe zvýšiť mieru využívania energií z obnoviteľných zdrojov, a podobný počet respondentov (85 percent) zastáva názor, že je dôležité, aby EÚ podnikla kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti, napríklad, aby podnecovala ľudí inštalovať na svojich príbytkoch izoláciu, solárne panely alebo kupovať elektrické vozidlá. Sedem z desiatich respondentov (70 percent) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre Úniu ekonomicky výhodné.

Veľká väčšina občanov EÚ pritom už vo svojom každodennom živote podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy (93 percent) a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Pri otázke, kto by mal prevziať zodpovednosť za boj proti zmene klímy, však občania zdôraznili potrebu ďalších reforiem, ktoré by sa mali uskutočňovať spolu s individuálnym úsilím, pričom poukázali aj na zodpovednosť národných vlád (56 percent), EÚ (56 percent) a podnikov a priemyslu (53 percent).

Hrozbu zmeny klímy európski občania pociťujú aj vo svojich každodenných životoch. V priemere sa viac ako tretina Európanov cíti vystavená environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám, pričom tento pocit má viac ako polovica respondentov v siedmich členských krajinách, prevažne v južnej Európe, ale takisto v Poľsku a Maďarsku. Podľa 84 percent Európanov by malo byť riešenie environmentálnych a klimatických problémov prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia a podľa 63 percent môže mať príprava na dosahy zmeny klímy pozitívne dôsledky pre občanov EÚ.

Na osobitnom prieskume Eurobarometra číslo 538 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 358 občanov EÚ z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum sa uskutočnil od 10. mája do 15. júna a všetky rozhovory sa konali osobne, buď priamo v domácnostiach respondentov alebo prostredníctvom videotelefonátov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.