Preskočiť na obsah
  |  

Cestu medzi Tatranskou Kotlinou a Ždiarom rekonštruujú

POPRAD – Na štátnej ceste I/66 medzi Tatranskou Kotlinou a Ždiarom po križovatku na Bachledovu dolinu začali s rekonštrukciou. Práce majú trvať do konca augusta, vodičov tak čakajú čiastočné dopravné obmedzenia. Upozornil na to na sociálnej sieti predseda Regionálneho združenia tatranských a podtatranských obcí Štefan Bieľak.

Obnova čaká úsek dlhý 5,7 kilometra. Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv, ide na rekonštrukciu takmer 1,5 milióna eur s DPH. Práce pre Slovenskú správu ciest realizuje Združenie Východ Eurovia Sk – Doprastav.

„Stavebné práce sa začnú odfrézovaním pôvodných asfaltových vrstiev. Tam, kde to bude potrebné, sa vymenia aj podkladové vrstvy a vozovka sa spevní uložením geomreže. Následne sa zrealizuje pokládka ložných a obrusných asfaltových vrstiev,“ opísal Bieľak. Súčasťou stavebných prác bude aj spevnenie krajníc. Následne čaká rekonštrukcia aj úsek medzi Spišskou Belou a Tatranskou Kotlinou.

(sita)

  |  

Stále tankujeme lacnejšie ako vlani, pohonné látky však môžu zdražieť

Slovenskí motoristi stále tankujú lacnejšie ako vlani v takomto období. Ako uviedla pre agentúru SITA analytička 365.bank Jana Glasová, benzíny si medziročne odpisujú 15 až 16 percent a nafta až 22 percent. Ani analytička Glasová však nevylúčila zdražovanie na slovenských čerpacích staniciach. Všetko bude závisieť hlavne od vývoja svetových cien ropy. Ak si ropa udrží rastúci trend nad 80-dolárovou hladinou, tak budeme ďalej svedkami zdražovania aj na našich čerpacích staniciach.

„Ak však ropa opäť klesne pod 80 amerických dolárov za barel, tak ceny benzínov zamieria smerom nadol,“ podotkla Glasová, podľa ktorej na ropnom trhu bude naďalej miešať karty hlavne nálada investorov týkajúca sa vývoja dopytu po rope a obavy zo spomalenia európskej, americkej aj čínskej ekonomiky.

Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR za 28. týždeň roku 2023 sa liter 95-oktánového benzínu predával za priemernú cenu 1,587 eura. V týždňovom porovnaní sa tak jeho cena citeľnejšie zvýšila o 1,3 percenta. Liter 98-oktánového benzínu taktiež zdražel, a to o 1 percento a dosiahol priemernú úroveň 1,778 eura. Najvýraznejšie sa zvýšili ceny nafty, ktoré si pripísali až 3,2 percenta na úroveň 1,474 eura za liter.

Zhruba od konca mája až po začiatok júla sa ceny ropy Brent hýbali v rozpätí 72 až 77 dolárov za barel. Následne však začali postupne rásť a ostatné dva týždne sa hýbu od 77 po 82 dolárov za barel. V úvode predchádzajúceho týždňa na ropný trh vplýval podľa Glasovej slabší ako očakávaný rast čínskej ekonomiky, čo vyvolávalo obavy z nižšieho dopytu po rope. Čína je totiž jedným z najväčších spotrebiteľov tejto komodity na svete. To tlačilo ceny ropy nadol. Následne sa pridali aj obavy z toho, či inflácia v USA klesá dostatočne rýchlo.

„V závere minulého týždňa však začali ceny ropy rásť, keďže čínska vláda oznámila, že podnikne kroky na zlepšenie spotreby a kúpnej sily obyvateľov,“ uzavrela Glasová.

(sita)

  |  

Cibula Fest stál za to. Klusa a Miraia nosili na rukách, pri Haberovi pristála podprsenka

TRENČÍN/HOLÍČ – Najväčší česko-slovenský open air festival Cibula Fest ešte viac narástol. Trojdňový program, aký na tomto podujatí ešte nebol, prilákal do pohraničného pásma na letisku v Holíči päťcifernú návštevu a jednoznačne dominoval festivalovému letu na Slovensku medzi podujatiami s lokálnou hudobnou produkciou.

Interpreti ako Kabát, Mirai, Tublatanka, Horkýže Slíže, Tomáš Klus, No Name, Pavol Habera a Team a mnohí ďalší tak mali možnosť zažiť to, čo všetci návštevníci vďaka nim. Extrémnu porciu pozitívnej festivalovej energie.

Piatkový program odštartoval v napätí z očakávaného dažďa, no už popoludní bolo vďaka informácii od meteorológov jasné, že obavy sú zbytočné a všetci si festival užijú naplno. Deväť kapiel, tými najočakávanejšími boli Mirai, Kabát, Horkýže Slíže a Heľenine oči, prilákalo do festivalového areálu veľké množstvo návštevníkov, ktorí dali zabudnúť na obdobie minulých rokov, ktoré takýmto podujatiam neprialo.

Kapela Mirai vystúpila v Holíči už druhý rok za sebou a mala tak možnosť porovnávať. „Ten náš koncert bol o niečo lepší a odozva bola skvelá. Mám z toho obrovskú radosť. Veľmi sme sa sem tešili. Chodí sem veľa krásnych dievčat a my sa tu cítime ako v nebi,“ zažartoval frontman Mirai Navrátil, ktorý počas koncertu vplával na nafukovačke priamo do rúk davu ľudí. Absolútnym vrcholom prvého dňa však bola kapela Kabát, ktorá sa na festival do Holíča vrátila presne po 10 rokoch. Po českej legende si prevzali pódium Horkýže Slíže.

V sobotu vystúpila osvedčená kapela No Name, ktorá sa v Holíči objavuje najčastejšie zo všetkých a počas 14-ročnej existencie festivalu vystúpila už šesťkrát. „Tešíme sa z návratu ľudí na festivaly a koncerty. Je to úžasné a človek si to ešte viac váži,“ povedal spevák Igor Timko.

Tomáš Klus už tiež v minulosti na festivale vystúpil a svoju energickú šou robí vždy absolútne naplno. „Veľmi si to užívam. Som človek, ktorý miluje všetko, čo robí. A je vďačný, že to môže robiť. O to viac sa potom teším domov,“ prezradil. Rovnako, ako deň pred ním Mirai Navrátil, skončil v rukách davu, keď sa vybral medzi ľudí.

Ďalšou hviezdnou kapelou sobotného programu bola Tublatanka, ktorá oslavuje 40 rokov na scéne a aj po štyroch dekádach si svoje koncerty užíva naplno. Mladšiu generáciu potešila hviezda slovenskej rapovej scény Sima a ohromnú pyrotechnickú šou predviedla rocková kapela Traktor.

Posledný festivalový deň bol kombináciou rapových hviezd Majselfa a Kaliho s Petrom Pannom s interpretmi, ktorí sú na scéne už viac ako dve či tri dekády. Gladiator a Peter Nagy s Indigom návštevníkov pripravili na veľkolepé finále festivalu, kedy v jedinom koncerte až do konca roka vystúpil Pavol Habera a Team. Počas koncertu mu do zbierky pribudla aj podprsenka fanúšičky, ktorú pri pohľade na ňu okomentoval tak, ako to vie len on: „Si zaspala dobu. Toto bolo pred tridsiatimi rokmi. Alebo aj štyridsiatimi.“ Poslednou pesničkou tohtoročného Cibula Festu tak bola Reklama na ticho.

Vydarený ročník hodnotia organizátori naozaj pozitívne. „Roky 2020 a 2021 sme nazvali obdobím festivalového temna. Napriek tomu sa nám aj vtedy podarilo zorganizovať podujatie, aj keď v menšom rozsahu, aby sme všetkým ukázali, že nášmu festivalu môžu veriť. Aj vďaka tomu sme si získali dôveru návštevníkov. Vybudovali sme za všetky tie roky silný festival a pracujeme na tom, aby sa naši verní, ale aj noví návštevníci nemuseli obávať kúpy vstupenky v predstihu. Počas tohto ročníka sme ohlásili predaj vstupeniek na ten ďalší, kde máme už teraz potvrdenú kapelu Mirai, ktorá sa u nás teší veľkej obľube a ktorá sa u nás dobre cíti. Už teraz máme predané približne dve stovky. Keďže to bude 15. ročník, chceme, aby bol niečím výnimočný. Trochu si oddýchneme a pustíme sa naplno do práce,“ dodal organizátor festivalu Vladimír Chrenka.

Informácie redakcii poskytol PR manažér festivalu Dodo Mikláš.

  |  

Heger: Orbán si odložil v lete šál s nápisom Slovakia. Má pre neho šiltovku

Maďarský premiér Viktor Orbán si podľa Eduarda Hegera (Demokrati) v lete odložil šál s nápisom Slovakia, má preto pre neho šiltovku. Uviedol to na sociálnej sieti. „Slovensko nie je odtrhnuté územie! Viktor, je neprípustné, aby si sa takto vyjadroval o Slovensku,“ adresoval Heger Orbánovi.

Reagoval tým na verejný prejav maďarského premiéra z 22. júla v rumunskom meste Baile Tusnad počas festivalu Tusványos, kde Orbán označil Slovensko za „odtrhnuté územie“. Heger zároveň vo svojom statuse priložil aj spoločnú fotografiu s Orbánom z 24. novembra 2022, keď maďarskému premiérovi daroval ešte ako premiér na začiatku samitu predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky v Košiciach šál s nápisom Slovakia a slovenským štátnym znakom. Orbán krátko predtým spôsobil rozruch tým, že na futbalovom štadióne mal na sebe šál zobrazujúci mapu veľkého Uhorska.

Hegerova strana Demokrati vo svojom stanovisku uviedla, že Slovensko je demokratická a slobodná krajina a Viktor Orbán svojimi vyjadreniami ničí dobré slovensko-maďarské vzťahy. Strana dodala, že populista zostane populistom – v Maďarsku aj na Slovensku. „Slovensko nie je odtrhnuté od Maďarska, Orbán je odtrhnutý od reality,“ uzavreli Demokrati.

Vyjadrenia maďarského premiéra ostro odsúdil aj Hlas. „Takáto rétorika je neprijateľná a spochybňuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Slovenskej republiky. V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu to vytvára nebezpečný precedens,“ zdôraznil zastupujúci hovorca strany Martin Dorčák. Ako ďalej dodal, vyjadrenia Viktora Orbána sú dôkazom, že Slovensko sa potáca v bezvládí celé tri roky a národnoštátny záujem nie je schopná brániť ani úradnícka vláda Ľudovíta Ódora.

Voči Orbánovým výrokom sa ohradila aj strana Sloboda a Solidarita, ktorá zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby náš južný sused akýmkoľvek spôsobom spochybňoval suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky. „Slová Viktora Orbána sú ešte vážnejšie, keďže Rusko už druhý rok vedie agresívnu vojnu na Ukrajine. Orbánov výrok totiž znie ako odkaz Slovákom, že odtrhnuté územie si môžu Maďari kedykoľvek zobrať, a to dokonca s dodatkom, že Viktor Orbán je priateľom Vladimíra Putina,“ uviedol predseda strany Richard Sulík. Podľa tímlídra SaS pre zahraničné veci Juraja Drobu je správne, že si ministerstvo zahraničných vecí predvolalo maďarského veľvyslanca. „Orbánove výroky sú zbytočné a domnievam sa, že svojou rétorikou sa snaží zakrývať suterén, do ktorého dostal Maďarsko svojou politikou – ekonomicky aj medzinárodne. Spochybňovať právo na existenciu svojho suseda nepatrí do úst slušného politika v 21. storočí,“ zhodnotil Droba.

(sita)

  |  

Rumunský prezident: Útoky na infraštruktúru Ukrajiny ohrozujú bezpečnosť v Čiernom mori

Nedávny ruský útok na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru v blízkosti hraníc s Rumunskom ohrozuje bezpečnosť v Čiernom mori. Uviedol to v pondelok rumunský prezident Klaus Iohannis. TASR o tom informuje na základe jeho vyjadrení na sociálnej sieti a správy agentúry AFP.

"Rázne odsudzujem nedávne ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru na Dunaji, veľmi blízko Rumunska," napísal Iohannis na sociálnej sieti. Vystupňovanie napätia podľa neho predstavuje vážne riziko pre bezpečnosť v Čiernom mori. "Tiež to ovplyvňuje ďalší tranzit ukrajinského obilia a tým aj globálnu potravinovú bezpečnosť," dodal.

Video zverejnené na sociálnych sieťach zachytáva výbuch neďaleko Dunaja po pravdepodobnom útoku dronov na ukrajinský prístav Reni. Toto prístavné mesto sa nachádza v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny, kde rieka Dunaj tvorí prírodnú hranicu s Rumunskom. Ukrajinské úrady tiež podľa AFP hlásili ruský útok dronmi na prístavnú infraštruktúru na juhu tejto oblasti.

Plavebné trasy v delte Dunaja, ktorá patrí Ukrajine a Rumunska, sa využívajú na vývoz ukrajinského obilia.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok o výbuchu pri Reni rokoval s rumunskou šéfkou diplomacie Luminițou Odobescuovou. "Budeme brániť každý kúsok územia NATO. Minister (zahraničných vecí USA) to dal dnes jasne najavo v telefonáte s rumunskou ministerkou zahraničných vecí," uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Matthew Miller.

Rusko 17. júla odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá počas vojny na Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Kyjev odvtedy Moskvu obviňuje, že útokmi cieli na dodávky obilia a s tým súvisiacu infraštruktúru.

(tasr)

  |  

Maltu postihla vlna extrémnych horúčav, pridali sa aj výpadky elektriny

Malta v pondelok už ôsmy deň zápasila s výpadkami elektriny spôsobenými vysokými teplotami. Na ostrove v pondelok namerali 42,7 stupňa Celzia, čo je júlový rekord z roku 1988, uviedla štátna meteorologická služba. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Miestne úrady vydali varovanie pred horúčavami a vyzvali ľudí, aby nevychádzali z budov medzi 11.00 h a 16.00 h, teda v najhorúcejších hodinách dňa.

Pre vysoké teploty už osem dní trvajú aj opakované výpadky dodávok elektriny. Odber elektriny tiež stúpol tak, že dosiahol národný rekord, čo preťažilo energetickú sieť.

V niektorých prípadoch trvali výpadky dodávok elektriny až 36 hodín. Štátom vlastnená energetická spoločnosť Enemalta oznámila, že vysoké teploty poškodili mnoho jej podzemných káblov. Desaťtisícom jednotlivcov a podnikov preto prestala fungovať klimatizácia.

Veľa ľudí spalo na zemi, vonku alebo vo svojich autách s klimatizáciou, aby v noci unikli horúčave. Pre kolaps dodávok elektriny museli reštaurácie a supermarkety vyhodiť rozmrazené potraviny v hodnote tisícov eur.

Maltské združenie hotelov a reštaurácií tiež oznámilo, že frustrovaní hostia sa pre výpadky elektriny z odhlasujú z ubytovania.

Okrem Grécka, ktoré bojuje s prírodnými požiarmi už vyše týždňa a muselo z obľúbených dovolenkových ostrovov evakuovať desaťtisíce turistov, trápia extrémne horúčavy aj ďalšie krajiny v Stredomorí ako Turecko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Francúzsko.

(tasr)