Parlament nevyzve vládu na kompenzácie drahých energií pre samosprávy. Podľa Fica je to nepochopiteľné, Demokrati hovoria, že si robí kampaň

Rovnako aj pri sobotňajšom prvom pokuse nebolo plénum uznášaniaschopné, keďže sa prezentovalo len 46 poslancov. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, bolo treba, aby sa prezentovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, čiže 76.

Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze iniciovali poslanci za Smer-SD aj poslanci okolo Tomáša Tarabu (nezaradený). Poslanci mali o návrhu uznesenia rokovať v piatok (21. 7.). Pri prvom piatkovom pokuse otvoriť mimoriadnu schôdzu, ktorú iniciovalo 30 poslancov okolo predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, sa prezentovalo 57 poslancov, pri druhom pokuse to bolo 60 zákonodarcov. Parlament teda nebol uznášaniaschopný.

Premiér Ódor chce čas do 15. augusta

Samosprávy rokovali počas posledných týždňov s viacerými ústavnými činiteľmi krajiny. Stretnutie mali aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou či premiérom Ľudovítom Ódorom. Kompenzácie vysokých cien energií vo výške 108 miliónov eur samosprávam prisľúbila ešte bývalá vláda.

Mimoriadnu schôdzu žiadali najmä predstavitelia samospráv. Združenie SK8 a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyzvali poslancov Národnej rady SR, aby podporili otvorenie mimoriadnej parlamentnej schôdze ku kompenzácii cien energií pre samosprávy, mestá a obce. Združenia trvajú na tom, aby poslanci hlasovali za predložené opatrenia. Predseda ZMOS Jozef Božik uviedol, že v samosprávach žijú sympatizanti všetkých politických strán, preto by podľa neho poslanci nemali prihliadať na to, kto mimoriadnu schôdzu zvolal.

Ministerstvo financií v tlačovej správe informovalo, že úradnícka vláda v súčasnosti nevie garantovať rozdiskutovanú pomoc pre samosprávy, ktorá bola garantovaná vládou Eduarda Hegera (Demokrati). Ten tvrdí, že jeho vláda peniaze na kompenzácie pre samosprávy vyčlenila. „Ešte ako predseda vlády som vyčlenil 200 miliónov eur na pomoc samosprávam, už takmer polovica z nich bola vyplatená za mojej vlády. Zvyšné peniaze sú k dispozícii nachystané v schválenom štátnom rozpočte. Práve preto vyzývam úradnícku vládu, aby urýchlene rozhodla o ich vyplatení. Stačí na to jeden podpis,“ reagoval bývalý premiér Eduard Heger (Demokrati). Odklad vyplatenia pomoci v tejto situácii podľa neho vytvára priestor pre populistov okolo Fica, ktorí túto tému zneužívajú v predvolebnej kampani.

V stredu (19. 7.) sa po rokovaní so zástupcami samospráv Ódor vyjadril, že ich žiada o trpezlivosť do 15. augusta. Vtedy má mať vláda k dispozícii hotovú polročnú správu o stave verejných financií. Môže tak potom nájsť riešenie, ktoré by samosprávam pomohlo. Zastupitelia samospráv sa v piatok vyjadrili, že do polovice augusta počkajú, no ak im vláda nakoniec peniaze nevyplatí, budú podnikať ďalšie kroky, aby sľúbené financie dostali.

Fico hovorí o potrebe dofinancovať samosprávy, Demokrati o kampani Smeru

Je nepochopiteľné, že 108 miliónov eur, ktoré sú v štátnom rozpočte, odmieta súčasná úradnícka vláda samosprávam vyplatiť. Bývalá vládna koalícia sa rozhodla zabrániť tomu, aby sa konala schôdza, ktorá by rokovala o peniazoch pre samosprávy. Na tlačovej konferencii sa tak vyjadril predseda Smeru-SD Robert Fico. Miroslav Kollár zo strany Demokrati hovorí o predvolebnej kampani.

"Verím, že tí poslanci, ktorí si zrazu spomenuli na samosprávy, lebo je pred voľbami, tak po voľbách neschvália taký štátny rozpočet na budúci rok, ktorý nebude samosprávam garantovať nevyhnutný minimálny príjem, aby vedeli zabezpečovať služby, ktoré im ukladá zákon," uviedol Kollár.

Fico si myslí, že poslanci bývalej koalície "bojkotovali" mimoriadnu schôdzu ku kompenzáciám cien energií pre samosprávy vo výške 108 miliónov, pretože by priznali, že "rozbili verejné financie".

Kollár sa vyjadril, že nespochybňuje to, že samosprávy potrebujú pomoc. Zdôraznil však, že premiér Ľudovít Ódor prisľúbil, že bude hľadať cestu, ako samosprávam peniaze vyplatiť. "Vo chvíli, keď bude mať v ruke čísla o vývoji hospodárenia, tak tú cestu nájde. Ak sa to podarí, tak samosprávy s odretými ušami do konca roka prežijú," uviedol Kollár. Riešenia vidí aj v odpustení takzvaných covidových pôžičiek či v dofinancovaní preneseného výkonu štátnej správy, ktoré vykonávajú samosprávy za štát. Spôsob financovania by mal byť nastavený podľa toho, aké kompetencie majú samosprávy a aké má štát.

Mimoriadna schôdza k situácii v polícii takisto nebude

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR k situácii v polícii a rezorte vnútra sa v sobotu dopoludnia takisto nepodarilo otvoriť. Plénum nebolo uznášaniaschopné.

Rokovanie inicioval opozičný Smer-SD. Presadiť chcel uznesenie, ktorým by parlament zaviazal premiéra Ľudovíta Ódora, povereného vedením rezortu vnútra, aby odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana. Docieliť chcel aj odchod šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása.

Situácia v polícii je podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica neudržateľná. Na sobotnej tlačovej konferencii poukázal, že Hamran neprešiel riadnym výberovým konaním a menil sa pre neho zákon. "Rezort vnútra je dnes bez akejkoľvek kontroly. Je v rukách toho malého Hamrana, ktorý si s tým ministerstvom bude robiť, čo len chce," poznamenal Fico. Zároveň krok na zvolanie mimoriadnej schôdze považuje za "mimoriadne správny".

Strana návrhom reagovala na kauzu okolo odchodu Ivana Šimka z vedenia ministerstva. Tomu prezidentka SR Zuzana Čaputová počas týždňa odobrala poverenie riadiť rezort a poverila tým Ódora. Hlava štátu s premiérom argumentovali naštrbenou dôverou medzi vedením rezortu a polície. Prezidentka nevidela dôvod na personálnu destabilizáciu Policajného zboru.

(sita, tasr, sak)