Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biely dom potvrdil, že ukrajinské sily už na fronte používajú kazetovú muníciu

Biely dom vo štvrtok potvrdil, že ukrajinská armáda v boji proti ruským okupačným silám už nasadila kazetovú muníciu, ktorú Kyjevu poskytol Washington.

O nasadení kazetovej munície na bojisku zo strany ukrajinskej armády napísali predtým americké denníky s odvolaním sa na svoje zdroje. "Od Ukrajincov sme dostali počiatočnú spätnú väzbu, (muníciu) využívajú celkom efektívne," povedal hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Kazetová munícia má podľa jeho slov vplyv na ruské obranné formácie a manévrovanie.

Spojené štáty odobrili odoslanie kazetovej munície na Ukrajinu pred dvoma týždňami. Kyjev sa pritom zaviazal, že s touto muníciou bude zaobchádzať opatrne a nepoužije ju na útoky na ruskom území

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín vrátane Slovenskej republiky. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

Vojenský expert: Kazetová munícia môže krajinu zamoriť na desiatky rokov. Slovensku zostáva pár mesiacov, aby sa jej zbavilo

Mohlo by Vás zaujímať Vojenský expert: Kazetová munícia môže krajinu zamoriť na desiatky rokov. Slovensku zostáva pár mesiacov, aby sa jej zbavilo

(tasr)

Minúta  |  

Vstup Turecka do EÚ sa opäť oddialil. Problémom je okupácia Cypru

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa vo štvrtok dohodli, že EÚ by mala znovu nadviazať kontakty s Tureckom v súvislosti s jeho ašpiráciami na členstvo v eurobloku. Európski ministri však stanovili viacero podmienok a nepodporili žiadosť Ankary o oživenie prístupového procesu.

"Rokovali sme o tom, ako sa znova venovať Turecku," povedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po rokovaní ministrov. "Sme presvedčení, že je obojstranný záujem rozvíjať silnejšie vzťahy medzi Tureckom a Európskou úniou," dodal.

Upozornil, že EÚ chce, aby Turecko tiež urobilo nejaký posun, najmä v súvislosti s Cyprom, ktorý je tiež členskou krajinou EÚ. Severnú časť tohto ostrova okupuje Turecko od roku 1974.

Vyriešenie záležitosti s Cyprom v súlade s príslušnou rezolúciou OSN bude podľa Borrellových slov pri obnovení rokovaní s Tureckom kľúčové. "Nevyhnutné bude aj dodržiavanie základných slobôd a hodnôt tak, ako sú definované v európskom Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd," povedal.

Turecko je oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ od roku 1999. Prístupové rozhovory však stagnujú od roku 2016 z dôvodu obáv eurobloku z porušovania ľudských práv a právneho štátu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však 10. júla žiadal opätovné otvorenie rokovaní, ktoré spojil so súhlasom Turecka na vstup Švédska do NATO.

"Otvorte najskôr cestu k vstupu Turecka do Európskej únie a potom my otvoríme cestu Švédsku, tak ako sme ju otvorili Fínsku," uviedol Erdogan pred odchodom na summit NATO v litovskom Vilniuse.

Vysokopostavený turecký predstaviteľ pre Reuters nedávno uviedol, že Ankara zo strany EÚ očakáva konkrétne kroky v záležitostiach ako bezvízové cestovanie či uzavretie niektorých kapitol v prístupových rokovaniach. Západ by podľa tohto predstaviteľa mal Turecko podporiť finančne.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec v USA: Rusko neplánuje útočiť na civilné lode v Čiernom mori

Rusko sa nechystá útočiť na civilné lode v Čiernom mori, uviedol vo štvrtok ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov. Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že od štvrtka označí všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu a bude ich pokladať za možných nepriateľov.

Biely dom v reakcii na toto vyhlásenie Moskvy vyjadril obavy, že by ruská armáda mohla rozšíriť svoje útoky na juhoukrajinské prístavné mestá aj na civilné lode v Čiernom mori.

"Pokusy pripísať Rusku prípravu útokov na civilné lode sú čistým podvrhom," citoval Antonovove slová profil ruského veľvyslanectva vo Washingtone na sociálnej sieti. "Vyhlásenia USA považujeme za pokus akýmikoľvek prostriedkami zamaskovať svoje vlastné deštruktívne aktivity zamerané na faktickú sabotáž implementácie vzájomne súvisiacich istanbulských dohôd," pokračoval.

Rusko v pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť predmetnej dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, sa skončila v noci na utorok.

Vlani v Istanbule bola v rovnakom čase podpísaná aj druhá dohoda, ktorá mala uľahčiť export ruského obilia a hnojív počas sankčného režimu zavedeného voči Moskve za rozpútanie vojny na Ukrajine. Moskva sa viackrát sťažovala, že táto dohoda nie je dodržiavaná. 

(tasr)

Minúta  |  

Predpokladané fragmenty Beethovenovej lebky sa vrátili do Viedne

Úlomky lebky, o ktorých sa predpokladá, že patria Ludwigovi van Beethovenovi, sa vrátili do Viedne, kde bol tento nemecký skladateľ 19. storočia pochovaný, uviedli vo štvrtok odborníci.

Predmetné fragmenty zdedil americký podnikateľ Paul Kaufmann. Daroval ich Lekárskej univerzite v rakúskej metropole Viedeň, kde budú vedci skúmať choroby, ktorými tento impresário trpel, ako aj príčinu jeho smrti.

Rakúsky súdny lekár Christian Reiter uviedol, že desať fragmentov vrátane dvoch väčších - jedného zo zadnej časti hlavy a jedného z pravej strany čela - má "obrovskú hodnotu".

"Získali sme naozaj cenný materiál, s ktorým budeme, dúfam, pokračovať vo výskume aj v ďalších rokoch. To bolo aj Beethovenovo želanie," povedal Reiter. Skladateľ celý život bojoval s chorobou a výslovne požiadal o preskúmanie svojho tela, dodal súdny lekár.

Beethoven, ktorého klavírne, komorné a symfonické diela patria k najväčším skvostom západnej klasickej hudby, zomrel v roku 1827 ako 56-ročný po rokoch boja s neznámymi ochoreniami vrátane narastajúcej hluchoty v neskorších rokoch.

Reiter zdôraznil, že ide o jediné zachované fragmenty Beethovenovej lebky. Kaufmann povedal, že fragmenty našiel v malej škatuľke v rodinnej bezpečnostnej schránke vo francúzskej banke v roku 1990.

Predpokladá sa, že ich v roku 1863 počas exhumácie Beethovenovho tela získal Kaufmannov prastrýko, rakúsky lekár Franz Romeo Seligmann. Kaufmann uviedol, že fragmenty sa teraz budú ďalej analyzovať, aby sa potvrdilo, že patria zosnulému skladateľovi, ktorý zomrel 26. marca 1827 vo Viedni. Dostupné dôkazy naznačujú, že úlomky sú pravé.

V roku 2005 skupina amerických vedcov oznámila, že testy Beethovenových vlasov a úlomkov lebky ukázali, že zomrel na otravu olovom, ktorá mohla byť tiež príčinou jeho straty sluchu. Zdroj olova nie je známy, ale podľa vedcov mohlo pochádzať z pohára na víno vyrobeného z tohto kovu.

V 18. a 19. storočí sa pri niektorých liečebných postupoch používali ťažké kovy ako olovo alebo ortuť. Beethoven trpel bolesťami brucha, ktoré sa postupne zhoršovali. Tento skladateľ sa narodil v nemeckom meste Bonn 17. decembra 1770.

(tasr)

Minúta  |  

Mesto New York bude rozdávať letáky vyzývajúce migrantov, aby išli inam

Starosta New Yorku Eric Adams vyhlásil, že mesto už nemá pre migrantov prístrešie. Avizoval, že úrady rozdajú na hraniciach USA s Mexikom letáky, ktoré ľuďom odporučia, aby išli inam.

Od apríla minulého roka prišlo do New Yorku viac ako 90-tisíc migrantov, najmä zo Strednej a Južnej Ameriky. "Náš pohár (trpezlivosti) v podstate pretiekol. V meste už nemáme miesto," povedal Adams na tlačovej konferencii.

Prílev migrantov nastal, keď americké štáty pod vedením republikánov, ako napríklad Texas, začali posielať migrantov do oblastí, kde majú prevahu demokrati. Vyjadrujú tým nespokojnosť s imigračnou politikou prezidenta USA Joea Bidena.

Podľa úradov žije v útulkoch alebo hoteloch, ktoré platí mesto New York, takmer 106-tisíc ľudí vrátane približne 54-tisíc migrantov. Leták v angličtine a španielčine bude varovať žiadateľov o azyl, že bývanie v New Yorku je "veľmi drahé" a náklady na jedlo, dopravu a ďalšie potreby "sú najvyššie v Spojených štátoch".

"Neexistuje žiadna záruka, že novým prisťahovalcom budeme môcť poskytnúť prístrešie a služby. Prosím, zvážte iné mesto, keď sa budete rozhodovať o tom, kde sa v USA usadiť," píše sa v ňom.

Adams takisto oznámil, že slobodní dospelí migranti budú musieť po 60 dňoch znovu požiadať o prístrešie, aby tak uvoľnili miesto rodinám s deťmi. Mesto podľa neho pomôže migrantom nájsť alternatívne bývanie.

"Náš súcit je nekonečný. Naše priestory nie sú," povedal Ted Long, predstaviteľ agentúry, ktorá prevádzkuje veľkú časť dočasného bývania pre migrantov. Demokrat Adams obvinil štát New York a americkú vládu z nedostatočnej pomoci a žiada od nich potrebné finančné prostriedky.

New York je dlhodobo významným útočiskom pre migrantov. Adams sa však postupne snaží obmedziť počet tých, ktorí prichádzajú do mesta. Kritici ho obvinili z porušenia zákonov, ktoré vyžadujú, aby mesto poskytlo prístrešie každému, kto ho potrebuje.

(tasr)

Minúta  |  

Peking potvrdil, že ruský útok otriasol budovou čínskeho konzulátu v Odese

Peking vo štvrtok potvrdil, že pri nočnom ruskom útoku na juhoukrajinské prístavné mestá bol poškodený čínsky konzulát v meste Odesa. O poškodení budovy čínskeho konzulátu v Odese predtým informoval gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

"Pri čínskom generálnom konzuláte v Odese došlo k výbuchu. Tlaková vlna otriasla stenami a okennými rámami. Zbor konzulárneho úradu opustil priestory už dávno predtým a nikto sa nezranil," opísalo situáciu komunikačné oddelenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Dodalo, že Čína pozorne monitoruje vývoj na Ukrajine. "Prijmeme všetky opatrenia potrebné na to, aby boli čínske inštitúcie a občania (Číny) na Ukrajine v bezpečí," uzavrelo. Bližšie detaily však neposkytlo.

Kiper zdieľal na sociálnej sieti fotografiu, ktorá zachytáva najmenej jedno rozbité okno na budove čínskeho konzulátu. Ďalšie škody však neboli viditeľné.

Rusko útočilo na ukrajinské čiernomorské pobrežie už tretiu noc po sebe. Moskva tvrdí, že útokmi cieli na vojenské objekty.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.