Písal sa rok 1941 a mladí Hubert a June sa prvýkrát stretli v kostole. Mali iba 19 rokov. Zakrátko požiadal Hubert June o ruku a na spoločnú cestu sa vybrali v roku 1943 tesne pred tým, ako Hubert odišiel na vojnu. Narodili sa im tri deti, neskôr pribudlo 7 vnúčat, a potom ešte 11 pravnúčat.

„Keď som ju uvidel, vedel som, že ona je tá pravá," povedal Hubert s úsmevom v rozhovore počas oslavy stých narodenín.

Až do konca...

Podľa portálu Brightside sa krátko po spoločnej oslave June zhoršil zdravotný stav. Diagnóza znela jasne – choré srdce. Podľa lekárov sa June nemala dožiť konca roka. Neskôr sa k tomu pridal aj zápal močových ciest, z ktorého sa jej už nepodarilo vyzdravieť. Rodina sa ju rozhodla umiestniť do hospicu. Hubert bez nej akoby nedokázal existovať, pohľad na June v kritickom stave bol preňho natoľko bolestivý, až napokon prestávalo fungovať aj jeho zdravie. Nakoniec rodina do hospicu umiestnila aj Huberta. Manželia dokonca dostali rovnakú izbu.

Takmer osem desaťročí lásky

Hoci boli obaja v bezvedomí, držali sa za ruky, až kým Hubert 30. novembra neodišiel na druhý svet. Len o 20 hodín za ním odišla aj June. Podľa ich dcéru Jo bolo zdravie otca vždy ukážkové, preto si myslí, že zomrel na zlomené srdce.

„Cítim sa smutne, ale nemal by som sa tak cítiť. Kto môže čakať, že prežije taký život? Žili spoločný dlhý a šťastný život a boli oddaní rodine." Podľa slov syna odišli spoločne a hoci cíti smútok za oboma rodičmi, rozhodol sa oslavovať ich nerozlučiteľné puto.

Len pár mesiacov pred ich smrťou sa Hubert pozrel späť, na ich takmer 80-ročný životný príbeh lásky a priznal: „Náš spoločný život nebol bezproblémový, ale nikdy by sme nespravili niečo, čo by toho druhého ranilo." Hubert si svoj život bez June nedokázal predstaviť, a dodal: „Keď nie sme spolu, je to ako keby sa tím rozpadol."