Preskočiť na obsah
  |  

Von der Leyenová skritizovala „autoritárskych vodcov“, Rusko podľa nej otriasa základmi medzinárodného poriadku

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas návštevy Filipín ostro odsúdila „nezákonné použitie sily“ v indicko-tichomorskom regióne a na Ukrajine. Ako referuje web news.sky.com, zároveň kritizovala „autoritárskych vodcov“ za porušovanie základných princípov medzinárodného práva.

Von der Leyenová vyjadrila znepokojenie nad meniacim sa a nestálym globálnym politickým prostredím, pričom označila ruskú agresiu voči Ukrajine ako hrozbu pre medzinárodný poriadok. „Ruská útočná vojna proti Ukrajine otriasa základmi medzinárodného poriadku,“ povedala.

„Je to v rozpore s Chartou OSN a základnými princípmi medzinárodného práva, akými sú územná celistvosť a suverenita, a preto Európa podporuje odvážny boj Ukrajiny proti agresorovi. Nezákonné použitie sily nemožno tolerovať ani na Ukrajine, ani v Indo-Pacifiku,“ dodala.

EÚ podporuje boj Ukrajiny proti agresii a zároveň uznáva nedeliteľnosť bezpečnosti v indicko-tichomorskom regióne. Von der Leyenová zdôraznila potrebu zachovať poriadok založený na pravidlách v prospech všetkých spoločností.

(sita)

  |  

Fidesz ignoroval schôdzu parlamentu k vstupu Švédska do NATO

Poslanci parlamentnej frakcie maďarského vládneho bloku Fidesz-KDNP sa v pondelok nezúčastnili na mimoriadnej schôdzi Národného zhromaždenia zvolanej 49 opozičnými poslancami. Uviedol to server 444.hu, podľa ktorého mala byť hlavnou témou rokovania ratifikácia vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Vzhľadom na pondelkový bojkot bude možné o tejto otázke podľa servera hlasovať najskôr až začiatkom septembra, teda v prvý deň riadnej parlamentnej schôdze, pokiaľ dovtedy samotný Fidesz neiniciuje ďalšiu mimoriadnu schôdzu.

Vstup Švédska do NATO musí ratifikovať všetkých 31 členských krajín, zatiaľ tak neurobili len Maďarsko a Turecko.

Ratifikáciu vstupu Švédska do NATO predložila maďarská vláda zákonodarnému zboru pred vyše rokom. Predseda zahraničného výboru parlamentu z Fideszu Zsolt Németh minulý pondelok (24. 7.) povedal, že súvisiace rokovania s Tureckom sa začnú už teraz. Podľa jeho slov sa 1. októbra zíde Veľké národné zhromaždenie Turecka, ktoré má v úmysle zahrnúť ratifikáciu vstupu Švédska do NATO medzi priority programu zasadnutia po 1. októbri. Maďarský parlament pritom začne pracovať už v polovici septembra.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg 10. júla – krátko pred začiatkom summitu NATO vo Vilniuse – oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporuje vstup Švédska do Aliancie a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu.

Erdogan však následne uviedol, že Turecko neratifikuje vstup Švédska do NATO skôr než v októbri. Zároveň zopakoval, že Švédsko musí medzitým postupovať rázne voči terorizmu, ako sa k tomu zaviazalo v rámci dohody s tureckou stranou.

(tasr)

  |  

Čína obmedzuje vývoz dronov. Obáva sa, že ich využijú vo vojne na Ukrajine

Čína v pondelok oznámila obmedzenia týkajúce s vývozu civilných dronov s dlhým doletom. Odôvodnila ich vojnou Ruska na Ukrajine a obavami, že tieto drony by mohli byť prerobené na vojenské použitie.

Peking má priateľské vzťahy s Moskvou, no zdôrazňuje, že je vo vojne na Ukrajine neutrálny. Podľa niektorých správ by obe strany konfliktu mohli používať drony vyrobené v Číne na prieskum a možno aj útoky. Čína patrí k popredným vývojárom a vývozcom bezpilotných lietadiel.

Regulácia vývozu začne platiť od utorka s cieľom zabrániť používaniu dronov na "nemierové účely", uviedlo čínske ministerstvo obchodu.

Obmedzenia sa budú týkať dronov, ktoré môžu lietať mimo dohľadu operátorov alebo zostať vo vzduchu viac ako 30 minút, ktoré nesú zariadenia schopné zhadzovať predmety a ktoré vážia vyše sedem kilogramov.

Ministerstvo vo vyhlásení konštatovalo, že neustále rastie riziko úpravy niektorých "vysoko špecifických a vysoko výkonných" civilných dronov na vojenské použitie. "Od krízy na Ukrajine niektoré čínske spoločnosti (vyrábajúce) civilné drony dobrovoľne pozastavili svoje pôsobenie v oblastiach konfliktov," doplnil čínsky rezort s tvrdením, že USA a západné médiá šíria "falošné informácie" o vývoze čínskych dronov.

(tasr)

  |  

Szijjártó: Typicky pravicová maďarská vláda mala lepšiu spoluprácu s typicky ľavicovou slovenskou vládou

Čím lepší bude vzťah medzi Maďarskom a Slovenskom, o to viac sa zlepší životná situácia maďarskej menšiny v SR. Podľa agentúry MTI to vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó.

V rozhovore pre televíziu Danubia po otvorení cezhraničného ipeľského mosta medzi slovenskou obcou Chľaba v Nitrianskom kraji a severomaďarskou obcou Ipolydamásd v piatok 28. júla povedal, že ak sa obe krajiny budú usilovať o spoločné úspechy, nájdu riešenia aj na zložité otázky.

Maďarský minister pripomenul, že Slováci pomáhali chrániť južnú hranicu Maďarska, obe krajiny sa spoločne postavili proti povinnej migračnej kvóte, prepojili svoje elektrické siete a majú prepojené aj plynovody. Slovnaft ako dcérska spoločnosť maďarskej ropnej spoločnosti MOL je tiež jednou z najväčších firiem na Slovensku. Podľa Szijjártóa v týchto prípadoch ide o úspešné príbehy, ktoré majú potenciál vytvoriť základ vzájomnej dôvery k diskusii o zložitejších problémoch.

K blížiacim sa parlamentným voľbám na Slovensku šéf maďarskej diplomacie podotkol, že maďarská vláda drží palce politickej strane Maďarov na Slovensku, aby dosiahla vo voľbách dobré výsledky, a aby Maďari mali v slovenskom zákonodarnom zbore silné zastúpenie. "To nikto nemôže vnímať ako zasahovanie do vnútornej politiky," dodal Szijjártó.

Podľa jeho slov typicky pravicová maďarská vláda mala lepšiu spoluprácu s typicky ľavicovou slovenskou vládou. V čase maďarskej ľavicovej vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya či Gordona Bajnaiho predstavitelia Maďarska a Slovenska takmer vôbec nekomunikovali. "Nateraz sa vyvinul najlepší systém slovensko-maďarských vzťahov," podčiarkol minister.

"Máme záujem na tom, aby Slovensko malo vládu, ktorá považuje maďarsko-slovenskú spoluprácu za dôležitú a vníma ju skôr ako príležitosť, než ako problém. Plne pritom akceptujeme rozhodnutie slovenských voličov, veď kto by mohol vo veciach Slovenska rozhodovať legitímnejšie, než obyvatelia Slovenska," uzavrel Szijjártó.

(tasr)

  |  

Sme v dobrých rukách. Liptovskomikulášski hasiči predviedli zásah na štadióne

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR HaZZ) v Liptovskom Mikuláši vykonalo minulý týždeň vo štvrtok taktické cvičenie.

Informoval o tom Hasičský a záchranný zbor v príspevku na sociálnej sieti. Išlo o plánované taktické cvičenie zamerané na likvidáciu úniku nebezpečnej plynnej látky – čpavku z technologického zariadenia na zimnom štadióne. Cieľom bolo precvičenie nasadenia a riadenia síl a prostriedkov a tiež vyhľadávanie a záchrana osôb v zamorenom prostredí.

V rámci cvičenia boli tiež preverené postupy manažmentu a správy štadióna pri riešení takejto nežiaducej udalosti vrátane vykonania evakuácie osôb. Precvičená bola tiež súčinnosť zboru s ostatnými záchrannými zložkami. Cvičenia sa zúčastnilo osem príslušníkov z Hasičskej stanice v Liptovskom Mikuláši a z Hasičskej stanice v Liptovskom Hrádku so štyrmi kusmi techniky.

  |  

Švédsko: Na proteste pred parlamentom v Štokholme znovu podpálili korán

Dvaja muži zapálili v pondelok pred parlamentom vo švédskej metropole Štokholm posvätnú knihu islamu korán. Reportér tlačovej agentúry AFP o tom informoval ako očitý svedok. Podobné protesty v minulosti vyvolali napätie medzi Švédskom a krajinami Blízkeho východu.

Salwán Múmíká a Salwán Nadžim do koránu kopali a dupali po ňom, potom jeho stránky zapálili a prudko ho zatvorili. Podobne to urobili aj na proteste pred hlavnou mešitou v Štokholme koncom júna. Dvojica takto protestovala aj pred irackým veľvyslanectvom v Štokholme 20. júla, korán vtedy nezapálili.

Účastníci protestu dúfajú, že takto dosiahnu zákaz koránu vo Švédsku, píšu miestne médiá. "Podpálim ho veľakrát, kým ho nezakážete," povedal pre noviny Expressen Salwán Nadžim.

Švédsko malo napäté diplomatické vzťahy s niekoľkými blízkovýchodnými krajinami už po predchádzajúcich protestoch, na ktorých sa okrem iného znesväcoval korán.

Švédska polícia predtým zdôraznila, že povolenia dáva ľuďom iba na usporiadanie verejných zhromaždení, a nie na problematickú činnosť z hľadiska islamu vykonávanú počas týchto akcií. Oba predchádzajúce protesty viedli k veľkému hnevu a odsudzujúcim vyhláseniam.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého súhlas je rozhodujúci pre kandidatúru Švédska na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), vyjadril hlboký hnev nad podpaľovaním koránu.

(tasr)