Preskočiť na obsah
Minúta  |  

VIDEO: Takto vyzerá modernizácia železničného uzla z vtáčej perspektívy

ŽILINA – Modernizácia železnice v Žiline je približne v polovici. Najväčšia investícia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) postupuje podľa plánu a hotová by mala byť v roku 2025.

Projekt Uzol Žilina rieši komplexnú rekonštrukciu železničnej infraštruktúry v meste Žilina a jeho blízkom okolí. Modernizácia uzla Žilina je jednou z historicky najväčších investícii do železníc na Slovensku, pričom jej prínosom nebude len obnova a skvalitnenie samotnej koľajovej infraštruktúry, ale tiež skvalitnenie dopravného riešenia v celom dotknutom území – či už pre automobilovú dopravu, cyklistov alebo chodcov.

VIDEO: Takto pokračuje privádzač D3 na Kysuciach

Mohlo by Vás zaujímať VIDEO: Takto pokračuje privádzač D3 na Kysuciach

Stav modernizácie železničného uzla Žilina si môžete pozrieť na nasledujúcom videu z mesiaca júl, ktoré zachytáva vybrané stavebné objekty.

https://www.youtube.com/watch?v=XfurX1Pntj8&t=3s
Videopohľad na stavenisko. Zdroj: Uzol Žilina/youtube
Minúta  |  

Girkin je v moskovskej väznici Lefortovo. V cele má chladničku i TV

Bývalý príslušník ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) a popredný vojnový bloger Igor Girkin, známy aj ako Igor Strelkov, je vo vyšetrovacej väznici Lefortovo v Moskve. S odvolaním sa na vyjadrenie Alexeja Meľnikova, výkonného tajomníka moskovskej občianskej monitorovacej komisie (ONK), o tom v nedeľu informovala britská stanica BBC.

Meľnikov spresnil, že Girkinovi pridelili v ústave predbežného zadržania v Lefortove celu pre dve osoby. K dispozícii v nej má televízor i chladničku.

Ľudskoprávni aktivisti neodhalili "žiadne známky morálneho alebo fyzického nátlaku" na zadržaného.
Meľnikov pritom dodal, že Girkin odmietol komunikovať s aktivistami z ONK, ktorej úlohou je monitorovanie dodržiavania ľudských práv v miestach núteného zadržiavania ľudí, teda vo väzniciach, polepšovniach či záchytných táboroch pre ilegálnych migrantov.

Girkina zadržali v piatok a obvinili z verejných výziev na páchanie extrémistickej činnosti, za čo mu hrozí päť rokov väzenia. Súd následne rozhodol o Girkinovom vzatí do väzby, kde zostane do 18. septembra.

V roku 2014 sa Girkin angažoval pri anektovaní ukrajinského Krymského polostrova a neskôr pôsobil ako veliteľ ozbrojených síl samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR). Britský denník Guardian nedávno napísal, že Girkin sa zapojil aj do bojov počas vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine vo februári roku 2022, keď vlani na ukrajinskom fronte strávil niekoľko mesiacov.

Súdom v Holandsku bol Girkin odsúdený na doživotie za spoluúčasť na zostrelení civilného lietadla nad východnou Ukrajinou, pri ktorom zahynulo 298 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Zrútenie budovy v Kamerune si vyžiadalo najmenej 12 obetí na životoch

V africkom štáte Kamerun sa v noci na nedeľu zrútila štvorposchodová budova. Zahynulo pri tom najmenej 12 ľudí zahynulo a ďalších 21 ich bolo zranených, pričom stav piatich z nich lekári označili za veľmi vážny.

K incidentu došlo na severe mesta Douala. Medzi zranenými a obeťami sú aj deti, dodala agentúra AFP.

Nemenovaný zdroj z hasičského zboru pre agentúru AFP uviedol, že štvorposchodová budova sa zrútila na iný - bytový - dom v nedeľu nadránom, okolo 01.00 h miestneho času.

Charles Elie Zang Zang, člen mestskej rady v Douale, dodal, že záchranné zložky v troskách zrútených budov stále hľadajú preživších.

Podobná tragédia sa v Douale odohrala aj v roku 2016, keď tam pri zrútení budovy zomrelo päť ľudí.

Úrady vtedy zrútenie budovy pripísali zjavnému porušeniu stavebných predpisov a nedostatočnej starostlivosti o technický stav budovy. V júni toho roku kamerunské úrady identifikovali 500 budov, ktorým hrozilo zrútenie.

(tasr)

Minúta  |  

Predčasné voľby v Španielsku zrejme vyhrá konzervatívna Ľudová strana

Víťazom nedeľných predčasných parlamentných volieb v Španielsku sa zrejme stane konzervatívna Ľudová strana (PP). Vyplýva to z prognózy televíznej stanice RTVE, o ktorej TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Volebné miestnosti sa v Španielsku zavreli o 20.00 h miestneho času po 11 hodinách hlasovania.

Prvé čiastkové výsledky sčítania hlasov by mali začať prichádzať po viac ako hodine od zatvorenia volebných miestností, dodala agentúra AFP.

Od ostro sledovaných predčasných voľbách v Španielsku sa všeobecne očakáva vytlačenie ľavice a návrat pravice, ktorá však na vládnutie bude pravdepodobne potrebovať aj podporu krajnej pravice.

Dve hodiny pred zavretím volebných miestností bola účasť 53,12 percenta, čo je takmer o štyri percentuálne body menej ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2019.

AFP poznamenala, že mnohí voliči pritom hlasovali radšej v nedeľu ráno a dopoludnia, aby sa vyhli horúčavám. V niektorých častiach na juhu krajiny sa teploty v nedeľu pohybovali okolo 40 stupňov Celzia, podotkla AFP, podľa ktorej sa voľby v Španielsku ešte nikdy nekonali na vrchole leta.

(tasr)

Minúta  |  

Šimko sa vrátil na Facebook a vyjadril sa k svojmu odchodu

Ivan Šimko napísal, že to bola pre neho veľká skúsenosť a že sa zbavil niektorých predsudkov o slovenskej politike.

„Milí priatelia, po niekoľkodňovej odmlke sa do tohto elektronického priestoru zasa vraciam,“ začína svoj dnešný status na Facebooku bývalý minister vnútra Ivan Šimko.

Šimko sa poďakoval všetkým, ktorí mu vyjadrili podporu a nadviazal na svoju staršiu „literárnu činnosť“, keď napísal:

„Niektorí ste mi kládli tiež otázku, či mi to bolo na tie dva mesiace vôbec treba. Je pravda, že keď ma od pani prezidentky ešte pred zostavením vlády oslovili, vypýtal som si dvadsaťštyri hodín na rozmyslenie. Mal som iné plány. Ale dnes hovorím, že som rád.“

Svoju skúsenosť Šimko opísal, akoby bol v politike nováčikom:

„Bola to pre mňa veľká skúsenosť. A aj napriek tomu, ako to dopadlo, podarilo sa viacero dobrých vecí. Ale hlavne mám dnes jasnejší pohľad na našu pomiešanú a veľmi komplikovanú verejnú scénu. Zbavil som sa niektorých predsudkov, a to je vždy dobre.“

O tom, aké predsudky mal na mysli, sa už nerozpísal, zato citoval pápeža Františka a pokúsil sa o mravoučnú poznámku:

„Keďže je nedeľa, zakončím dnešný príspevok slovami pápeža Františka, ktoré predniesol zhruba pred mesiacom: ‚Ježiš vyhlasuje, že sa nemáme báť: nie preto, že by vo svete všetko dobre dopadlo, ale pretože pre nášho Otca máme veľkú cenu, a tak nič dobrého nepadne navnivoč... Akoby chcel povedať, že sa pre vernosť jeho posolstvu nemáme báť nepochopenia a kritiky, straty prestíže a ekonomických výhod, ale máme sa strachovať o to, či nemrháme životom, keď sa ženieme za ničotnosťami... Zachovať vernosť tomu, čo má cenu, vyjde draho. Niečo stojí, keď ideme proti prúdu, keď sa vymaníme z podmienenosti všeobecnej mienky, keď nás tí, čo plávajú s prúdom, vykážu na stranu. To však nie je dôležité. Ježiš hovorí, že záleží na tom, aby sme nezahodili to najväčšie dobro, teda život...‘ Dosť som si to v uplynulých dňoch pripomínal. Peknú nedeľu, priatelia, ideme ďalej!“

Ivan Šimko (ročník 1955) bol ministrom vnútra vo vláde Ľudovíta Ódora 69 dní, od 12. mája do 19. júla tohto roku, keď mu prezidentka odobrala poverenie.

Už v minulosti boli jeho pôsobenia vo vládach skôr krátkodobé. V roku 1992 bol ministrom štyri mesiace, v roku 1994 bol členom vlády deväť mesiacov, v prvej Dzurindovej vláde bol ministrom 17 mesiacov, v druhej Dzurindovej vláde 11 mesiacov. Posledná „skúsenosť“ trvala dva mesiace. Šimko bol členom viacerých strán, od KDH cez SDKÚ, Misiu 21, aby sa opäť vrátil do KDH. Počas pôsobenia vo vláde mal pozastavené členstvo.

(fed)

Minúta  |  

V Taliansku sa rokovalo o spolupráci v boji proti ilegálnej migrácii

Lídri stredomorských krajín sa v nedeľu zišli v Ríme, aby rokovali o vzájomnej spolupráci podľa vzoru dohody podpísanej EÚ s Tuniskom s cieľom obmedziť príchod migrantov do Európy.

Ako informovala agentúra AFP, konferenciu otvorila talianska premiérka Giorgia Meloniová stanovením priorít pre to, čo označila za "rímsky proces".

Podľa Meloniovej prioritami musí byť boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, riadenie tokov legálnej imigrácie, podpora utečencov a predovšetkým spolupráca na podporu rozvoja Afriky - a najmä krajín pôvodu migrantov.

Práve posledný bod označila Meloniová za najdôležitejší, "inak všetko, čo urobíme, bude nedostatočné".

Na konferencii sa zúčastnili lídri Tuniska, Spojených arabských emirátov, či Mauritánie, ale aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel, vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi a delegáti z viacerých medzinárodných finančných inštitúcií.

Prítomní boli aj premiéri Alžírska, Egypta, Etiópie, Jordánska, Libanonu, Malty a Nigeru, ministrov vyslalo Grécko, Turecko, Saudská Arábia a Kuvajt.

AFP podotkla, že Francúzsko a Španielsko nemali na konferencii svojich zástupcov.

Vysoký európsky diplomat pod podmienkou zachovania anonymity pre AFP potvrdil, že EÚ dúfa, že partnerstvá podobné tomu s Tuniskom uzavrie aj s Egyptom a Marokom.

"Musíme spolupracovať s krajinami severnej Afriky, aj keď musíme akceptovať, že nejde o dokonalé demokracie," povedal agentúre AFP veľvyslanec so sídlom v Ríme.

Meloniová a Európska komisia vedú už niekoľko mesiacov s Tuniskom intenzívny dialóg a prisľúbili mu financie, ak sa vláda v Tunise zaviaže bojovať proti emigrácii zo svojho územia.

Brusel a Rím tak minulý týždeň podpísali s Tunisom memorandum o porozumení, ktoré tejto krajine poskytuje finančnú pomoc vo výške 105 miliónov eur určenú na zabránenie odchodu lodí s migrantmi a na boj proti prevádzačom ľudí.

Dohoda tiež zabezpečuje väčší počet návratov Tunisanov v neregulárnej situácii v EÚ, ako aj návraty migrantov zo subsaharskej Afriky z Tuniska do ich krajín pôvodu.

Mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti migrácie EÚ za tento jej prístup kritizujú.

Nemecká mimovládna organizácia Sea-Watch vyjadrila poľutovanie nad tým, že "EÚ a jej členské štáty naďalej sprísňujú svoju izolacionistickú politiku".

"Stredozemné more nie je len cintorín. Je to miesto činu," napísala na Twitteri Sea-Watch, zatiaľ čo ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch sa domnieva, že Európa svojimi najnovšími krokmi dokazuje, že "sa vôbec nepoučila zo svojej spoluúčasti na krutom zneužívaní migrantov v Líbyi".

Podľa OSN sa v prvých šiestich mesiacoch roku 2023 po mori do Európy, väčšinou do Talianska, dostalo z pobrežia severnej Afriky, Turecka a Libanonu viac ako 100.000 migrantov. Za vlaňajší rok ich bolo okolo 189.000.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.