Preskočiť na obsah
  |  

Neuveriteľný príbeh lásky. Na druhý breh odišli spoločne

OHIO/USA – Hubert a June prežili spolu takmer celý život a nerozdelila ich ani smrť. Storoční manželia odišli na druhý svet len pár hodín po sebe.

Písal sa rok 1941 a mladí Hubert a June sa prvýkrát stretli v kostole. Mali iba 19 rokov. Zakrátko požiadal Hubert June o ruku a na spoločnú cestu sa vybrali v roku 1943 tesne pred tým, ako Hubert odišiel na vojnu. Narodili sa im tri deti, neskôr pribudlo 7 vnúčat, a potom ešte 11 pravnúčat.

„Keď som ju uvidel, vedel som, že ona je tá pravá," povedal Hubert s úsmevom v rozhovore počas oslavy stých narodenín.

Až do konca...

Podľa portálu Brightside sa krátko po spoločnej oslave June zhoršil zdravotný stav. Diagnóza znela jasne – choré srdce. Podľa lekárov sa June nemala dožiť konca roka. Neskôr sa k tomu pridal aj zápal močových ciest, z ktorého sa jej už nepodarilo vyzdravieť. Rodina sa ju rozhodla umiestniť do hospicu. Hubert bez nej akoby nedokázal existovať, pohľad na June v kritickom stave bol preňho natoľko bolestivý, až napokon prestávalo fungovať aj jeho zdravie. Nakoniec rodina do hospicu umiestnila aj Huberta. Manželia dokonca dostali rovnakú izbu.

Takmer osem desaťročí lásky

Hoci boli obaja v bezvedomí, držali sa za ruky, až kým Hubert 30. novembra neodišiel na druhý svet. Len o 20 hodín za ním odišla aj June. Podľa ich dcéru Jo bolo zdravie otca vždy ukážkové, preto si myslí, že zomrel na zlomené srdce.

„Cítim sa smutne, ale nemal by som sa tak cítiť. Kto môže čakať, že prežije taký život? Žili spoločný dlhý a šťastný život a boli oddaní rodine." Podľa slov syna odišli spoločne a hoci cíti smútok za oboma rodičmi, rozhodol sa oslavovať ich nerozlučiteľné puto.

Len pár mesiacov pred ich smrťou sa Hubert pozrel späť, na ich takmer 80-ročný životný príbeh lásky a priznal: „Náš spoločný život nebol bezproblémový, ale nikdy by sme nespravili niečo, čo by toho druhého ranilo." Hubert si svoj život bez June nedokázal predstaviť, a dodal: „Keď nie sme spolu, je to ako keby sa tím rozpadol."

  |  

Levicu pri Berlíne nenašli, išlo zrejme o diviaka

Nemecká polícia ukončila v piatok na predmestí Berlína pátranie po šelme považovanej spočiatku za levicu. Obyvateľom oblasti podľa jej vyhlásenia nijaké bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí. Spozorované zviera bol zrejme diviak. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

"Všetko nasvedčuje tomu, že nejde o levicu," povedal Michael Grubert, starosta mesta Kleinmachnow južne od Berlína, kde zviera spozorovali svedkovia a nahrali na video. Grubert dodal, že s "relatívnou istotou" sa dá povedať, že ide o diviaka.

K takémuto záveru dospeli experti, ktorí predmetný videozáznam analyzovali, uvádza AP. Pri prehľadávaní oblasti sa totiž nenašli žiadne stopy po levici.

Polícia bola na údajnú mačkovitú šelmu v Kleinmachnowe prvýkrát upozornená v noci na štvrtok, keď jej ľudia nahlásili, že ju spozorovali, ako prenasleduje diviaka, a poskytli aj videozáznam.

Polícia najskôr podľa predmetného záznamu usúdila, že ide zrejme o levicu. Pri následnom pátraní v rovinatej zalesnenej oblasti medzi Berlínom a okolitou spolkovou krajinou Brandenbursko sa však takúto šelmu nepodarilo nájsť. Viaceré nahlásené indície sa pritom nepotvrdili a v jednom prípade polícia namiesto levice objavila len rodinu diviakov.

Polícia lesy dôkladne prehľadala a nenašla ani stopy nijakom po inom divokom zvierati než diviakoch, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú bežne. Neobjavila ani žiadne zabité zviera, povedal novinárom Grubert.

Dvaja experti, ktorí analyzovali predmetný videozáznam svedkov, taktiež podľa jeho slov nezávisle od seba dospeli k tomu, že "nejde o levicu" ani inú divú šelmu. Zviera sa podľa ich záverov ponášalo stavbou tela najskôr na diviaka.

Starosta Kleinmachnowu napriek týmto záverom obhajoval ako "primeranú" rozsiahlu 36-hodinovú pátraciu akciu, do ktorej boli nasadené vrtuľníky, drony či termokamery a zúčastnili sa na ňom aj veterinári či poľovníci. Takéto nasadenie podľa jeho slov zodpovedalo potenciálnemu nebezpečenstvu pre obyvateľov a ak by sa preň mal v rovnakej situácii rozhodnúť znova, urobil by to.

(tasr)

  |  

Ruská prokuratúra žiada pre zakladateľa počítačovej firmy 18 rokov väzenia za vlastizradu

Ruská prokuratúra navrhla v piatok trest odňatia slobody na 18 rokov pre ruského podnikateľa Iľju Sačkova, zakladateľa ruskej spoločnosti Group-IB, ktorá sa špecializuje na počítačovú bezpečnosť. Je obvinený z vlastizrady. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na ruské tlačové agentúry.

"Štátna prokuratúra žiada, aby bol Sačkov odsúdený na 18 rokov väzenia," uviedol jeho právny zástupca Sergej Afanasiev, ktorého citovali ruské tlačové agentúry. Očakáva sa, že súd v Moskve oznámi verdikt 26. júla.

Group-IB sa od roku 2003 venuje vyvíjaniu riešení na odhaľovanie a prevenciu kybernetických útokov a spolupracuje s Interpolom a niekoľkými ďalšími globálnymi inštitúciami.

Group-IB uviedla, že jej zamestnanci "sú presvedčení o nevine" zakladateľa spoločnosti.

Sačkova (37) zadržali v roku 2021 po tom, ako americký prezident Joe Biden tlmočil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi obavy, že Moskva umožňuje, aby v krajine prekvitala počítačová kriminalita namierená proti západným krajinám.

Prípady týkajúce sa vlastizrady sa v Rusku zvyčajne utajujú a pojednávania sa konajú za zatvorenými dverami, dodáva AFP.

(tasr)

  |  

Policajná akcia Karpat sa týka miliónového podvodu s eurofondami v pivovare

Tohtotýždňová policajná akcia s krycím názvom Karpat sa týka miliónového podvodu s čerpaním eurofondov na rekonštrukciu pivovaru. V rámci prípadu vyšetrujú aj dvoch štátnych úradníkov zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Vyplýva to zo stanoviska Úradu Európskej prokuratúry (EPPO), informuje TASR.

Policajná akcia sa uskutočnila v stredu 19. júla na viacerých miestach západného Slovenska, zadržali pri nej šesť ľudí. Po výsluchu ich na pokyn EPPO prepustili a budú stíhaní na slobode.

Úrad európskej prokuratúry vyšetruje spoločnosť, ktorá požiadala o eurofondy na rekonštrukciu pivovaru a zavedenie inovatívnych procesov na výrobu piva. Manažéri pivovaru na tieto účely podpísali so Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku vo výške 7,8 milióna eur, z ktorého 45 percent spolufinancovala EÚ, vysvetlil EPPO.

Manažéri pivovaru vyhlásili 11. októbra 2017 verejnú súťaž na realizáciu projektu. Postup verejného obstarávania bol však podľa dôkazov, ktorými disponuje EPPO, zmanipulovaný tak, aby zákazku dostala vopred určená firma.

Medzi obvinenými sú majiteľ, konateľ a účtovník pivovaru a tiež konateľ spoločnosti, ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní. V súvislosti s prípadom vyšetrujú aj dvoch úradníkov zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry a tri právnické osoby.

Všetci podozriví boli obvinení z podvodu pri verejnom obstarávaní, z úverových podvodov a prania špinavých peňazí. Organizovaná skupina podľa slovenskej polície v období rokov 2016 až 2019 vo veľkom rozsahu zneužívala finančné prostriedky z fondov EÚ vyplácaných v rámci programu v pôsobnosti rezortu školstva a štátneho rozpočtu SR.

(tasr)

  |  

Erdogan tvrdí, že jeho rokovania s Putinom môžu viesť k obnoveniu obilnej dohody

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan verí, že jeho plánované rozhovory so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom v auguste by mohli viesť k obnoveniu čiernomorskej obilnej dohody. Zároveň vyzval západné krajiny, aby zvážili požiadavky Ruska v tejto záležitosti. V piatok o tom napísali turecké médiá, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Koniec čiernomorskej obilnej dohody bude mať sériu následkov – od zvýšenia svetových cien potravín až po ich nedostatok v určitých regiónoch a potenciálne to povedie k novým migračným vlnám," povedal Erdogan novinárom na palube lietadla pri návrate zo Severného Cypru.

"Verím, že dôkladnou diskusiou o tejto záležitosti s prezidentom Putinom môžeme zabezpečiť pokračovanie tohto humanitárneho úsilia," dodal.

Rusko v pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť predmetnej dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, skončila v noci na utorok. Od skončenia platnosti dohody nevyplávali z ukrajinských čiernomorských prístavov žiadne lode a Rusko opakovane ostreľovalo prístavné mestá na juhu Ukrajiny.

"Sme si vedomí toho, že prezident Putin má isté očakávania aj od západných krajín, a je kľúčové, aby tieto krajiny v tomto smere podnikli určité kroky," povedal Erdogan.

Ruský prezident v stredu povedal, že Moskva by mohla zvážiť návrat k plneniu obilnej dohody, keď budú splnené jej požiadavky na uľahčenie vývozu ruských potravín a hnojív na svetové trhy počas sankčného režimu zavedeného voči Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine. Západné krajiny tvrdia, že ich sankcie sa na vývoz ruských potravín nevzťahujú a Moskva by tak nemala mať problém s ich predajom. Rusko však poukazuje na to, že v dôsledku západných sankcií poisťovne odmietajú kryť ich prepravu.

(tasr)

  |  

Prestížna banka zrušila účet Nigelovi Farageovi. Sunak a ďalší politici rozhodnutie odsúdili

Rozhodnutie prestížnej banky zrušiť účet bývalému europoslancovi a bojovníkovi za brexit Nigelovi Farageovi vyvolalo diskusiu aj na britskej politickej scéne. Premiér Rishi Sunak hovorí o porušení práva na využívanie základných služieb, na ktoré má človek nárok.

Banka „pre bohatých“ s názvom Coutts po viac ako štyridsiatich rokoch uzavrela účet svojmu klientovi, britskému politikovi Nigelovi Faragemu. Dôvodom malo byť nestotožňovanie sa banky s jeho politickými názormi, čo verejnosť na čele s britskou politickou scénou považujú za neprípustné. Bankový dom toto tvrdenie popiera, informovali viaceré zahraničné médiá, ako aj český spravodajský denník Echo24.cz.

Prípadom sa zaoberá rada ministrov, ktorá konanie finančnej inštitúcie odsúdila. K situácii sa prostredníctvom sociálnej siete vyjadril aj britský premiér Rishi Sunak slovami, že zo strany banky išlo o nesprávny krok. „Nikomu by nemalo byť bránené využívanie základných služieb pre jeho politické názory. Sloboda slova je základným kameňom našej demokracie,“ uviedol Sunak.

Ku kritike sa pridala aj ministerka vnútra Suella Bravermanová, ktorá peňažný ústav odsúdila za jeho postoj voči diverzite, rovnosti a inklúzii v bankovom priemysle. Poslanec a niekdajší minister hospodárstva Jacob Rees Mogg dokonca navrhol vytvorenie vyšetrovacej komisie parlamentu.

Svoje stanovisko vyjadrilo aj britské ministerstvo financií, ktoré uviedlo, že zrušenie účtu pre politické názory je vážna vec. Vláda následne oznámila sprísnenie pravidiel, ktoré sa budú týkať zriaďovania a uzatvárania vedených bankových účtov.

Spomínaná banka vydala svoje prvé verejné vyhlásenie k prípadu v stredu (19. júla). Zdôraznila, že sa pri rozhodnutí neriadila politickými názormi poslanca Faragea. Uviedla tiež, že zo strany ministerstva financií by privítala podrobnejšie regulácie v súvislosti s vedením účtu, predovšetkým v prípade politicky známych osobností.

Osobne sa Farageovi ospravedlnila aj šéfka bankovej skupiny NatWest Dame Alison Roseová.

„Píšem vám, aby som sa vám ospravedlnila za hlboko nevhodné komentáre, ktoré o vás boli uverejnené v nedávno zverejnených dokumentoch pre Reputačný výbor banky Cotts. Chcela by som zdôrazniť, že tieto komentáre neodrážajú názory banky. Hlboko verím v slobodu prejavu a v to, že prístup k bankovníctvu je základným pilierom našej spoločnosti. Politikou našej banky jednoznačne nie je ukončiť spoluprácu so zákazníkom na základe jeho politických a osobných názorov,“ uvádza Roseová v liste.

Farage podal sťažnosť na spravodajský kanál BBC a žiada ospravedlnenie za zverejnený článok s tvrdením, že banka uzavrela politikovi účet pre nedostatok finančných prostriedkov. Informácie považuje za lož. Reakcie od BBC sa však nedočkal.

Spomínaný spravodajský kanál zároveň uviedol, že banka Coutts ponúkla Farageovi možnosť prevodu peňazí na účet domácej banky NatWest, čo potvrdila aj samotná Coutts. Ponuka má podľa informácií BBC stále platiť.

(let)