Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská prokuratúra žiada ďalších dvadsať rokov väzenia pre Navaľného

Ruská prokuratúra vo štvrtok požiadala pre uväzneného ruského opozičného politika Alexeja Navaľného ďalší 20-ročný väzenský trest v špeciálnom režime za údajné financovania a verejné podnecovanie extrémistických aktivít.

Kritik Kremľa tieto obvinenia odmieta a označuje ich za politicky motivované. Rozsudok má byť oznámený 4. augusta. Navaľnyj na Twitteri oznámil, že pre bývalého technického riaditeľa kanálu Navalny Live na platforme YouTube Daniela Cholodného žiada prokuratúra desaťročný trest.

Súdny proces sa začal minulý mesiac a koná sa vo väznici s najprísnejším stupňom stráženia v Melechove vo Vladimírskej oblasti, zhruba 250 kilometrov východne od Moskvy. Navaľnyj si v tejto väznici odpykáva deväťročný trest za údajný podvod a pohŕdanie súdom, ktorý mu bol uložený vlani.

Navaľnyj počas štvrtkového pojednávania odsúdil ruskú inváziu na Ukrajine. "Rusko sa zmieta v stoke plnej blata či krvi, polámaných kostí, s chudobným a ožobráčeným obyvateľstvom a okolo toho všetkého ležia desaťtisíce zabitých v najhlúpejšej a najnezmyselnejšej vojne 21. storočia," vyhlásil Navaľnyj.

Európska únia vo štvrtok pridala na svoj sankčný zoznam riaditeľa väznice, v ktorej sa Navaľnyj nachádza.

(tasr)

Minúta  |  

Morawiecki: Vagnerovci predstavujú ohrozenie pre Poľsko i východné krídlo NATO

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina predstavuje ohrozenie pre Poľsko a východné krídlo NATO. Uviedol to vo štvrtok poľský premiér Mateusz Morawiecki po rokovaní s českým premiérom Petrom Fialom. Vlády týchto dvoch krajín v Katoviciach rokovali aj o utečencoch z Ukrajiny, migrácii či energetike.

Morawiecki pripomenul, že Vagnerova skupina sa v Bielorusku nachádza v čoraz väčšom počte a uskutočňuje cvičenia v blízkosti poľských hraníc.

"Musíme sledovať, čo sa deje, pretože sa snažia destabilizovať východné krídlo NATO a chcú, aby sme boli slabí. My sa snažíme ukázať spoločnú tvrdosť," povedal poľský premiér.

Bieloruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že inštruktori z ruskej Vagnerovej skupiny začali s výcvikom príslušníkov bieloruských špeciálnych jednotiek. Poľsko následne posilnilo bezpečnostné opatrenia na hraniciach s Bieloruskom.

Fiala po rokovaní uviedol, že vzťahy ČR a Poľska sú v súčasnosti dôležitejšie než predtým. Obe krajiny sú podľa jeho slov zo všetkých krajín najviac zaťažené utečeneckou vlnou z Ukrajiny a od ostatných štátov by očakával, že im v tom viac pomôžu.

ČR a Poľsko sa podľa neho zhodujú v úsilí čeliť nezákonnej migrácii. "Chceme zastaviť nezákonnú migráciu. Nič na tom nemenia ani rozdiely v stratégii ohľadne migračného paktu," povedal. Poľsko spolu s Maďarskom na nedávnom zasadnutí Rady ministrov EÚ hlasovali proti novým migračným pravidlám.

Poľská a česká vláda v Katoviciach absolvovali už v poradí ôsmu medzivládnu konzultáciu. Rokovali aj o energetike, plynovode Stork II, rozvoji jadrovej energetiky, dopravnej infraštruktúre a o súčasnom programe EÚ. "Chceme, aby došlo k úprave normy Euro 7. Verím, že sa nám podarí túto normu výraznejšie zmeniť, aby viac zodpovedala realite," povedal Fiala v spojitosti s normou o znížení škodlivých emisií.

Vlády ČR a Poľska sa tiež zhodli, že po odstúpení Ruska od obilnej dohody je potrebné umožniť čo najrýchlejšie spriechodnenie koridorov a zabezpečiť prepravu ukrajinského obilia mimo krajín EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda už na fronte používa kazetovú muníciu, píšu americké noviny

Ukrajinská armáda už začala na juhovýchode krajiny používať v boji proti ruským silám kazetovú muníciu, ktorú jej poskytli Spojené štáty. Pre denník The Washington Post to uviedli nemenovaní ukrajinskí predstavitelia.

O používaní kazetovej munície na fronte zo strany Ukrajiny napísal aj americký denník The New York Times s odvolaním na svoje zdroje z prostredia amerických ozbrojených síl.

Ukrajinský predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite, povedal, že armáda muníciu vypálila na ruské pozície s cieľom prelomiť opevnené pozície, ktoré spomaľujú ukrajinskú protiofenzívu zameranú na oslobodenie okupovaných území.

Spojené štáty odobrili odoslanie kazetovej munície na Ukrajinu pred dvoma týždňami. Americký prezident Joe Biden to označil za náročné rozhodnutie, no Ukrajina podľa neho takúto muníciu potrebuje. Kyjev sa pritom podľa Washingtonu zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín vrátane Slovenskej republiky. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

Vojenský expert: Kazetová munícia môže krajinu zamoriť na desiatky rokov. Slovensku zostáva pár mesiacov, aby sa jej zbavilo

Mohlo by Vás zaujímať Vojenský expert: Kazetová munícia môže krajinu zamoriť na desiatky rokov. Slovensku zostáva pár mesiacov, aby sa jej zbavilo

(tasr)

Minúta  |  

EÚ sa môže rozpadnúť, ak bude členom diktovať legislatívu, hovorí budúci maďarský minister spravodlivosti

Európska únia sa môže rozpadnúť, ak sa Brusel pokúsi diktovať legislatívu jednotlivým členským štátom. Tie totiž rozhodnutia Bruselu potom začnú ignorovať, uviedol štátny tajomník maďarského úradu vlády Bence Tuzson, ktorý má nahradiť v kresle ministra spravodlivosti odchádzajúcu Judit Vargovú.

Tuzson na letnej univerzite Maďarov v rumunskom meste Baile Tušnad povedal, že EÚ chce nanútiť svoju vôľu členským štátom tajnou legislatívou.

Brusel chce podľa jeho slov uplatňovať európske právo na úkor národného práva súdnou cestou. "Na druhej strane právo EÚ môže platiť iba vtedy, ak nie je v rozpore s ústavou členských štátov, takže Ústavný súd môže tento škodlivý trend zastaviť," dodal štátny tajomník.

Vargová, ktorá 28. júna oznámila, že sa vzdáva ministerského kresla, bude od 1. augusta predsedníčkou parlamentného výboru pre spravodlivosť a pripravuje sa na volebnú kampaň do Európskeho parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Wlachovský: Diplomati EÚ neriešili 20-miliardovú vojenskú pomoc pre Ukrajinu

Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vo štvrtok v Bruseli vôbec nehovorili o sume 20 miliárd eur, ktorou by mala Únia podporiť bojové úsilie Ukrajiny v nasledujúcich štyroch rokoch. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Wlachovský pripomenul, že hlavnou témou bola snaha poskytovať Ukrajine naďalej ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc. Osobitnou témou boli vzťahy EÚ s Tureckom po nedávnych prezidentských voľbách, pričom euroblok má záujem aj o spoluprácu v oblastiach ako energetická diverzifikácia, životné prostredie, bezpečnosť či migrácia.

Diplomati mali aj videokonferenciu s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Podľa Wlachovského rozhovor s Blinkenom potvrdil dobrú kvalitu transatlantických vzťahov a jednotu, ktorú obe strany preukazujú v rôznych oblastiach.

"Hovorili sme hlavne o Ukrajine – ale o tom boli diskusie aj pred týždňom na summite NATO vo Vilniuse. Teraz sme prebrali aj iné otázky vzájomných vzťahov: hovorili sme o Číne a západnom Balkáne a spomínali spoločné iniciatívy ohľadom dezinformácií a lživých informácií," vysvetlil.

S odkazom na debaty o Ukrajine Wlachovský naznačil, že ak ruský prezident Vladimir Putin vsádza na vyčerpanie Ukrajiny a Západu, tak podľa ministrov členských krajín EÚ sa "veľmi mýli".

"Zastávame pozíciu jednoty a vytrvalosti, pretože ide o princípy medzinárodného práva a vzťahov medzi štátmi – a ukrajinská suverenita a územná celistvosť musia byť obnovené," odkázal.

Wlachovský zdôraznil, že na Rade ministrov sa vôbec nehovorilo o sumách vojenskej pomoci Ukrajine v najbližších rokoch. Členské krajiny sa však zhodujú na vytvorení osobitnej kapitoly so špecifickým financovaním v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF).

Týždenník Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje EÚ vo štvrtok napísal, že ide o sumu 20 miliárd eur, čo šéf slovenskej diplomacie poprel.

Politico: EÚ chce financovať ukrajinskú armádu celé roky. Plánuje na to vyčleniť 20 miliárd eur

Mohlo by Vás zaujímať Politico: EÚ chce financovať ukrajinskú armádu celé roky. Plánuje na to vyčleniť 20 miliárd eur

"Nehovorili sme o tých dvadsiatich miliardách. Hovorili sme o tom, ako treba využívať Európsky mierový nástroj ako spôsob pomoci Ukrajine; o tom, že pre Slovensko je dôležité, aby sa vyriešila situácia s uvoľnením ôsmej tranže vojenskej pomoci, aby sa tie peniaze dostali nielen na Ukrajinu, ale aby sme z nich mohli čerpať aj my. Hovorili sme aj o tom, a to aj s Blinkenom, ako reštartovať európsky obranný priemysel v EÚ a vôbec na Západe," uviedol Wlachovský.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii spresnil, že EPF "funguje veľmi dobre" a EÚ ho chce aj naďalej používať. "Chceme ho ale využívať s osobitnou kapitolou v ňom, so špecifickým financovaním," povedal Borrell. Toto financovanie by sa podľa niektorých návrhov malo odvíjať podľa ekonomickej sily členských krajín EÚ. To znamená, že najviac by prispievalo Nemecko. O spôsobe financovania osobitnej kapitoly v rámci EPF sa však na úrovni EÚ ešte nerokovalo.

(tasr)

Minúta  |  

Mimoriadna schôdza k Hamranovi má byť v piatok. Smer žiada jeho odvolanie

Mimoriadna schôdza parlamentu k policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi sa uskutoční v piatok (21. júla) po prerušení, respektíve skončení mimoriadnej schôdze k samosprávam.

Zvolanie mimoriadnej schôdze avizoval Smer. Strana chce uznesením parlamentu zaviazať premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý je poverený vedením rezortu vnútra, aby odvolal prezidenta Policajného zboru Hamrana.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.