Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko poprelo, že by chcelo vojensky zasiahnuť proti pučistom v Nigeri

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová poprela v pondelok obvinenia aktérov vojenského prevratu v Nigeri o príprave vojenského zásahu Francúzska. TASR o tom informuje na základe agentúry AFP.

"Je to nepravdivé," povedala Colonnová pre spravodajskú stanicu BFM TV. Podľa jej slov je potrebné vrátiť k moci zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma, pretože narušenie stability Nigeru je nebezpečné túto krajinu i jej susedov.

Pučisti tvrdili, že Francúzsko ako bývalý koloniálny vládca v Nigeri, sa chystá vojensky zasiahnuť. Podľa vyhlásenia junty v štátnej televízii sa francúzski predstavitelia údajne spolu s "niektorými Nigerčanmi" stretli s veliteľom nigerskej Národnej gardy, aby získali vojenský a politický súhlas s intervenciou.

Bazoum bol zvolený do funkcie pred dvoma rokmi, 26. júla ho zvrhla elitná prezidentská stráž. Jej veliteľ generál Abdourahamane Tiani sa vyhlásil za vodcu krajiny, čo sa však stretlo s medzinárodným odsúdením. Regionálne Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) mu pod hrozbou použitia sily dalo týždeň na vzdanie sa moci.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu prisľúbil "okamžitú a nekompromisnú" reakciu, ak by v Nigeri došlo k útoku na občanov alebo záujmy Francúzska. Vyjadril sa po demonštrácii tisícov ľudí pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey. Niektorí sa snažili do budovy preniknúť, polícia ich rozháňala slzotvorným plynom.

Colonnová uviedla, že demonštrácia bola organizovaná, nie spontánna. Označila ju za "násilnú a mimoriadne nebezpečnú". Jej účastníci použili zápalné fľaše, niesli ruské vlajky, kričali protifrancúzske heslá. "Presná kópia toho, čo môžete počuť aj inde," dodala ministerka.

(tasr)

  |  

V USA uviedli do prevádzky prvý jadrový reaktor po siedmich rokoch. Má zabezpečiť čistú energiu

V USA uviedli v pondelok do prevádzky nový jadrový reaktor, prvýkrát po siedmich rokoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Tretí blok jadrovej elektrárne Vogtle pri meste Waynesboro v štáte Georgia začal slúžiť približne 500-tisíc domácnostiam a podnikom, uviedol vo vyhlásení prevádzkovateľ elektrárne, spoločnosť Georgia Power. Nový blok spoločnosť označila za dlhodobú investíciu do čistej energetickej budúcnosti štátu. Projekt uviedli do prevádzky so sedemročným oneskorením oproti pôvodným plánom.

Náklady na tretí blok a štvrtý reaktor, s ktorého uvedením do prevádzky sa počíta koncom roka 2023 alebo začiatkom roka 2024, podľa miestnych úradov pre energetiku presiahli 30 miliárd dolárov (27,22 miliardy eur). To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rozpočtom 14 miliárd USD naplánovaným v úvodnej fáze projektu. Prekročenie nákladov prinútilo pôvodného investora Westinghouse, dcérsku spoločnosť japonskej Toshiby, aby v roku 2017 vyhlásil bankrot a od projektu odstúpil.

Bloky 3 a 4 elektrárne Vogtle boli prvými projektmi nových reaktorov schválenými americkými úradmi od roku 1979, keď sa v elektrárni Three Mile Island v štáte Pensylvánia odohrala najzávažnejšia jadrová havária v dejinách USA.

(tasr)

  |  

Prezident Mexika apeloval na koniec vojny na Ukrajine. Vraj z nej ťaží len zbrojársky priemysel

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v pondelok vyzval na ukončenie "iracionálnej" vojny na Ukrajine a vyslovil požiadavku, aby sa na nadchádzajúcich mierových rozhovoroch zúčastnili zástupcovia Ukrajiny aj Ruska. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

López Obrador vyhlásil, že Mexiko sa na rokovaniach v saudskoarabskej Džidde zúčastní len ak budú prítomné obe strany.

"Ak Ukrajina aj Rusko budú súhlasiť s hľadaním riešení na dosiahnutie mieru, budeme sa na tom podieľať," povedal novinárom na pravidelnej tlačovej konferencii.

"Nechceme, aby rusko-ukrajinská vojna pokračovala; je to veľmi iracionálne," dodal López Obrador s tým, že konflikt spôsobil obrovské ľudské utrpenie. "Jediné, čo z neho profituje, je vojnový priemysel," podotkol mexický líder.

Na rozhovoroch 5. a 6. augusta sa majú zúčastniť predstavitelia 30 krajín, informoval v sobotu denník The Wall Street Journal. Rusko nebolo pozvané, uviedol s odvolaním sa na diplomatov zapojených do prípravy rokovania.

Kremeľ v pondelok uviedol, že bude stretnutie "sledovať", ale nevidí podmienky pre mierové rokovania s Kyjevom.

López Obrador sa snaží zachovať neutralitu Mexika v tejto vojne, hoci jeho vláda podporila niektoré hlavné rezolúcie OSN, ktoré kritizujú úlohu Ruska. Mexiko odmieta poslať zbrane na Ukrajinu a neuvalilo ani sankcie na Rusko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v apríli vyzval mexických zákonodarcov, aby podporili jeho plán na ukončenie vojny, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny.

López Obrador minulý rok načrtol samostatný mierový plán. Ukrajina ho odmietla s odôvodnením, že by z neho malo prospech iba Rusko.

Stretnutie v Džidde nadväzuje na schôdzku v Kodani za účasti predstaviteľov Brazílie, Indie, Juhoafrickej republiky a Turecka. Saudskoarabská vláda chce zohrávať väčšiu úlohu v diplomacii týkajúcej sa Ukrajiny a chce tiež presvedčiť Čínu, aby sa zúčastnila na rozhovoroch.

(tasr)

  |  

Wlachowský vraj rieši dodávky zbraní namiesto mieru. Maďarský rezort kritizuje nášho ministra

Štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Tamás Menczer v pondelok pre agentúru MTI kritizoval slovenského ministra zahraničných vecí. O Miroslavovi Wlachovskom povedal, že sa spolieha na dodávky zbraní Ukrajine. Namiesto zbraní by však teraz bolo podľa Menczera potrebné priniesť rozhodnutie o mieri. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Maďarský diplomat poznamenal, že Wlachovský by mal pravdu, keby na fronte existovalo riešenie tohto konfliktu, ktoré tam však nie je.

"Na fronte je iba smrť, preto by bolo potrebné namiesto zbraní teraz rozhodnúť o mieri," podčiarkol Menczer. Podľa neho je tiež pravda, že toto rozhodnutie musí padnúť aj v Moskve. Avšak aj vo Washingtone a následne aj v Bruseli, dodal. Na Ukrajinu by sa nemali vyvážať zbrane, ale mier, pripomenul pozíciu maďarskej vlády.

MTI pripomína, že šéf slovenskej diplomacie na Twitteri v nedeľu okrem iného napísal: "Vojna sa môže skončiť zajtra. Problémom nie je EÚ, ale Rusko". Neskôr Wlachovský vyjadril nádej, že je zrejmé, kto je agresorom, píše agentúra MTI.

(tasr)

  |  

Ukrajinci našli ďalší spôsob exportu obilia. Poslúžia im chorvátske prístavy

Ukrajina a Chorvátsko sa dohodli na možnosti využívať chorvátske prístavy na rieke Dunaj a na pobreží Jadranského mora na vývoz ukrajinského obilia. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba to oznámil v pondelok po rozhovoroch so svojím chorvátskym kolegom Grličom Radmanom. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry Reuters a portálu britskej televízie Sky News.

Rusko 17. júla odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody sprostredkovanej OSN a Tureckom, umožňujúcej vývoz ukrajinského obilia aj počas vojny. Ceny obilia na svetových trhoch následne vzrástli. Navyše, ruská armáda sa pri útokoch odvtedy začala častejšie zameriavať na ukrajinské prístavy a infraštruktúru súvisiacu s vývozom obilia cez Čierne more.

Chorvátsko preto Ukrajine ponúklo svoju železničnú sieť a prístavy na Dunaji a pobreží Jadranského mora ako náhradné trasy vhodné na prepravu ukrajinského obilia do chudobnejších krajín, kde obyvateľom hrozí hlad.

(tasr)

  |  

Republika vyzýva vládu na zrušenie mimoriadnej situácie pre pandémiu COVID-19

Mimoparlamentné hnutie Republika vyzýva vládu na zrušenie mimoriadnej situácie pre pandémiu COVID-19. Jeho líder Milan Uhrík poukazuje na to, že opatrenia komplikujú pracovno-právne vzťahy a dávajú vláde mimoriadne nadpráva.

"Celý svet už funguje v normále, ale na Slovensku platí stále oficiálne mimoriadna situácia. A to dokonca dvojnásobná, pre covid a kvôli utečencom z Ukrajiny. Ja len pripomínam, že počas mimoriadnej situácie má vláda stále k dispozícii mimoriadne nástroje. Napríklad podľa zákona o civilnej ochrane môžu používať opatrenia hospodárskej mobilizácie a siahať ľuďom na majetky," skonštatoval Uhrík. Nerozumie, prečo mimoriadna situácia stále trvá, "nezmyselné" opatrenia podľa neho treba okamžite zrušiť.

Zrušenie mimoriadnej situácie pre pandémiu a s tým aj rôzne obmedzenia pracovnoprávnych nárokov zamestnancov žiada aj Odborový zväz (OZ) KOVO. Podľa združenia dlhodobo neexistujú objektívne dôvody na trvanie tejto mimoriadnej situácie.

(tasr)