Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vojenský zásah v Nigeri by Burkina Faso a Mali považovali za vyhlásenie vojny

Akýkoľvek vojenský zásah v Nigeri s cieľom vrátiť k moci zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma by bol považovaný za "vyhlásenie vojny Burkine Faso a Mali", varovali vlády oboch krajín v spoločnom vyhlásení. TASR správu prevzala v noci na utorok z agentúry AFP.

Oba africké štáty uviedli, že "katastrofálne následky vojenského zásahu v Nigeri... by mohli destabilizovať celý región". Vlády oboch krajín taktiež dodali, že "odmietajú zaviesť nezákonné, nelegitímne a neľudské sankcie voči orgánom Nigeru".

Bazoum bol zvolený do funkcie pred dvoma rokmi, 26. júla ho zvrhla elitná prezidentská stráž. Jej veliteľ generál Abdourahamane Tiani sa vyhlásil za vodcu krajiny, čo sa však stretlo s medzinárodným odsúdením. Regionálne Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) mu pod hrozbou použitia sily dalo týždeň na vzdanie sa moci. Nevylúčilo pritom ani uvalenie sankcií.

AFP poznamenala, že Niger je po susedných krajinách Mali a Burkine Faso treťou krajinou v africkom regióne Sahel, kde od roku 2020 došlo k vojenskému prevratu.

Takisto Guinea v samostatnom vyhlásení vyjadrila "nesúhlas so sankciami ani s vojenským zásahom" v Nigeri a vyzvala ECOWAS, aby "svoj postoj prehodnotilo".

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom kritizoval vyjadrenie Medvedeva o jadrových zbraniach ako nezodpovedné

Biely dom v pondelok kritizoval vyjadrenie popredného ruského predstaviteľa Dmitrija Medvedeva. Podľa neho by sa Rusko mohlo uchýliť k jadrovým zbraniam, ak by Ukrajina uspela vo svojej protiofenzíve. TASR o tom informuje podľa televízie CNN.

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť označil takúto rétoriku za "nezodpovednú". Doplnil však, že USA dosiaľ nezaznamenali žiadne náznaky o príprave Ruska na nasadenie jadrových zbraní.

"Použitie jadrových zbraní na Ukrajine alebo inde by bolo katastrofálnym pre svet a malo by závažné následky pre Rusko," povedal hovorca. "Naďalej to ostro sledujeme, ale nevideli sme žiaden dôvod upraviť našu nukleárnu stratégiu ani žiadne náznaky, že by sa Rusko pripravovalo použiť jadrovú zbraň," dodal.

Expremiér a exprezident Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie, vyslovil najnovšiu hrozbu v nedeľu na sociálnej sieti.

"Predstavte si, že... útok, ktorý podporuje NATO, by bol úspešný a odtrhli by časť nášho územia, potom by sme boli nútení použiť jadrové zbrane," uviedol Medvedev, podľa ktorého by tak Rusko muselo urobiť v súlade so svojou jadrovou doktrínou. "Iná možnosť by nebola. Takže naši nepriatelia by sa mali modliť za (úspech) našich bojovníkov. Zaisťujú, aby nedošlo k zapáleniu svetového jadrového požiaru," vyhlásil.

Americký prezident Joe Biden tento mesiac povedal, že si nemyslí, že by Rusko použilo jadrové zbrane.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina podpísala s tureckou firmou dohodu o oprave dronov na svojom území

Kyjev podpísal dôležitú dohodu s tureckou spoločnosťou Baykar Makina o vybudovaní servisného centra na opravu a údržbu dronov priamo na území Ukrajiny. V pondelok o tom informovala tlačová agentúra Reuters a portál britskej televízie Sky News.

Dohoda s tureckou firmou je súčasťou plánu Ukrajiny zvýšiť domácu výrobu a vytvoriť "armádu dronov", ktoré budú nasadené do bojov proti Rusom.

Štátny tajomník ukrajinského ministerstva obrany Konsťantyn Vaščenko uviedol, že centrum priblíži Ukrajinu k víťazstvu vo vojne, ktorú začalo Rusko koncom februára 2022.

Ukrajinskí producenti v poslednom období podstatne zvýšili domácu výrobu dronov. Krajina vycvičila aj vyše 10-tisíc operátorov dronov a výcvik ďalších 10-tisíc práve prebieha, povedal ukrajinský vicepremiér Mychajlo Fedorov zodpovedný za plnenie plánu vytvoriť "armádu dronov".

Ukrajinské aj ruské sily počas celej vojny používajú drony na výzvedné a útočné operácie.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko poprelo, že by chcelo vojensky zasiahnuť proti pučistom v Nigeri

Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová poprela v pondelok obvinenia aktérov vojenského prevratu v Nigeri o príprave vojenského zásahu Francúzska. TASR o tom informuje na základe agentúry AFP.

"Je to nepravdivé," povedala Colonnová pre spravodajskú stanicu BFM TV. Podľa jej slov je potrebné vrátiť k moci zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma, pretože narušenie stability Nigeru je nebezpečné túto krajinu i jej susedov.

Pučisti tvrdili, že Francúzsko ako bývalý koloniálny vládca v Nigeri, sa chystá vojensky zasiahnuť. Podľa vyhlásenia junty v štátnej televízii sa francúzski predstavitelia údajne spolu s "niektorými Nigerčanmi" stretli s veliteľom nigerskej Národnej gardy, aby získali vojenský a politický súhlas s intervenciou.

Bazoum bol zvolený do funkcie pred dvoma rokmi, 26. júla ho zvrhla elitná prezidentská stráž. Jej veliteľ generál Abdourahamane Tiani sa vyhlásil za vodcu krajiny, čo sa však stretlo s medzinárodným odsúdením. Regionálne Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) mu pod hrozbou použitia sily dalo týždeň na vzdanie sa moci.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu prisľúbil "okamžitú a nekompromisnú" reakciu, ak by v Nigeri došlo k útoku na občanov alebo záujmy Francúzska. Vyjadril sa po demonštrácii tisícov ľudí pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey. Niektorí sa snažili do budovy preniknúť, polícia ich rozháňala slzotvorným plynom.

Colonnová uviedla, že demonštrácia bola organizovaná, nie spontánna. Označila ju za "násilnú a mimoriadne nebezpečnú". Jej účastníci použili zápalné fľaše, niesli ruské vlajky, kričali protifrancúzske heslá. "Presná kópia toho, čo môžete počuť aj inde," dodala ministerka.

(tasr)

Minúta  |  

V USA uviedli do prevádzky prvý jadrový reaktor po siedmich rokoch. Má zabezpečiť čistú energiu

V USA uviedli v pondelok do prevádzky nový jadrový reaktor, prvýkrát po siedmich rokoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Tretí blok jadrovej elektrárne Vogtle pri meste Waynesboro v štáte Georgia začal slúžiť približne 500-tisíc domácnostiam a podnikom, uviedol vo vyhlásení prevádzkovateľ elektrárne, spoločnosť Georgia Power. Nový blok spoločnosť označila za dlhodobú investíciu do čistej energetickej budúcnosti štátu. Projekt uviedli do prevádzky so sedemročným oneskorením oproti pôvodným plánom.

Náklady na tretí blok a štvrtý reaktor, s ktorého uvedením do prevádzky sa počíta koncom roka 2023 alebo začiatkom roka 2024, podľa miestnych úradov pre energetiku presiahli 30 miliárd dolárov (27,22 miliardy eur). To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rozpočtom 14 miliárd USD naplánovaným v úvodnej fáze projektu. Prekročenie nákladov prinútilo pôvodného investora Westinghouse, dcérsku spoločnosť japonskej Toshiby, aby v roku 2017 vyhlásil bankrot a od projektu odstúpil.

Bloky 3 a 4 elektrárne Vogtle boli prvými projektmi nových reaktorov schválenými americkými úradmi od roku 1979, keď sa v elektrárni Three Mile Island v štáte Pensylvánia odohrala najzávažnejšia jadrová havária v dejinách USA.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident Mexika apeloval na koniec vojny na Ukrajine. Vraj z nej ťaží len zbrojársky priemysel

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador v pondelok vyzval na ukončenie "iracionálnej" vojny na Ukrajine a vyslovil požiadavku, aby sa na nadchádzajúcich mierových rozhovoroch zúčastnili zástupcovia Ukrajiny aj Ruska. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

López Obrador vyhlásil, že Mexiko sa na rokovaniach v saudskoarabskej Džidde zúčastní len ak budú prítomné obe strany.

"Ak Ukrajina aj Rusko budú súhlasiť s hľadaním riešení na dosiahnutie mieru, budeme sa na tom podieľať," povedal novinárom na pravidelnej tlačovej konferencii.

"Nechceme, aby rusko-ukrajinská vojna pokračovala; je to veľmi iracionálne," dodal López Obrador s tým, že konflikt spôsobil obrovské ľudské utrpenie. "Jediné, čo z neho profituje, je vojnový priemysel," podotkol mexický líder.

Na rozhovoroch 5. a 6. augusta sa majú zúčastniť predstavitelia 30 krajín, informoval v sobotu denník The Wall Street Journal. Rusko nebolo pozvané, uviedol s odvolaním sa na diplomatov zapojených do prípravy rokovania.

Kremeľ v pondelok uviedol, že bude stretnutie "sledovať", ale nevidí podmienky pre mierové rokovania s Kyjevom.

López Obrador sa snaží zachovať neutralitu Mexika v tejto vojne, hoci jeho vláda podporila niektoré hlavné rezolúcie OSN, ktoré kritizujú úlohu Ruska. Mexiko odmieta poslať zbrane na Ukrajinu a neuvalilo ani sankcie na Rusko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v apríli vyzval mexických zákonodarcov, aby podporili jeho plán na ukončenie vojny, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny.

López Obrador minulý rok načrtol samostatný mierový plán. Ukrajina ho odmietla s odôvodnením, že by z neho malo prospech iba Rusko.

Stretnutie v Džidde nadväzuje na schôdzku v Kodani za účasti predstaviteľov Brazílie, Indie, Juhoafrickej republiky a Turecka. Saudskoarabská vláda chce zohrávať väčšiu úlohu v diplomacii týkajúcej sa Ukrajiny a chce tiež presvedčiť Čínu, aby sa zúčastnila na rozhovoroch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.