Prezidentka Zuzana Čaputová povolila službu v ukrajinskej armáde dosiaľ deviatim Slovákom. Pre TASR to uviedol riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej.
"Od 24. februára 2022 do 2. augusta 2023 prezidentka SR vydala celkovo 35 rozhodnutí, z toho deväť povoľujúcich a 26 nepovoľujúcich výkon vojenskej služby v Ozbrojených silách Ukrajiny," spresnil Matej.
Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident SR.
Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musia rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vyzval "všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta", aby prišli bojovať po boku Ukrajincov.
Bombový útok sa stal vo štvrtok pri policajnej stanici v českom meste Aš. K jednému zo zaparkovaných policajných áut prišiel zhruba 40-ročný muž, ktorý podľa kamerových záberov pod kapotu vozidla vložil podomácky vyrobenú výbušninu, ktorú potom odpálil a od auta utiekol. Pri incidente nebol nikto zranený. Informuje o tom portál TN.cz.
„Výbuch poškodil kapotu auta, motorovú časť, čelné sklo a palubnú dosku," Povedal hovorca polície Jakub Kopřiva. Asi hodinu po útoku policajti podozrivého zadržali. „Štyridsaťročný muž si vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti s pyrotechnikou mal byť vedomý, že po prvotnom výbuchu mohol nastať výbuch služobného vozidla ale aj automobilov zaparkovaných vedľa neho," dodal Kopřiva.
Dôvodom útoku boli podľa polície osobné problémy podozrivého. Podľa webu Krimi-Plzeň ho vraj rozčúlilo aj nedávne vyhostenie ruských tenistiek z Česka. Vzhľadom na svoju nebezpečnosť zostáva podozrivý vo väzbe. Obvinili ho zo spáchania zločinov všeobecného ohrozenia a násilia proti orgánu verejnej moci.
ŽILINA – V žilinskom Lesoparku Chrasť odstránia niekoľko stromov. Dreviny v lesoparku čelia nepriaznivým vplyvom, ktoré ich oslabujú a poškodzujú. Aby sa les uzdravil, mesto vyrúbe približne 330 kusov smreka obyčajného.
Žilinský lesopark Chrasť je obľúbeným miestom oddychu Žilinčanov. Mesto však informovalo, že niekoľko stromov je v zlom zdravotnom stave, a preto je nutné ich odstrániť. „Vzhľadom na vysoké teploty a dlhotrvajúci vlahový deficit sú smreky, najmä takzvané smrekové monokultúry dlhodobo oslabené, trpia pôsobením klimatických zmien, biotických škodcov (najmä lykožrúta smrekového) a negatívnymi civilizačnými faktormi," vysvetlilo mesto.
„Zdravé smreky sa bránia lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zaleje, a tak ho prakticky zahubí. Pri nedostatku vlahy sa však oslabené stromy nedokážu náletu lykožrúta ubrániť," uviedli na mestskej stránke.
V tomto prípade je výrub potrebný, aby sa situácia v lesoparku zlepšila a les uzdravil. Odstránených bude približne 330 kusov smreka obyčajného. Radnica dodala, že v minulosti začala s výsadbou takých druhov stromov, ktoré dokážu lepšie odolávať nepriaznivým vplyvom, sú to stromy dub, buk a javor.
V septembrových predčasných parlamentných voľbách môže prepadnúť veľké množstvo hlasov. Politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied považuje tento scenár za vysoko pravdepodobný. Poukázal pritom na preferencie viacerých strán pohybujúce sa okolo hranice zvoliteľnosti. Veľký počet subjektov okolo päťpercentnej hranice považuje za dôsledok rozdrobenosti pravicových strán.
"Voličský hlas v prospech strany, ktorá sa do parlamentu nedostane, prepadne a tieto hlasy si 'rozdeľujú' ostatné strany, ktoré takto môžu na ich úkor posilniť svoje zastúpenie v parlamente. Podobný jav, keď viac než 20 percent voličských hlasov 'prepadlo', sa udial v parlamentných voľbách v roku 1992. Vtedy HZDS získalo takmer polovicu mandátov (bez jedného), hoci zaň hlasovalo iba 37,26 percenta voličov," pripomenul Marušiak.
Aby politici zabránili prepadu hlasov, mali by podľa Marušiaka realisticky zhodnotiť svoje šance a či má zmysel kandidovať. "Osobitne dôležité je to v prípade, ak ide o lídrov, ktorí v minulosti zohrávali významnú rolu v politike a ich šance sú evidentne mizivé, alebo napríklad o strany bývalých premiérov v podobnej situácii. Tu nejde iba o fragmentáciu voličských hlasov, ale aj o osobnú blamáž," upozornil. Porážka takýchto strán môže byť podľa neho aj symbolickým koncom ideí, ktoré tieto strany a ich predstavitelia stelesňujú.
Ako poznamenal, extrémna fragmentácia na základe osobných ambícií a animozít bola kedysi typická napríklad pre Poľsko. Volebné skúsenosti, ktoré poslali viacerých ambicióznych lídrov na dlhší čas alebo aj natrvalo do politického dôchodku, donútila politických aktérov správať sa racionálnejšie.
Svoj hlas by mal zvažovať aj volič. "Mal by sledovať prieskumy dôveryhodných agentúr, pretože existuje riziko, že najmä neznáme agentúry budú prieskumy chápať ako inú formu volebnej kampane," radí politológ. Zároveň upozorňuje, že ani od prieskumov nemožno očakávať, že budú neomylnou predpoveďou výsledku volieb.
"Odzrkadľujú voličské nálady presne v momente realizácie zberu údajov. Nemôžu zachytávať žiadne zmeny po tomto momente. Takisto nemôžu zachytávať vývoj nálad bezprostredne pred voľbami, čo býva najčastejším zdrojom prekvapení," skonštatoval s tým, že platné je iba rozhodnutie, ktoré volič urobí vo volebnej miestnosti.
TRENČÍN – Prepojene cyklotrasy z Vážskej magistrály s Istebníckou ulicou je už hotové.
Ako informovalo mesto Trenčín na svojom webe, z oboch strán železničného mosta pribudol vstup a výstup na hrádzu.
„Ďalej sa dá napojiť na cyklotrasu do Nemšovej alebo opačným smerom na starý železničný most, prípadne na cyklistickú komunikáciu na Ul. Ľ. Stárka. Smerom od hrádze pokračuje nová cyklotrasa popri železničnej trati k Istebníckej a ďalej až k Vlárskej ulici,“ ozrejmila radnica
V rámci investície vznikol aj priechod pre chodcov a pre cyklistov, verejné osvetlenie doplnili svetelnými bodmi. Stavebné práce vyšli na takmer 219-tisíc eur.
„Mesto získalo na realizáciu projektu Zvýšenie mestskej mobility budovaním siete cyklistickej infraštruktúry v Trenčíne: SO Vážska magistrála – Istebnícka nenávratný finančný príspevok z Európskej únie,“ dodalo mesto.
Využívate tento úsek cyklotrasy? Foto: mesto TrenčínInvestícia za 219-tisíc eur sa vyplatila. Foto: mesto TrenčínPekné, čo poviete? Foto: mesto TrenčínCyklotrasy sú čoraz viac obľúbené. Foto: mesto TrenčínBoli ste sa už previezť? Foto: mesto Trenčín
TERCHOVÁ – Zápis prvku Terchovská muzika do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pred desiatimi rokmi zviditeľnil obec vo svete a jej interpretom z Terchovej a okolia zvýšil sebavedomie.
Riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak to vyhlásil pre TASR s tým, že sobotňajší večerný program medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni sa pokúsi vykresliť, prečo si to terchovská muzika zaslúžila.
Pripomenul, že v azerbajdžanskom Baku reprezentovala terchovskú muziku pred desiatimi rokmi Ťažká muzika. „Boli sme pri tom, keď sa hlasovalo a keď sa oslavovalo. V Baku som vyriekol, že pokiaľ budeme múdri a budeme s tým vedieť naložiť, tak nám to bude na osoh. Ak nie, tak to bude iba na trápenie. Po desiatich rokoch môžem povedať, že zatiaľ nám to slúži na osoh," zhodnotil Patrnčiak.
V programe Terchovská muzika – desať rokov v UNESCO podľa neho vystúpia v amfiteátri Nad bôrami interpreti všetkých vekových kategórií. „Ukážu sa sólisti a menšie, stredné i väčšie kolektívy. Zavŕši to vystúpenie najväčšieho – Terchovského symfonického orchestra, ktorý som dve desaťročia viedol umelecky aj organizačne," dodal.
Zapísaním Terchovskej muziky do zoznamu UNESCO vyvrcholila podľa šéfdramaturga Jánošíkových dní Petra Cabadaja vyše 120-ročná snaha celých generácií terchovských muzikantov. „Okolitý svet začal vnímať terchovskú muziku na prahu 90. rokov 19. storočia. Podľa pamätníkov mala takmer každá terchovská osada vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným štýlom. Nie je teda nijaká náhoda, že viacerí odborníci označujú Terchovú za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na veľmi malom priestore," podotkol.
Vysvetlil, že klasickú drevenú trojku (prvé husle, kontra, basička – dvojstrunová basa s autentickým drsným zvukom) neskôr doplnili druhé husle, ktoré hrajú takzvaný terc. „Terchovskí muzikanti sú mimoriadne všestranní a zvyčajne ovládajú hru na viacerých nástrojoch. Hoci muzika hrá so skromným nástrojovým obsadením, nič jej to neuberá na kráse. Hudobníci tento zdanlivý nedostatok plne vyvažujú spevom a zvyšujú tak expresívnosť prejavu," skonštatoval Cabadaj.
Okrem Rakúska a Slovinska priniesla hlboká jadranská tlaková níž intenzívne dažde a búrky aj do Chorvátska. Na Istrii bolo v piatok popoludní zaznamenaných viac ako 6-tisíc bleskov, pri búrkach voda zaplavila ulice miest a obcí najmä v oblasti Kvarnerského zálivu v okolí Rijeky a Opatije, informoval v sobotu rakúsky denník Kleine Zeitung.
Situácia sa nezlepšila ani v sobotu. Stúpajúca rieka Sáva sa na viacerých miestach začala vylievať z brehov, pričom zasiahnuté je aj hlavné mesto Záhreb.
Silný nárazový vietor zasa spôsobil škody v meste Zadar ležiacom v Dalmácii.
Občania v oblastiach ohrozených záplavami boli vyzvaní, aby dbali na zvýšenú opatrnosť a cestovali len v nevyhnutných prípadoch. Úrady vydali varovanie pred prívalovými povodňami. V širšom okolí Karlovaca a pozdĺž rozvodnených riek sa stavali bariéry z vriec s pieskom.
Z dôvodu zvýšenia hladiny riek Sáva a Kupa bol v piatok otvorený kanál Prevlaka, viaceré retenčné a prepadové nádrže sú na hranici svojej kapacity.
Slovinsko: Po prudkých lejakoch a záplavách zvoláva premiér bezpečnostnú radu
Slovinský premiér Robert Golob zvolal na sobotu zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady po tom, ako krajinu zasiahli prudké lejaky a následné obrovské záplavy, ktoré vyvolali mimoriadne situácie v celej krajine. Očakáva sa aj mimoriadne zasadnutie vlády. TASR informuje podľa agentúry STA, ktorá sa odvoláva na informácie z úradu premiéra.
Bezpečnosť občanov je na prvom mieste, uviedol Golob v prvej reakcii na aktuálnu situáciu v Slovinsku, ktorú označil za pravdepodobne najhoršiu prírodnú katastrofu, akú krajina zažila za posledné tri desaťročia.
Systém pomoci pri katastrofách funguje dobre a všetky záchranné tímy robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli tým, ktorých postihla posledná vlna búrok a silných dažďov, dodal premiér, ktorý pre vzniknutú situáciu predčasne ukončil dovolenku.
Zaplavené ulice v meste na severe Slovinska neďaleko hraníc s Rakúskom. Foto: TASR/AP
Na piatkovej tlačovej konferencii informoval, že zvolal zasadnutie Národnej bezpečnostnej rady, ktorá bude mať za úlohu koordinovať zásahy všetkých zainteresovaných strán s cieľom maximalizovať efektivitu.
Po rokovaní bude nasledovať mimoriadne zasadnutie vlády, po ktorom budú predložené zmeny v zákone o obnove po živelných pohromách, ktoré majú urýchliť pomoc obciam. Golob očakáva, že budú schválené už budúci týždeň.
Slovinsko v piatok postihli prudké lejaky a obrovské záplavy. Voda zatopila budovy, ničila cesty a mosty, pričom zomreli najmenej traja ľudia.
Povodne postihli dve tretiny Slovinska, škody presiahnu 500 miliónov eur
Dve tretiny územia Slovinska postihli prívalové povodne a krajina čelí najhoršej prírodnej katastrofe vo svojich dejinách. Škody pravdepodobne presiahnu 500 miliónov eur, uviedol v sobotu po rokovaní Národnej bezpečnostnej rady a pred rokovaním vlády slovinský premiér Robert Golob, citovaný agentúrou STA.
Okrem stoviek poškodených či zničených domov bola vážne zasiahnutá aj cestná a energetická infraštruktúra, takže návrat k bežnému životu si bude vyžadovať veľké úsilie, povedal Golob.
Mesto Črna na Koroškem, ležiace v úzkom údolí v regióne Koroška, je po zničení niekoľkých mostov a ciest stále odrezané od okolitého sveta. Jeho obyvatelia majú nedostatok pitnej vody a potrebné vybavenie sa tam musí prepravovať letecky. Mesto bolo v sobotu dopoludnia bez elektriny, vody a telekomunikačných služieb, informovala miestna civilná ochrana.
Premiér avizoval, že obchody s potravinami a tovarom technického charakteru budú výnimočne otvorené aj v nedeľu a predĺžia svoje otváracie hodiny.
Vyhlásenie núdzového stavu nie je podľa Goloba nateraz potrebné, keďže Slovinsko má podľa neho jeden z najlepších systémov pomoci pri katastrofách a civilnej ochrany v Európe.
V dôsledku záplav sú najmä na severe a severovýchode Slovinska uzavreté mnohé hlavné cesty, vrátane diaľnice A1. Tá je neprejazdná v smere na východ medzi mestami Žalec a Vransko, smerom na západ je uzavretý úsek medzi mestami Blagovica a Šempeter.
Turistom, ktorí cestujú cez Slovinsko do Chorvátska a ďalej na juh, sa odporúča použiť buď diaľnicu A2, ktorá na územie Slovinska vstupuje z Rakúska cez Karavanský tunel, alebo diaľnicu A4 cez Maribor.
V regiónoch Gorenjska a Koroška sa zrútilo viacero mostov a došlo aj k zosuvom pôdy, pričom situácia sa mení z minúty na minútu. Menšie mosty nevydržali nápor vody aj na iných miestach Slovinska. Uzavretá je aj železničná trať medzi mestami Celje a Zidani Most, ktoré leží neďaleko hraníc s Chorvátskom.
V pohraničnej oblasti s rakúskou spolkovou krajinou Korutánsko je situácia mimoriadne kritická. V Ljubne boli zničené štyri domy a niekoľko tisíc ľudí muselo byť evakuovaných. Mestečko Škofja Loka je takmer celé pod vodou. Záchranné operácie komplikujú zosuvy bahna a výpadky dodávok elektriny, píše rakúsky denník Kleine Zeitung.
V obci Komenda je vyhlásená mimoriadna situácia. Obyvateľov úrady vyzvali, aby neopúšťali svoje domovy a čakali na pomoc. Pod vodou je aj historické mesto Šoštanj. Na severovýchode Slovinska sú najviac postihnuté mestá Solčava a Luče ležiace na hornom toku rieky Savinja. Zaplavené je aj mesto Medvode ležiace severne od Ľubľany.
Nehody a dôsledky záplav komplikujú dopravu v Rakúsku
Nehody a dôsledky záplav spôsobených intenzívnym dažďom komplikujú od sobotňajšieho rána dopravu v Rakúsku. Informovala o tom agentúra APA.
Podľa rakúskeho automobilového klubu ÖAMTC sa už v skorých ranných hodinách tvorili na tranzitných trasách rozsiahle kolóny. Najhoršia situácia bola v Salzburgu na Taurskej diaľnici (A10) a na obchvate Viedne (S1). Okolo siedmej hodiny ráno uzavreli na slovinskej strane pre nehodu Karavanský tunel (A11/A2).
Nehody sa stali krátko po 6.00 h na Taurskej diaľnici v tuneloch pri Gollingu a pri Pfarrwerfene smerom na juh. Oba tunely museli byť uzavreté, čo spôsobilo vytvorenie viac ako desaťkilometrovej kolóny.
V Korutánsku sa vytvorila asi 14-kilometrová zápcha pred Karavanským tunelom na diaľnici A11. Na slovinskej strane bola podľa informácií ÖAMTC po nehode okolo 7.00 h uzavretá aj diaľnica.
ÖAMTC vyzval vodičov, aby z diaľnic neschádzali, keďže mnohé cesty nižšej triedy sú stále uzavreté z dôvodu záplav alebo zosuvov pôdy. V korutánskych okresoch Völkermarkt a Wolfsberg sú naďalej neprejazdné menšie hraničné priechody do Slovinska.
V samotnom Slovinsku je stále uzavretá diaľnica A1 medzi Ľubľanou a Celje. Pre záplavy je neprejazdných množstvo vedľajších ciest, vrátane obchádzky uzavretých úsekov A1 (R2-447). Tá je pre záplavy uzavretá na viacerých úsekoch medzi Grajskou Vasou a Žalcom.
V Rakúsku medzitým pokračovali s odstraňovaním následkov výdatných dažďov z uplynulých dní. Podľa rozhlasovej stanice ORF bolo nasadených viac ako 2 500 hasičov a desiatky asistenčných vojakov. Evakuované museli byť kempingy pri jazerách Gösselsdorfer See a Turnersee, ktoré ohrozovali záplavy.
V obci St. Paul v Korutánsku bolo v piatok večer evakuovaných 70 domácností. Na predmestí korutánskej metropoly Klagenfurt hasiči odčerpali vodu z retenčnej nádrže, pretože hrozilo jej preliatie. V korutánskej obci Lavamünd sa začali zosúvať premočené svahy a ohrozovať domy. V Leibnitzi v Štajersku evakuovali domov dôchodcov.
Mimovládka Transparency International Slovensko vypracovala rebríček najväčších veriteľov politických strán, ktorí pred parlamentnými voľbami požičali peniaze politickým subjektom. Ako uviedla na sociálnej sieti, z necelých desiatich miliónov eur, ktoré už strany podľa transparentných účtov minuli, tvoria tretinu práve pôžičky od fyzických osôb.
Najviac si zatiaľ požičalo Progresívne Slovensko, a to 1,415 milióna eur. Na pôžičkách od fyzických osôb je z veľkej časti postavená aj kampaň strán Aliancia (aktuálne 529-tisíc eur) a Republika (aktuálne 432-tisíc eur). Štvrtú najväčšiu sumu veritelia poskytli Slovenskej národnej strane (308-tisíc eur).
Progresívne Slovensko podporujú najmä podnikatelia. Najväčší obnos peňazí mu požičal Peter Komorník, ktorý vymyslel softvér Slido a dnes je výkonným šéfom tohto projektu. Išlo o sumu 500-tisíc eur.
Kandidát za PS a viceprezident spoločnosti Formel D Martin Pekár požičal Šimečkovej strane 400-tisíc eur. „Sú to peniaze, ktoré som zarobil a usporil ako riaditeľ a spolumajiteľ Formel D Group, kde posledných desať rokov zastávam pozíciu viceprezidenta pre centrálnu a východnú Európu. V automobilovom priemysle pôsobím na rôznych pozíciách už 20 rokov,“ uviedol Pekár pre Transparency.
Spolumajiteľ siete elektroobchodov Nay Peter Zálešák poskytol progresívcom 300-tisíc eur, spoluvlastník softvérovej firmy Quality Unit Andrej Haršáni 100-tisíc eur a spolumajiteľ siete kníhkupectiev Martinus Michal Meško 50-tisíc eur.
Michal Meško. Foto: Štefan Puškáš/TASR
Ďalšie strany ako Republika, SNS a tiež KDH si požičiavajú od svojich kandidátov na poslanecké posty či straníkov.
Najviac prostriedkov, 200-tisíc požičal hnutiu Republika jeho predseda Milan Uhrík. „Sú to moje súkromné úspory za posledné roky,“ napísal pre Transparency Uhrík. „Europoslancom som 50 mesiacov, mesačný plat poznáte, Z toho sa dá požičaná suma ušetriť aj bez hladovania. Pred dvoma rokmi som podobne povedal všetkým poslancom, aby šetrili, lebo budeme potrebovať peniaze na kampaň a radšej budeme dlžiť sami sebe ako niekomu cudziemu,“ vysvetlil financovanie.
Milan Uhrík. Foto: Jaroslav Novák /TASR
Okrem Uhríka požičali Republike aj jej súčasní poslanci Národnej rady. Miroslav Suja 100-tisíc eur, Milan Mazurek 40-tisíc eur a Eduard Kočiš 14-tisíc eur. Sumou 30-tisíc eur prispela aj Uhríková manželka Zuzana, ktorá pracuje vo firme Henkel Slovensko, a rovnakou čiastkou aj Uhríkov europoslanecký asistent Lukáš Kopáč.
Slovenskej národnej strane najviac požičali súčasní poslaneckí kandidáti na jej otvorenej kandidátke. Konkrétne šéf strany Život-NS Tomáš Taraba 150-tisíc eur a predseda Národnej koalície a starosta Očovej Rudolf Huliak 120-tisíc eur. Svoje prostriedky poskytli národniarom aj Adam Lučanský (20-tisíc eur) a Roman Michelko (18-tisíc eur).
Tomáš Taraba. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Huliak pre Transparency povedal, že tieto peniaze zarobil ako živnostník. „Tridsať rokov som mal firmu, ktorá striekala autá,“ tvrdí súčasný starosta Očovej. Zároveň vysvetlil, že svojimi peniazmi financuje kampaň nezávislých osobností podporovaných Národnou koalíciou na kandidátke SNS.
Za zmienku stojí aj pôžička učiteľky z cirkevnej základnej školy zo Spišských Vlachov Slávky Lazorovej 100-tisíc eur pre KDH. „Máme rodinnú firmu, s tou to však nemá nič spoločné. Sú to prostriedky, ktoré máme k dispozícii ako rodina,“ vysvetlil pre Transparency manžel Lazorovej, podľa ktorého rodina nemá obavy, že sa im peniaze nevrátia.
KDH požičal 50-tisíc eur aj exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik.
Šéf Sme rodina Boris Kollár poskytol svojmu politickému subjektu sumu 190-tisíc eur.
Boris Kollár. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Spolu s Petrom Komorníkom sa jedným z dvoch najväčších veriteľov politických strán stal Dezider Németh, od ktorého si pol milióna eur požičala Aliancia. Tej zatiaľ prieskumy nepredpovedajú vstup do parlamentu. Podľa Lászlóa Biróa z Aliancie za pôžičku ručia nehnuteľnosťou. Dezider Németh je spoluvlastníkom firmy Németh Lift sídliacej v Štvrtku na Ostrove, ktorá sa zaoberá výrobou a montážou výťahov. Spoločnosť dosiahla vlani podľa Finstatu tržby vo výške milión eur a bola v strate 113-tisíc eur.
Väčšina z týchto pôžičiek je úročená tromi percentami.
Ceny elektrickej energie by podľa premiéra Ľudovíta Ódora nemuseli výrazne rásť. Tvrdí, že dohodnutá je viac-menej plošná pomoc domácnostiam. V prípade plynu je stratégiou vlády pomáhať domácnostiam, ktoré to potrebujú. Ako zdôvodnil, pomáhať všetkým je pre štát finančne neudržateľné, zároveň to nenúti spotrebiteľov šetriť. Dodal, že aktuálna vláda pravdepodobne iba pripraví opatrenia a schvaľovať ich bude nový kabinet. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy.
"Tým, že je to naviazané na štátny rozpočet, tak výška pomoci bude závisieť aj od zámerov ďalšej vlády," skonštatoval Ódor. Jeho kabinet chce pripraviť spolu s rozpočtom schému, ktorá nebude plošná, a teda nebude mať taký dosah na verejné financie. Definícia zraniteľných domácností má však závisieť od politických preferencií ďalšej vlády, vysvetlil. "My skúsime nájsť takú zlatú strednú cestu spolu s tým rozpočtom," poznamenal. O opatreniach sa v súčasnosti rokuje na úrovni ministerstiev hospodárstva a financií.
Snahu pomôcť deklaruje premiér aj pri energeticky náročných podnikoch. Počkať treba podľa neho na rozhodnutie parlamentu o dodatočných výdavkoch, vplyv budú mať aj nové prognózy a polročné čerpanie rozpočtu. Ak bude priestor po 15. auguste na pomoc, nevylučuje spustenie kompenzačného mechanizmu pre väčšie firmy ešte za tejto vlády. "Nechcel by som dávať nejaké veľké nádeje, že to budú nejaké stámilióny. V rámci možností, ktoré budeme mať, sa budeme snažiť pomáhať aj priemyslu, aj samosprávam," skonštatoval.
Samosprávam nesľubuje 108 miliónov eur
Vo vzťahu k samosprávam chce urobiť všetko pre to, aby k nejakej pomoci došlo. Nesľubuje však pôvodných 108 miliónov eur. Poukazuje na rozhodnutia parlamentu nad rámec rozpočtu.
Očakávaný vysoký deficit verejných financií nebude podľa Ódora možné riešiť tak, aby to nikto nepocítil. Cestu vidí v kombinácií opatrení. Aktuálny kabinet podľa neho už teraz pripravuje pôdu pre opatrenia, ktoré môže zaviesť ďalšia vládu. Chce hovoriť aj s lídrami politických strán o ich návrhoch, aby ich mohol aktuálny kabinet pripraviť a ďalší stihol vzhľadom na termín prípravy rozpočtu zaviesť.
Trestné oznámenie pre pôvodnú zmluvu na mýtny systém
Premiér Ódor avizuje trestné oznámenie pre podpis pôvodnej zmluvy na mýtny systém medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a SkyToll. Označil ju za absolútne nevýhodnú pre štát vo všetkých aspektoch. Zároveň potvrdzuje zámer vlády výrazne znížiť náklady na elektronický výber mýta už od budúceho roka.
"Stále robíme všetko pre to, aby sme splnili to, čo je v programovom vyhlásení, že výrazne ideme znížiť nákladovosť mýta," vyhlásil premiér. Situáciu podľa neho napriek dostatku času dosiaľ nikto neriešil. Voči vedeniu NDS neplánuje vyvodzovať dôsledky, keďže s pôvodnou zmluvou nemá nič spoločné.
„Nevieme, koľko budeme platiť za predĺženie zmluvy so Skytollom, síce bola dohodnutá základná cena, ale je záujem previesť časť podniku na štát a ukončiť zmluvu so spoločnosťou. Ak prenesieme isté percento, tak za to nebudeme platiť Skytollu, lebo to bude v našich rukách," dodal.
Cieľom aktuálnej vlády je, aby náklady na elektronický výber mýta boli namiesto 38 percent menej ako 15 percent. "Urobíme všetko pre to, aby sme nezvratne spustili proces, že sem prídu poskytovatelia európskeho mýtneho systému a budú to poskytovať za výrazne menej peňazí," načrtol. Potvrdil tiež záujem ukončiť zmluvu so SkyToll a previesť časť podniku na štát. Očakáva tak úsporu na niektorých poplatkoch.
Do konca augusta vláda prijať opatrenia k pediatrom
Do konca augusta by mala vláda schváliť súbor opatrení v súvislosti s výpoveďami pediatrov z ambulantných pohotovostných služieb. Návrhy riešení by mal priniesť aj budúcotýždňový odborný okrúhly stôl. Premiér Ódor zdôraznil, že starostlivosť je zabezpečená.
"Chceme trošku pomôcť ambulantným lekárom a chceme pomáhať komplexnejšie aj nemocničným lekárom," skonštatoval premiér. Na okrúhlom stole by sa mohlo hovoriť napríklad o návrhu nemocníc na zvýšenie niektorých poplatkov, aby sa zabránilo zneužívaniu systému, rovnako má byť témou vylepšenie vzdelávacích procesov.
Premiér podotkol, že vysoký vek polovice pediatrov nie je novinkou a vec treba riešiť systémovo. Diskusia podľa neho nie je o návrhu na skrátenie pohotovosti pre ambulantných lekárov, ale aj o možnostiach zatraktívniť povolanie pre mladých ľudí, riešení záťaže, ktorá môže vzniknúť v nemocniciach či odbremenení lekárov od byrokracie. Hovorí sa aj o téme aplikácie, ktorá by pomohla určiť, či je potrebné ísť na urgent.
SLOVENSKO – Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal druhý stupeň výstrah pred dažďom pre väčšiu časť Slovenska.
Výstrahy platia pre Banskobystrický, Trenčiansky, Košický, Nitriansky, Prešovský a Žilinský kraj oddnes 11:00 do nedele polnoci. Na svojom oficiálnom webe o tom informovali meteorológovia.
V okresoch spomínaných krajov sa lokálne či ojedinele vyskytnú intenzívne dažde s úhrnom zrážok 80 až 130 milimetrov, pričom časť z nich spadne pri prudkých lejakoch z prehánok a búrok s intenzitou 20 až 50 milimetrov/30 minút.
PREŠOV – Sídlo Prešovského samosprávneho kraja (PSK) hostí novú výstavu Jozefa Feča. Výtvarník v jej priestoroch počas celého augusta vystavuje 11 diel na tému rómskeho holokaustu.
Od septembra bude výstava putovať po kultúrnych organizáciách prešovskej župy.
Ako informovala hovorkyňa PSK Daša Jeleňová, výtvarník Jozef Fečo vystavuje v priestoroch úradu prešovskej župy po vyše dvoch rokoch. V roku 2021 tu predstavil svetové osobnosti s rómskym pôvodom. Tentoraz sa vo svojich výtvarných dielach zameral na tému holokaustu Rómov. „Pri ich tvorbe sa inšpiroval literárnym dielom Mŕtvi sa nevracajú od spisovateľky Eleny Lackovej, ktorá bola aj jednou z osobností predošlej výstavy,“ poznamenala Jeleňová.
Jedenásť veľkoformátových obrazov je vyobrazením nemorálnosti a neľudskosti režimu v časoch slovenského vojnového štátu (1939 až 1945), osobitne k Rómom. „V nadväznosti na poviedky Eleny Lackovej, ktorá v danom období žila, podobne ako jej literárne dielo, i Fečove obrazy prinášajú výpovede o tom, čomu Rómovia pred 80 rokmi čelili. Vyobrazujú napríklad ich obmedzovanie slobody, prenasledovanie, nútené práce v pracovných táboroch aj koncentračné tábory,“ vysvetlila hovorkyňa.
Cieľom výstavy je podľa nej poukázať na udalosti vojnových rokov a rómsku genocídu a perzekvovanie Rómov v čase slovenského štátu na základe ich etnicity, čo bolo dlhý čas tabuizovanou témou. „Taktiež varovať ďalšie generácie pred hrozbou fašizmu a rasizmu,“ dodala k cieľu výstavy Jeleňová.
Prešovská krajská samospráva pripravila výstavu v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove. Fečove maľby vznikli vďaka podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a v sídle PSK na Námestí mieru v Prešove budú inštalované do 31. augusta. Od septembra budú postupne vystavované v priestoroch 11 organizácií PSK – v múzeách, knižniciach a osvetových strediskách.
Jedinečná výstava v sídle PSK. FOTO: Prešovský samosprávny kraj FBJedinečná výstava v sídle PSK. FOTO: Prešovský samosprávny kraj FBJedinečná výstava v sídle PSK. FOTO: Prešovský samosprávny kraj FBJedinečná výstava v sídle PSK. FOTO: Prešovský samosprávny kraj FBJedinečná výstava v sídle PSK. FOTO: Prešovský samosprávny kraj FB
Jozef Fečo pochádza z Kračúnoviec a vyštudoval dizajn a tvarovanie dreva na Strednej umeleckej škole v Prešove. Aktívne tvorí od roku 2011, pričom sa venuje maľbe a kresbe, konkrétne portrétov tvárí, zátiší a krajiniek. Využíva techniku maľby čierno-šedo-bieleho spektra a štýlu pop-art.
MARTIN – Oslavy 160. výročia vzniku Matice slovenskej (MS) budú v sobotu v Martine pokračovať ústredným dňom so slávnostným galaprogramom. Organizátori pre nepriaznivú predpoveď počasia presunuli celý program z priestoru pred sídelnou budovou MS do športovej haly v Martine - Podháji.
Informoval o tom tajomník Matice slovenskej Ján Seman. Sobotný program odštartovali o 12:30 folklórne matičné kolektívy zo všetkých kútov Slovenska a zahraničia. V podvečerných hodinách (od 17:30) sa uskutoční slávnostný galaprogram s názvom 160 rokov v Turčianskej záhradke, 30 rokov v Slovenskej republike.
Vyvrcholením celého programu bude vystúpenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a následne koncert pod názvom Matica pre mladých, Matica pre súčasnosť, kde vystúpia slovenské speváčky Veronika Rabada a Zuzana Smatanová.
Organizátori informovali, že sa ruší program, ktorý sa mal odohrávať na kamennom pódiu pri Turčianskej galérii v sobotu o 12:30.
Za útokom dronom na ruský tanker v Kerčskom prielive je Ukrajina, informuje TASR podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na zdroje z prostredia ukrajinských bezpečnostných služieb.
Tanker zasiahol ukrajinský námorný dron v noci na sobotu približne 30 námorných míľ od Kerčského prielivu. V dôsledku toho bola dočasne zastavená doprava na strategickom Krymskom moste spájajúcom anektovaný polostrov Krym s Ruskom.
"V noci (na sobotu) Bezpečnostná služba Ukrajiny odpálila veľký ropný tanker SIG patriaci Ruskej federácii, ktorý prevážal palivo pre ruských vojakov," uviedol zdroj s tým, že "úspešná špeciálna operácia", na ktorej sa podieľal námorný dron s výbušninami, prebehla v spolupráci s ukrajinským námorníctvom v ukrajinských teritoriálnych vodách.
Zdroj zároveň podľa AFP označil plavidlo za "jedno z najmocnejších ropných tankerov Ruskej federácie". "Bol dobre naložený palivom, takže 'ohňostroj' bolo vidieť zďaleka," dodal.
Denník Moscow Times identifikoval plavidlo ako tanker SIG, na ktorý sa vzťahujú americké sankcie za dodávku leteckého paliva ruským silám v Sýrii, podporujúcim prezidenta Bašára Asada. Útok si podľa ruských zdrojov nevyžiadal žiadne obete na životoch ani únik paliva do mora.
Šéf SBU Vasyl Maluk v sobotu zároveň vyhlásil, že nedávne útoky na ruské lode a Krymský (Kerčský) most spájajúci okupovaný Krymský polostrov s Ruskom sú "legitímne", píše agentúra DPA.
Maľuk na platforme Telegram napísal, že išlo o "absolútne logický a efektívny krok" proti nepriateľovi.
"Takéto špeciálne operácie sú vykonávané v ukrajinských teritoriálnych vodách a sú dokonale legitímne," uviedol riaditeľ SBU s tým, že Rusko musí "odísť z teritoriálnych vôd Ukrajiny i z našej krajiny". "Čím skôr to urobia, tým lepšie bude pre nich. Pretože my nepriateľa v tejto vojne kompletne porazíme," upozornil Maľuk.
Za "ťažký úder" pre ruskú čiernomorskú flotilu označilo v sobotu britské ministerstvo obrany piatkový útok na ruskú výsadkovú loď Olenegorskij Gorňak. Plavidlo totiž zostalo pravdepodobne "ťažko poškodené", uviedol rezort obrany v Londýne v príspevku na sociálnej sieti X, predtým Twitter, informuje agentúra DPA.
Útok na túto ruskú loď na základni v prístave Novorossijsk bol vykonaný prostredníctvom námorného dronu naloženého 450 kilogramami výbušniny trinitrotoluén (TNT) a stojí za ním Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) a ukrajinské námorníctvo, uviedol v piatok pre agentúru Reuters nemenovaný zdroj z prostredia tajných služieb.
Snímky plavidla podľa Londýna poukazovali na to, že došlo k poškodeniu viacerých vodotesných oddelení, prípadne boli snahy posádky zmierniť škody na plavidle neúčinné.
Výsadková loď Olenegorskij Gorňak triedy Ropucha (Projekt 775) patrí do skupiny sovietskych lodí vyrobených v 70. rokoch minulého storočia. Na jej palube sa v čase útoku nachádzalo približne 100 členov posádky.
Loď je najväčším plavidlom ruského námorníctva, ktoré bolo od potopenia krížnika Moskva v apríli 2022 ťažko poškodené alebo zničené, upozornilo britské ministerstvo obrany.
Podľa oficiálnych vyhlásení Moskvy pri ukrajinskom útoku na Novorossijsk nedošlo k žiadnym škodám, píše DPA. Samotní ruskí vojenskí blogeri však o škodách písali a zverejnili i fotografie a videá poškodenej lode.
TRENČÍN – Výstrahy pred búrkami prvého a druhého stupňa platia v sobotu na celom Slovensku. Hrozia aj povodne. Búrky očakávajú odborníci aj v nedeľu 6. augusta.
Pre Banskobystrický, Trenčiansky a Žilinský kraj vydali meteorológovia výstrahu druhého stupňa. Tá zároveň platí aj v okresoch Gelnica, Košice-okolie, Rožňava, Spišská Nová Ves v Košickom kraji, Levice, Topoľčany, Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji a Poprad v Prešovskom kraji. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na svojom webe.
Ojedinele sa očakáva výskyt intenzívneho dažďa s úhrnom zrážok 80 až 100 milimetrov, pričom časť úhrnu spadne aj pri prudkých lejakoch z prehánok a búrok s intenzitou 20 až 50 milimetrov za polhodinu.
Zvyšné oblasti Slovenska s prvostupňovou výstrahou musia rátať s možnosťou dažďa s úhrnom zrážok 50 až 80 milimetrov, v priebehu 30 minút môže pri prudkých lejakoch padnúť 20 milimetrov.
Hydrologické výstrahy platia pre oblasti v povodí riek Slaná, Hornád, Hnilec a Bodva, Poprad, Torysa a dolnú časť povodia Bodrogu. Povodne sa môžu vyskytnúť aj v Liptovskom Mikuláši, Tvrdošíne, Bardejove a Humennom.
Pokles cien nehnuteľností je v najbližších mesiacoch očakávaný najmä pri starších nehnuteľnostiach. V súčasnosti neklesajú ceny novostavieb, ale prevažne starších bytov. Zhodli sa na tom viacerí odborníci. Reagovali tak na aktuálne štatistiky Národnej banky Slovenska (NBS), podľa ktorých v druhom štvrťroku pokračoval medzikvartálny pokles cien nehnuteľností o 2,3 percenta. Znížili sa aj medziročne, a to o 6,5 percenta.
"Súčasný pokles cien nehnuteľností považujeme za korekciu po dlhšom období veľmi silného rastu, ktorý bol spôsobený nízkymi úrokovými sadzbami a investičnými nákupmi," zhodnotil vedúci správy realitných fondov v 365.invest Pavol Hajdu s tým, že Európska centrálna banka (ECB) využívala nízke sadzby ako nástroj na stimuláciu ekonomiky a podporu rastu. Po nástupe inflácie a vyšších úrokových sadzieb tak dochádza ku korekcii, najmä však starších bytov.
"Je zrejmé, že za posledné mesiace zlacňujú najmä staršie nehnuteľnosti. Realitné kancelárie vo svojej praxi hovoria o prípadoch, kedy sa kupujúcim podarilo vyjednať 15- až 20-percentnú zľavu z ponukovej ceny staršej nehnuteľnosti," priblížil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Pri novostavbách podľa neho väčšina developerov motivuje klientov radšej benefitmi v podobe kuchyne či parkovacieho státia zdarma, ako by mala znižovať ceny.
"Developeri nemajú prečo začať znižovať ceny novostavieb, keďže trh s hypotékami takmer zamrzol a s dopytom by nižšie ceny veľa neurobili. Väčšina developerov preto vyčkáva a prípadne sťahuje byty z ponuky, aby nevytvorili tlak na znižovanie cien," doplnil Hajdu.
Dôvodom poklesu cien nehnuteľností je podľa Búlika prepad dopytu pre plošné zdraženie hypoték. "Banky v porovnaní s priemerom minulých rokoch poskytujú o tretinu nových hypoték menej a ak porovnáme aktuálne objemy s jarou 2022, prepad je až dvojtretinový," vysvetlil analytik.
Zlacnenie bývania a rastúce mzdy podľa investičnej platformy Portu v poslednom čase čiastočne zlepšili dostupnosť bytov na Slovensku. Väčšina kupujúcich si však nemôže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť bez hypotéky. Najdlhšie musia občania pracovať na byt či dom v Bratislave.
"Hoci nominálne mzdy rastú a ceny nehnuteľností vo väčšine krajov poklesli, je pre veľkú časť ľudí nové bývanie nedosiahnuteľné bez toho, aby si na jeho kúpu požičali. Napríklad, na dvojizbový byt v Bratislave s výmerou 55 štvorcových metrov je nutné v Bratislave robiť 11,5 roka. Najmenej je to v Nitrianskom kraji, kde je to 7,5 roka," priblížil analytik platformy Marek Malina. V Bratislavskom kraji stojí štvorcový meter bývania 3 138 eur, kým priemerná mesačná mzda predstavuje 1 676 eur.
V nasledujúcich mesiacoch neočakáva Búlik pokračovanie rýchleho poklesu cien nehnuteľností ako po finančnej kríze v rokoch 2009 až 2014, kedy ceny bývania klesli celkovo o 21 percent.
"Keďže ekonomická situácia je pomerne stabilizovaná, inflácia klesá, platy v priemere rastú a mnohí Slováci majú napriek zvýšeným cenám stále dostatočné finančné rezervy, väčšina predávajúcich bude naďalej čakať na zlepšenie situácie na trhu namiesto výrazného zlacnenia. Preto výrazný prepad cien bývania v ďalších mesiacoch nie je pravdepodobný," predpokladá analytik.
Vývoj cien nehnuteľností bude záležať aj na menovej politike ECB, ktorá už ďalšie zvyšovanie sadzieb neavizuje. "Z dlhodobého hľadiska však stále prevláda dopyt po bývaní, ponuka nestíha aj kvôli pomalým schvaľovacím procesom, a preto považujeme pokles cien nehnuteľností v desiatkach percent za nepravdepodobný," dodal Hajdu s tým, že očakáva mierny pokles, prípadne stagnáciu.
KOŠICE/NYÍREGYHÁZA – Poznáte to. Je horúce leto a mnohí Košičania štartujú svoje autá a hurá cez hranice na kúpaliska k našim južným susedom. Niet divu, veď roky platilo, že maďarské „strandy“ sú lepšie, lacnejšie, majú kvalitnejšie služby a v neposlednom rade láka aj výborná kuchyňa.
Ale je tomu skutočne tak? Osobne sme navštívili jedno z najobľúbenejších kúpalísk pre obyvateľov z východu Slovenska, v Nyíregyházi. Z Košic trvá cesta okolo dvoch hodín a vodičom odporúčame dodržiavať predpísanú rýchlosť, pretože Maďari kontrolujú často a sú nekompromisní vo vymáhaní pokút.
Platby aj v eurách
Naši južní susedia sú na turistov zo Slovenska pripravení, a tak si lístok na kúpalisko môžete zaplatiť kartou, hotovosťou forintami, ale i v eurách. A už pri kúpe vstupného padá mýtus o lacných maďarských kúpaliskách.
Kúpalisko v Nyíregyháze. FOTO: Eva Mikulová
Celodenné vstupné pre dospelého je 6 900 HUF (19 eur), študenti a seniori zaplatia 5 500 HUF (15 Eur), deti od 3 do 6 rokov 4 500 HUF (12 Eur). Kurz sa pohybuje okolo 300 HUF za 1 euro. K dispozícii sú i ležadlá za 2 000 HUF (5,30 Eura).
Toto vstupné platí pre celý areál vrátane s vnútorným Aquaparkom Aquarius. V minulých rokoch bolo možné kúpiť si len lístok na kúpalisko. Teraz už nie. Areál je však vskutku veľkorysý. Vysoké stromy, množstvo atrakcií pre deti, niekoľko bazénov, ale i stánkov s rôznym plážovým sortimentom navodzujú až prímorskú atmosféru. Košické kúpaliská nemôžu v tomto Nyíregyházi konkurovať.
Vyhlásená je i maďarská gastronómia. Na kúpalisku však nečakajte gurmánske lahôdky, napriek tomu je táto rekreačná kuchyňa omnoho chutnejšia ako u nás.
Domáce, pred vami robené langoše, chutné husté polievky, palacinky s náplňami od výmyslu sveta, plnená kapusta, ale aj klasické fast foodové jedlá, potešia hladošov. Ceny sú ale vyššie ako u nás. Langoš kúpite aj za 2 000 HUF – podľa príloh, guláš za 1 700 HUF, pivo stojí 1 500 HUF… Nemusíte sa obávať ani jazykovej bariéry. Všade je preklad v slovenčine a samozrejme i v stánkoch môžete platiť v eurách. V celom areáli totiž znie najmä slovenčina, pretože ako hovoria miestni, pre bežného Maďara je to drahé…
Kúpalisko v Nyíregyháze. FOTO: Eva Mikulová
Ďalšie blízke maďarské kúpaliska
Najbližšie od Košíc sú jaskynné a liečebné kúpele Miskolc – Tapolca. Necelá hodinka autom po novej diaľnici od hraníc a ste v krásnom jaskynnom komplexe s termálnou vodou. Sú otvorené po celý rok a v lete si užijete i vonkajšie bazény. Vstupné pre dospelého bez časového obmedzenia je 6 850 HUF, dieťa do 4 rokov je zadarmo, študenti a seniori majú vstup za 5 050 HUF.
Kúpele v meste Tiszaújváros sa pýšia termálnou minerálnou vodou a sú len 38 km južne od Miskolca. V hlavnej sezóne zaplatí dospelý za vstupenku 5 300 HUF, študent a senior 4 600 HUF. Deti do 4 rokov majú vstup zadarmo.
Foto: Eva Mikulová
Kúpalisko Sárospaták sa nachádza hodinu a pol cesty autom od Košíc. Je trochu menšie ako jeho známejší susedia, ale má tiež príjemnú atmosféru a nechýba ani dobrá maďarská kuchyňa. I ceny vstupov sú nižšie. Vstupné pre dospelého na celý deň je 3 000/3 500HUF, deti zaplatia 2 700/3 200 HUF (pracovné dni/víkendy).
Ekonomické sankcie boli doposiaľ najväčším problémom ruskej podnikateľskej elity od začiatku vojny na Ukrajine vlani vo februári. Najnovšie útoky bezpilotných lietadiel v srdci moskovskej finančnej štvrte však teraz nútia spoločnosti myslieť na bezpečnosť svojich zamestnancov. Informujú o tom agentúry AP a Reuters.
Explózia minulú nedeľu (30. 7.) skoro ráno otriasla obchodnou štvrťou Moskva-City, niekoľko kilometrov západne od Kremľa, kde stoja viaceré výškové budovy. V noci na utorok (1. 8.) došlo k ďalším útokom na tieto výškové budovy a štvrť v Moskve, kde sídli niekoľko ruských ministerstiev.
Elegantné budovy zo skla a ocele navrhnuté tak, aby prilákali investície, predstavujú dramatický, moderný kontrast ku zvyšku viac ako 800-ročného mesta. Teraz sa stali aj znakom jeho zraniteľnosti, po sérii útokov bezpilotných lietadiel, ktoré priviedli vojnu na Ukrajine do sídla ruskej moci.
Nikto nebol zranený a došlo len k malým škodám, ale útoky narobili trhliny v ruskej propagande, podľa ktorej je vojna na Ukrajine úspešná a ďaleko od akýchkoľvek následkov pre samotných Rusov.
Po prvom útoku technologický gigant Yandex, ktorý má kancelárie roztrúsené po ruskom hlavnom meste vrátane City, požiadal zamestnancov, aby sa v noci nezdržiavali v kanceláriách. Yandex má totiž podobne ako mnohé technologické spoločnosti relatívne flexibilný pracovný čas.
Mnohé firmy v Rusku aj po pandémii ochorenia COVID-19 naďalej umožňujú zamestnancom pracovať v hybridnom režime, rozdelenom medzi domov a kanceláriu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov začiatkom týždňa označil ukrajinské útoky na Moskvu a ďalšie ruské ciele za "akty zúfalstva". Vyhlásil, že Rusko prijíma všetky možné opatrenia na ochranu pred údermi.
Dve bezpilotné lietadlá dorazili v máji aj do Kremľa, ale ďalšie útoky sa zamerali na budovy v blízkosti sídla ministerstva obrany na rieke Moskva a na exkluzívnom predmestí hlavného mesta Rubľovka, kde žije veľká časť ruskej politickej, podnikateľskej a kultúrnej elity.
Podľa agentúry Reuters, ktorá sa snažila získať reakcie podnikateľov na útoky, niektorí vyjadrili strach a obavy, zatiaľ čo iných to neznepokojilo a tvrdili, že obchody pokračujú normálne. Podľa nemenovaného odborníka na finančné služby útok neodradil ľudí od návštevy City. Otázkou však je, aké dôsledky a vplyv to v skutočnosti bude mať na podnikanie firiem z elegantnej štvrte.
"Nikto nie je v bezpečí, teraz sa bojím," vyhlásil jeden zo zamestnancov veľkej ruskej spoločnosti, ktorý nechcel byť menovaný.
TRENČÍN – Ak ste sa pripravovali na plánované dopravné obmedzenie v okrese Prievidza, môžete si vydýchnuť. Cestu II/574 dnes napokon neuzavrú.
Úplná uzávera mala platiť v mieste mosta v obci Valaská Belá od soboty 20:00 do nedele 18:00, s obchádzkou cez obce Zliechov a Košeca. Dôvodom je plánovaná realizácia obtoku (bypassu) potoka Nitrica v rámci odstránenia havarijného stavu mosta.
Polícia SR – Trenčiansky kraj už predtým upozornila na sociálnej sieti, že v prípade nepriaznivého počasia práce nemôžu realizovať. Napokon potvrdila, že uzáveru cesty zrušili.
Viac než 60 percent dospelých občanov Nemecka sa obáva dôsledkov vyplývajúcich z extrémneho počasia, vyplýva z výsledkov najnovšieho prieskumu inštitútu YouGov. Správu publikovala agentúra DPA.
Prieskum sa uskutočnil na vzorke 2167 respondentov vo veku nad 18 rokov v čase od 25. júla do 2. augusta. Podľa jeho výsledkov sa 42 percent opýtaných obáva, že v budúcnosti môže byť priamo zasiahnutých dôsledkami extrémneho počasia.
Viac než polovica opýtaných (56 percent) uviedla, že nemecká vláda v rámci klimatickej politiky vynakladá príliš málo úsilia na ochranu občanov krajiny pred udalosťami vyplývajúcimi z extrémneho počasia. Len 30 percent sa domnieva, že súčasná politika vlády v Berlíne je v tejto súvislosti dostatočná.
Podobný prieskum inštitútu pre výskum inštitútu verejnej mienky YouGov v mene DPA ukazuje, že takmer tretina občanov krajiny je pripravená čeliť osobným dôsledkom vyplývajúcim z vplyvov extrémnych poveternostných udalostí. Až 30 percent z opýtaných uviedlo, že by podnikli menej ciest, prípadne vôbec žiadne, do oblasti Stredozemného mora, aby sa vyhli extrémnym horúčavám alebo lesným požiarom.
Tridsaťsedem percent respondentov však na druhej strane uviedlo, že o individuálnych dôsledkoch vyplývajúcich z extrémneho počasia neuvažovalo, píše DPA.
Podľa informácií z tamojšieho rezortu pre cestovný ruch rezervácie v súčasnosti nepoukazujú na nejaké viditeľné zmeny v správaní nemeckých dovolenkárov. Toto leto prinieslo rekordné vlny horúčav, sucha a požiare predovšetkým v oblasti Stredomoria. Došlo k rozsiahlym lesným požiarom v Grécku, Alžírsku a Tunisku, ako aj k búrkam a záplavám v Taliansku.
Materské mlieko je nevyhnutné pre zdravý rast a vývin novorodenca, je preto dôležité podporovať matky v dojčení a vytvárať im preň vhodné podmienky v spoločnosti. Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia na to poukázala Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Jednou z hlavných tém tohtoročnej celosvetovej kampane na podporu dojčenia je „umožnime dojčenie". Zameriava sa na podporu dojčenia na pracovisku či na verejnosti a na vytváranie podporného prostredia v tejto oblasti tak, aby boli matky pri dojčení čo v najmenšej miere obmedzované.
„Podpora dojčenia, zvýšenie počtu dojčiacich žien a zabezpečenie optimálnych podmienok pre matky, ktoré dojčia, patrí k dôležitým výzvam a úlohám nielen pôrodných asistentiek pri poskytovaní komplexnej zdravotnej starostlivosti, ale aj celej spoločnosti," uviedla viceprezidentka komory pre pôrodnú asistenciu Adriana Nemčoková.
Ilustračné foto. Foto: pixabay.com
Komora vysvetlila, že materské mlieko je optimálnou voľbou pre všetkých novorodencov a je nevyhnutné pre ich zdravý vývin a rast. Posilňuje imunitný systém, poskytuje prevenciu infekcií gastrointestinálneho traktu, respiračných infekcií, podporuje rast a dozrievanie čriev a znižuje tiež riziko vzniku cukrovky. „Podľa vedeckých štúdií deti a mladiství, ktorí boli dojčení, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť nadváhou alebo obezitou. U dojčených detí sú preukázané omnoho lepšie výsledky v testoch inteligencie," doplnila SKSaPA s tým, že dojčenie má tiež mnoho výhod pre matku.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča počas prvých šiestich mesiacov po pôrode výlučne dojčenie, radí tiež pokračovať v ňom doplnkovo v období prikrmovania minimálne až do veku dvoch rokov. Komora poukázala na to, že v prvom mesiaci po pôrode dojčí takmer 85 percent žien, no s odstupom času sa počet dojčených detí prudko znižuje. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo napríklad v roku 2022 do polroka dojčených 55 percent detí.
Ak by sa parlamentné voľby konali dnes, vyhral by ich Smer so ziskom 20,3 percenta, za ním by skončilo Progresívne Slovensko, ktoré dosiahlo výsledok 16,9 percenta. Prvú trojicu uzatvára neustále klesajúci Hlas, ten by volilo 13,4 percenta dospelých Slovákov. Do parlamentu by prešlo deväť politických subjektov.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý urobila agentúra Ipsos pre denník Pravda v dňoch 26. júla až 1. augusta na vzorke 1 001 respondentov.
Na ďalších miestach by skončili Republika (8,8 percenta), OĽaNO (7,9 percenta), SaS (6,7 percenta), Sme rodina (5,6 percenta), KDH (5,4 percenta) a SNS (5,2 percenta).
Ani trojpercentnú hranicu by neprekročili Demokrati (2,6 percenta), ĽSNS (2,2 percenta), Aliancia (1,9 percenta) a Modrí, Most-Híd (1,6 percenta).
Smer by v Národnej rade získal 34 mandátov, PS 28 a Hlas by mal 22 poslancov. Republiku by zastupovalo 15 zákonodarcov, o dvoch menej (13) by mala Matovičova koalícia, 11 poslancov by reprezentovalo SaS a po 9 mandátov by získali Sme rodina, KDH a SNS.
Lotyšský úrad pre záležitosti občianstva a migrácie (PMLP) v septembri pošle listy zhruba šiestim tisícom ruských občanov v krajine a vyzve ich, aby ju opustili. Predseda parlamentného výboru pre občianstvo, migráciu a sociálnu kohéziu Ingmārs Līdaka povedal, že sa to týka ľudí, ktorí sa ani nepokúsili zložiť skúšku na získanie povolenia na pobyt v Európskej únii (EÚ). Informuje o tom portál Európska pravda s odvolaním sa na litovského vysielateľa LSM.
„Podľa mojich odhadov asi päťtisíc až šesťtisíc. Ide o ľudí, ktorí neprejavili chuť absolvovať skúšku ani získať povolenie na prechodný pobyt. To sú tí tichí. Ak sa pozrieme na súčasný zákon, PMLP musí zaslať oznámenie o opustení krajiny do troch mesiacov,“ povedal Līdaka.
Lotyšské ministerstvo vnútra potvrdilo prípravu takýchto listov. Tajomník ministerstva vnútra Vilnis Vitolins vysvetlil, že ak človek nemá právo zostať v krajine, musí ju opustiť do troch mesiacov. „Ak sa človek naďalej zdržiava v Lotyšsku nelegálne, môže prísť chvíľa, keď sa to štátne štruktúry dozvedia a podľa toho mu pripomenú potrebu odísť. Trestná zodpovednosť sa neposkytuje, ale administratívna zodpovednosť áno. Osoba môže dostať pokutu,“ povedal. Zároveň dodal, že takéto osoby môžu stále získať akékoľvek iné povolenie na pobyt v Lotyšsku, napríklad vízum alebo povolenie na prechodný pobyt.
Po tom, ako Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, Lotyšsko požiadalo ruských občanov, aby absolvovali povinný test lotyšského jazyka. Toto rozhodnutie sa stretlo so zmiešanou reakciou a kritici argumentujú, že mnohí Rusi v Lotyšsku sa nedokázali integrovať do tamojšej spoločnosti.
V susednej Litve v piatok označili 1 164 Rusov a Bielorusov za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
ŽILINA/KYSUCE – Zahrajte sa tak ako kedysi. Múzeum kysuckej dediny takto približuje podujatie Prázdninová nedeľa, ktoré sa bude konať túto nedeľu 6. augusta 2023. Čaká na vás množstvo atrakcií, súťaží a hier.
Múzeum kysuckej dediny si pripravilo rodinné podujatie Prázdninová nedeľa. O zábavu sa postarajú dobrovoľní hasiči z DHZ Vychylovka. Pre deti sú pripravené rôzne atrakcie ako hrad na skákanie a penová šou, hry a súťaže, tvorivé dielne a maľovanie na tvár.
Zároveň si rodiny môžu spríjemniť nedeľu piknikom na lúke v usadlosti Do Hruškuliaka v prostredí prírody a dediny. Múzeum dodáva, že pre každý prípad by si návštevníci mali so sebou zbaliť náhradné oblečenie, nie len vzhľadom na počasie, ale aj na penovú šou.
Ukrajinský námorný dron zasiahol v noci na sobotu približne 30 námorných míľ od Kerčského prielivu ruský tanker. V dôsledku toho bola dočasne zastavená doprava na strategickom Krymskom moste spájajúcom anektovaný polostrov Krym s Ruskom, informovali agentúra AFP a britská stanica BBC, ktoré sa odvolávajú na informácie ruských médií.
Tanker bol pri útoku poškodený a na miesto dorazili dva remorkéry, uviedla štátna tlačová agentúra TASS. Z lode, na palube ktorej bolo 11 ľudí, nevytieklo žiadne palivo.
Denník Moscow Times identifikoval plavidlo ako tanker SIG, na ktorý sa vzťahujú americké sankcie za dodávku leteckého paliva ruským silám v Sýrii, podporujúcim prezidenta Bašára Asada.
Spoločnosť Rosmorrečflot svojom telegramovom kanáli oznámila, že tanker SIG dostal zásah v oblasti strojovne blízko čiary ponoru na pravoboku, "pravdepodobne v dôsledku útoku námorného dronu".
Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že niekoľko členov posádky lode bolo pri útoku zranených sklenými črepinami.
Premávka na moste spájajúcom Moskvou anektovaný Krymský polostrov s Ruskom bola zastavená na približne tri hodiny a obnovená v sobotu skoro ráno.
Najnovší útok v Čiernom mori sa odohral deň po tom, ako Ukrajina oznámila, že neďaleko Novorossijska zaútočila námorným dronom na loď ruskej Čiernomorskej flotily Olenegorskij Gorňak.
RUŽOMBEROK – Na viacerých uliciach v Ružomberku nepotečie v dňoch 9. a 10. augusta teplá voda. Informovalo o tom mesto Ružomberok na sociálnej sieti.
„Spoločnosť CZT Ružomberok, s. r. o., oznamuje všetkým užívateľom bytových domov, nebytových priestorov, firmám, inštitúciám, školám – všetkým dotknutým odberateľom teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja OST v Ružomberku, že v dňoch 9. 8. do 10. 8. (max.) bude úplne odstavená dodávka teplej úžitkovej vody z dôvodu havarijnej opravy podzemného horúcovodného rozvodu v dotknutej lokalite mestskej komunikácie na Ulici Hviezdoslavova. Dodávka studenej vody nebude v tomto termíne obmedzená," napísalo mesto v príspevku.
Odstávka sa týka všetkých objektov na sídlisku Klačno a na nasledovných uliciach: Námestie Š. N. Hýroša, Karola Salvu, Námestie Slobody, Dušana Makovického, Hviezdoslavova, Štefana Moyzesa, Scotta Viatora, Vavra Šrobára, Športová, Vajanského, Žilinská cesta, Kukučínova, Hrabovská cesta, Malé Tatry.
Koncom roku 1962 sa svet po prvý raz ocitol na prahu jadrovej katastrofy, ku ktorej ho priviedla karibská kríza. Blízkosť atómovej vojny poukázala na iracionálnosť pretekov v zbrojení, pričom potreba rokovať sa stala imperatívom doby.
Od podpísania prvého medzinárodného dokumentu, ktorý obmedzoval jadrové zbrojenie — Zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v atmosfére, v kozmickom priestore a pod vodou (PTBT) — uplynie dnes (5. augusta) 60 rokov.
Podnetom na zákaz skúšok jadrových zbraní sa stali aj rastúce obavy verejnosti z vplyvu jadrových testov na životné prostredie a ľudské zdravie. Len v rokoch 1951 - 1958 vykonali Spojené štáty 166, Sovietsky zväz 82 a Británia 21 atmosférických testov, pričom test termonukleárnej zbrane Castle Bravo spôsobil v marci 1954 najhoršiu rádiologickú katastrofu v dejinách USA.
Bol tu ešte jeden moment, po ktorom svet pochopil, že nevyhnutne potrebuje program jadrového odzbrojenia. Stala sa ním skúška vyše 50-megatonovej vodíkovej bomby, nazvanej Cár-bomba.
Test približne osem metrov dlhej bomby sa uskutočnil 30. októbra 1961 na sovietskom testovacom polygóne na ostrove Nová Zem (Novaja Zemľa). Išlo o najväčšiu explóziu jadrovej bomby. Ničivá sila tejto super bomby bola niekoľko tisíckrát väčšia než atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), ktorú zhodili Američania na Hirošimu — atómový hríb sa dvihol do výšky 67 kilometrov.
Na konštrukcii Cár-bomby sa podieľal aj neskorší nositeľ Nobelovej ceny za mier Andrej Sacharov, ktorý po skúške začal vystupovať proti jadrovým zbraniam. Stal sa tiež jedným z iniciátorov PTBT z roku 1963. Tento dokument bol prvou medzinárodnou zmluvou o obmedzení jadrového zbrojenia.
Po sérii takmer desaťročie trvajúcich rokovaní ju podpísali 5. augusta 1963 v Moskve predstavitelia Sovietskeho zväzu, USA a Spojeného kráľovstva. Časovo neobmedzenú zmluvu, ktorá obsahovala päť článkov podpísali ministri zahraničných vecí — za sovietsku stranu Andrej Gromyko, za americkú Dean Rusk a za vládu Spojeného kráľovstva šéf britskej diplomacie Alec Douglas-Home.
Zmluva zakazuje všetky skúšobné detonácie jadrových zbraní okrem tých, ktoré boli vykonané pod zemou. Rokovania sa pôvodne zamerali na úplný zákaz, od ktorého sa však upustilo pre technické otázky týkajúce sa odhaľovania podzemných testov. Napriek tomu, že zmluva nezastavila preteky v zbrojení, jej prijatie prispelo k podstatnému poklesu koncentrácie rádioaktívnych častíc v atmosfére.
Dokument bol otvorený na podpis všetkým štátom, pričom podliehal ratifikácii v tých krajinách, ktoré ho podpísali. Už tri dni po podpise v Moskve sa k nemu medzi prvými pripojilo 8. augusta 1963 aj Československo.
Zmluva o čiastočnom zákaze skúšok nadobudla účinnosť 10. októbra 1963, teda dňom, keď vlády Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska uložili svoje ratifikačné listiny v Moskve, vo Washingtone a v Londýne.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok zákon, ktorý vyžaduje, aby školáci vykonávali "spoločensky prospešnú prácu". Informovala o tom agentúra DPA.
Zákon zverejnený na webovej stránke vlády stanovuje, že žiaci by sa mali zúčastňovať na verejnoprospešných aktivitách podľa svojho veku a naučiť sa usilovnosti, tímovej spolupráci a úcte k práci.
Predsedníčka príslušnej parlamentnej komisie Oľga Kazakovová v máji navrhla pre školákov povinné práce ako sadenie stromov či skvalitňovanie školských priestorov.
V júli v rozhovore pre ruské štátne médiá vyhlásila, že žiaci a školy by mohli pomáhať aj s "vlasteneckými činmi".
Rusko vedie od februára minulého roka vojnu proti susednej Ukrajine a snaží sa vykompenzovať vysoký počet obetí vlasteneckými náborovými akciami, píše DPA.
V tomto kontexte hovorí najnovšia legislatívna zmena o zavedení školského predmetu s názvom "Základy národnej bezpečnosti a obrany", a to od 1. septembra 2024. Podľa ruských médií budú na týchto hodinách učiť deti o vojenskej službe a civilnej obrane v teórii a praxi. Dievčatá sa budú učiť aj o základoch prvej pomoci.
Po útoku ukrajinského námorného dronu na loď ruskej čiernomorskej flotily Olenegorskij Gorňak sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Bezpečnostnej službe Ukrajiny (SBU) za jej prácu. SBU vrátila úder ruskému agresorovi, Zelenskyj poznamenal v piatok vo svojom tradičnom nočnom príhovore na sociálnej sieti Telegram, uviedla agentúra DPA.
"To čo prinesieš na svet, sa ti nakoniec vráti," dodal. Predtým zdieľal video s úspešným útokom, ktorý uskutočnil námorný dron naložený 450 kilogramami TNT.
Zelenskyj pripomenul aj význam ukrajinského vývozu obilia a uviedol, že Rusku sa nepodarí vyvolať globálnu potravinovú krízu alebo ďalší prudký nárast cien.
Zdôraznil tiež význam rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sa budú konať v sobotu v Saudskej Arábii. "Potravinová bezpečnosť miliónov ľudí v Afrike, Ázii a ďalších častiach sveta závisí od toho, ako rýchlo dokáže svet implementovať "mierový vzorec"," uviedol Zelenskyj. Jadrom Zelenského receptu na mier je požiadavka, aby sa ruskí vojaci stiahli z Ukrajiny.
Šéfovia armád západoafrických krajín sa dohodli na pláne možnej intervencie v Nigeri, oznámil v piatok predstaviteľ Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). TASR správu prevzala od agentúry AFP.
ECOWAS dal v nedeľu nigerskej junte týždeň na to, aby vrátila moc demokraticky zvolenému prezidentovi Mohamedovi Bazoumovi, inak môže čeliť vojenskej intervencii.
Vojenskí šéfovia krajín združených v ECOWAS-e sa následne tento týždeň niekoľkokrát stretli v nigérijskej metropole Abuja, aby rokovali o možných odpovediach na situáciu v Nigeri.
"Všetky prvky, ktoré by sa použili pri akomkoľvek možnom zásahu vrátanie zdrojov a toho, ako a kde vyšleme sily, boli vypracované," uviedol vyslanec z ECOWAS Abdel-Fatau Musah.
"Chceme, aby diplomacia fungovala a chceme, aby im bol jasne odovzdaný odkaz, že im dávame každú príležitosť na to, aby zvrátili, čo spravili," dodal Musah.
Nigerská junta prisľúbila, že bude "okamžite" reagovať na akúkoľvek intervenciu zo zahraničia.
Vojenské junty v Burkina Faso a Mali, kde taktiež prišlo k prevratom, varovali, že vojenská intervencia v Nigeri by sa rovnala "vyhláseniu vojny".
K vojenskému prevratu v Nigeri prišlo 26. júla, keď prezidentská stráž zajala Bazouma. Toho junta spolu s jeho rodinou už deväť dní drží v prezidentskom sídle v hlavnom meste Niamey. Za nového lídra krajiny sa niekoľko dní po puči vyhlásil vodca pučistov Abdourahmane Tchiani.
V snahe vyriešiť krízu spôsobenú minulotýždňovým vojenským prevratom pricestovala vo štvrtok do Nigeru i delegácia ECOWAS-u. Podľa jej nemenovaného člena však z krajiny odišla bez toho, aby sa stretla Tchianim alebo prezidentom Bazoumom.
Saudská Arábia potvrdila, že od soboty sa na jej území uskutoční stretnutie vysokopostavených predstaviteľov bezpečnosti s cieľom nájsť "politické a diplomatické spôsoby" ukončenia vojny na Ukrajine.
Rusko síce nepríde, ale nepriamo návrh Saudskej Arábie podporilo. Poradcovia a predstavitelia niekoľkých krajín sa stretnú v prímorskom meste Džidda, uviedla štátna saudskoarabská agentúra SPA. Ide o prvé oficiálne potvrdenie Saudskej Arábie, že toto stretnutie sa uskutoční.
"Hosťovanie tohto stretnutia značí pokračovanie humanitárnych iniciatív a snáh predostretých korunným princom Muhammadom bin Salmánom a jeho komunikácie s vedením Ruska a Ukrajiny od prvých dní vypuknutia krízy," uvádza SPA. Saudskoarabská vláda dúfa, že stretnutie "prispeje k posilneniu dialógu a spolupráce", aby sa zaistilo vyriešenie vojny na Ukrajine diplomatickými a politickými spôsobmi. Riešenie by malo tiež posilniť medzinárodný mier a bezpečnosť a ušetriť svet od ďalších humanitárnych, bezpečnostných a ekonomických dôsledkov krízy na Ukrajine.
Saudská Arábia neuviedla, ktoré krajiny sa na stretnutí zúčastnia. Podľa agentúry Reuters sa očakávajú zástupcovia približne 40 krajín sveta. V piatok potvrdila svoju účasť Čína, ktorú bude reprezentovať špeciálny vyslanec pre euroázijské záležitosti Li Chuej. Účasť Číny je dôležitá, pretože Peking udržiava blízke ekonomické i diplomatické vzťahy s Moskvou. Na prvé kolo týchto rokovaní začiatkom roka v Kodani Čína pozvanie neprijala.
Tento týždeň rôzne zdroje uviedli, že Spojené štáty by mal reprezentovať poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, očakávajú aj zástupcov Turecka a európskych krajín. Rusko sa na stretnutí nezúčastni, no Kremeľ uviedol, že ho bude monitorovať. (tasr)
Ruský rubeľ pokračuje vo vytrvalom oslabovaní. Počas piatkového obchodovania v Moskve klesol voči americkému doláru na najnižšiu úroveň od prvého mesiaca vojny na Ukrajine.
Kurz rubľa voči americkému doláru v piatok padol na 96 RUB/USD a podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry Tass sa dostal na najnižšiu úroveň od 28. marca 2022. Od začiatku roka, keď sa jeho kurz nachádzal na úrovni okolo 65 RUB/USD, klesol približne o 30 percent.
Po tom, ako Rusko koncom februára 2022 zaútočilo na Ukrajinu, sa rubeľ voči doláru prepadol až na úroveň približne 120 RUB/USD. Rýchlo sa však zotavil, keďže ruská centrálna banka prijala opatrenia na podporu rubľa.
Spoločná európska mena sa v piatok po správe o ochladení trhu práce v USA posilnila a dostala sa nad hranicu 1,10 USD. Neskoro popoludní sa obchodovala po 1,1023 USD. Pred zverejnením správy sa ešte kurz eura pohyboval na úrovni okolo 1,0940 USD/EUR.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila v piatok popoludní referenčný kurz eura na 1,0946 (vo štvrtok: 1,0932) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,9136 (0,9148) eura. V Spojených štátoch sa v júli vytvorilo menej pracovných miest, než sa očakávalo. To signalizuje mierne ochladenie na trhu práce. Nová správa ministerstva práce však neponúkla jasný obraz. Miera nezamestnanosti totiž klesla a priemerná hodinová mzda vzrástla viac, než sa očakávalo. (tasr)
Väznený ruský politik Alexej Navaľnyj vyzval Rusov, aby ďalej vzdorovali Kremľu. V ten istý deň ho ruský súd odsúdil na 19 rokov väzenia.
"Chcú zastrašiť vás, nie mňa, a zbaviť vás vôle vzdorovať," uviedol Navaľnyj v príspevku na sociálnej sieti Facebook.
"Nútia vás, aby ste sa vzdali vášho Ruska bez boja v prospech zradcov, zlodejov a darebákov, ktorí sa chopili moci... Nestraťte vôľu vzdorovať," vyzval ruských občanov. Dodal, že nezáleží na tom, na ako dlho bude odsúdený. "Ako mnohí ďalší politickí väzni, dobre rozumiem, že mám doživotie," cituje Navaľného stanica Sky News. Jeho doživotie sa bude podľa jeho slov merať dĺžkou jeho života alebo dĺžkou "života" súčasného ruského režimu.
Súd v Moskve odsúdil v piatok Navaľného na 19 rokov väzenia pre obvinenia spojené s extrémizmom. Ide už o tretí a najdlhší trest, ktorý ruský súd udelil lídrovi opozície. (tasr)
Bulharsko pošle na Ukrajinu obrnené transportéry sovietskej výroby. Ťažkú vojenskú techniku dodá Kyjevu po prvý raz od vlaňajšej ruskej invázie.
Bulharská vláda schválila príslušnú dohodu, ktorú mali v piatok podpísať v Sofii s ukrajinskými predstaviteľmi. Vozidlá darujú zo zásoba ministerstva vnútra. Podľa neoficiálnych informácií pôjde o približne 100 obrnených transportérov, ktoré už v Bulharsku nepotrebujú.
Bulharsko je - pokiaľ ide o verejnú mienku - zrejme najmenej protirusky naladenou krajinou v NATO. S Ruskom malo historicky dobré vzťahy.
Oznámenie prišlo po júlovej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bulharsku. Nová prozápadná vláda v Sofii vtedy prisľúbila Ukrajine väčšiu vojenskú podporu, ako jej poskytovala predošlá dočasná vláda. (tasr, fed)
Inscenovaným valným zhromaždením Matice slovenskej z roku 1863 sa v piatok v Martine začal vstupný program osláv 160. výročia jej založenia. Podľa predsedu Matice Mariána Gešpera divadelná dramatizácia v Parku sv. Cyrila a Metoda podrobne popísala založenie a prvý deň Matice.
Doplnil, že repliky hercov parafrázovali z dobových zápisníc. "Ukazujú, že mnohé veci, ktoré Slováci rozoberali v roku 1863, nás do určitej miery trápia aj v súčasnosti. Materiálne a finančné problémy, ale aj to, ako riadiť slovenskú kultúru," podotkol Gešper.
Pripomenul, že Matica reprezentuje národnú ideu okrem iného v histórii, literatúre, archívnictve, ale aj pri spolupráci so zahraničnými Slovákmi. "V obciach dobrovoľne udržiava tradície 505 miestnych odborov a základňa je na úrovni 26 500 členov. Máme aj 20 pracovísk, ktoré na profesionálnej úrovni robia rôznorodé aktivity s obcami, mestami a máme tiež vedecké pracoviská," uviedol predseda Matice.
Na oslavách bolo vidieť Juraja Blanára zo Smeru, ale širšia politická špička chýbala.
Hlavný program s názvom Matica žije na Slovensku aj vo svete sa začne v sobotu napoludnie. "V martinskej športovej hale vystúpia folklórne matičné kolektívy zo všetkých kútov Slovenska a slovenského zahraničia. Podvečer sa uskutoční slávnostný galaprogram s názvom 160 rokov v Turčianskej záhradke, 30 rokov v Slovenskej republike. Vyvrcholením programu bude vystúpenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Následne sa uskutoční koncert pod názvom Matica pre mladých, Matica pre súčasnosť, na ktorom vystúpia slovenské speváčky Veronika Rabada a Zuzana Smatanová," dodal tajomník MS Ján Seman s tým, že v nedeľu sa v Martine uskutočnia slávnostné pobožnosti s pripomenutím 160. výročia Matice slovenskej. (tasr)
POPRAD – Na Okresnom súde v Poprade v piatok (4. augusta) pokračuje hlavné pojednávanie s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom v kauze KTAG.
Spolu s ním je vo veci údajného daňového podvodu obžalovaný aj konateľ exprezidentovej spoločnosti KTAG Eduard K. Obaja trvajú na svojej nevine. Cieľom dnešného pojednávania je doplniť dokazovanie výsluchom znalca z odboru ekonómie a účtovníctva a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými obhajobou.
Výsluch znalca sa konal v neprítomnosti obžalovaných a týkal sa dvoch vypracovaných posudkov. Znalec ešte v úvode poukázal na dodatočne zistené chyby v písaní znaleckého posudku z roku 2018, ktoré nastali pri prepise súm a tiež pri formulácii. Zároveň sa vyjadril aj k rozdielom výšky dane medzi riadnymi a dodatočnými daňovými priznaniami spoločnosti KTAG. Odpočty boli podľa neho uplatnené v rozpore s daňovými zákonmi, čo spoločnosť KTAG aj priznala. „Spoločnosť KTAG v rámci dodatočne podaných daňových priznaní priznala neoprávnene uplatnenú daň proti riadnym,“ povedal pre médiá po výsluchu súdny znalec v odbore účtovníctvo a daňovníctvo Ľubomír Vasilišin. Potvrdil, že predmetom znaleckého posudku ale nebolo to, či došlo k daňovému podvodu, alebo nie.
Dané znalecké posudky podľa obhajcu obžalovaných Petra Kubinu rovnako nedávajú a ani nemôžu dať odpoveď na kľúčovú právnu otázku sporu. „Tá znie, či plnenia na vstupe, teda tovary a služby, z ktorých sa DPH odpočítavala, súvisia, alebo nesúvisia s plneniami na výstupe, teda s dodávkami tovarov a služieb, z ktorých sa DPH potom platila,“ poznamenal.
Ide podľa jeho slov o právnu otázku, ktorú môže zodpovedať iba súd na základe zákona o DPH a príslušnej judikatúry slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Ako ďalej vysvetlil, jadro sporu spočíva v tom, či spoločnosť KTAG po prezidentskej kampani realizovala nejaké výnosy z prednáškovej činnosti, alebo z vydavateľskej činnosti spojenej s menom pána Kisku a či z týchto činností odvádzala DPH. Pripomenul, že spoločnosť KTAG podala opravné daňové priznania a rozdiel na dani doplatila.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Andreja K. pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s.r.o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur. Pre médiá sa prokurátor odmietol vyjadriť.
Pôvodne sa mal proces začať už v apríli, termíny pojednávaní však boli zrušené pre kolíziu obhajcu bývalej hlavy štátu. Hlavné súdne pojednávanie sa na okresnom súde začalo 29. júna.
Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická hra. Na začiatku procesu koncom júna tohto roku Kiska zdôraznil, že ešte nikdy v histórii slovenského a českého súdnictva nebol súdený človek za to, že do nákladov spoločnosti zaúčtoval reálnu činnosť a daňový úrad s týmto účtovaním nesúhlasil. Podľa jeho slov by namiesto neho mal byť súdený expremiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Norbert Bödör a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
