Preskočiť na obsah
  |  

Rusko tvrdí, že ukrajinský námorný dron zasiahol ruský tanker

Ukrajinský námorný dron zasiahol v noci na sobotu približne 30 námorných míľ od Kerčského prielivu ruský tanker. V dôsledku toho bola dočasne zastavená doprava na strategickom Krymskom moste spájajúcom anektovaný polostrov Krym s Ruskom, informovali agentúra AFP a britská stanica BBC, ktoré sa odvolávajú na informácie ruských médií.

Tanker bol pri útoku poškodený a na miesto dorazili dva remorkéry, uviedla štátna tlačová agentúra TASS. Z lode, na palube ktorej bolo 11 ľudí, nevytieklo žiadne palivo.

Denník Moscow Times identifikoval plavidlo ako tanker SIG, na ktorý sa vzťahujú americké sankcie za dodávku leteckého paliva ruským silám v Sýrii, podporujúcim prezidenta Bašára Asada.

Spoločnosť Rosmorrečflot svojom telegramovom kanáli oznámila, že tanker SIG dostal zásah v oblasti strojovne blízko čiary ponoru na pravoboku, "pravdepodobne v dôsledku útoku námorného dronu".

Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že niekoľko členov posádky lode bolo pri útoku zranených sklenými črepinami.

Premávka na moste spájajúcom Moskvou anektovaný Krymský polostrov s Ruskom bola zastavená na približne tri hodiny a obnovená v sobotu skoro ráno.

Najnovší útok v Čiernom mori sa odohral deň po tom, ako Ukrajina oznámila, že neďaleko Novorossijska zaútočila námorným dronom na loď ruskej Čiernomorskej flotily Olenegorskij Gorňak.

  |  

Na týchto uliciach bude Ružomberok bez teplej vody

RUŽOMBEROK – Na viacerých uliciach v Ružomberku nepotečie v dňoch 9. a 10. augusta teplá voda. Informovalo o tom mesto Ružomberok na sociálnej sieti.

„Spoločnosť CZT Ružomberok, s. r. o., oznamuje všetkým užívateľom bytových domov, nebytových priestorov, firmám, inštitúciám, školám – všetkým dotknutým odberateľom teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja OST v Ružomberku, že v dňoch 9. 8. do 10. 8. (max.) bude úplne odstavená dodávka teplej úžitkovej vody z dôvodu havarijnej opravy podzemného horúcovodného rozvodu v dotknutej lokalite mestskej komunikácie na Ulici Hviezdoslavova. Dodávka studenej vody nebude v tomto termíne obmedzená," napísalo mesto v príspevku.

Odstávka sa týka všetkých objektov na sídlisku Klačno a na nasledovných uliciach: Námestie Š. N. Hýroša, Karola Salvu, Námestie Slobody, Dušana Makovického, Hviezdoslavova, Štefana Moyzesa, Scotta Viatora, Vavra Šrobára, Športová, Vajanského, Žilinská cesta, Kukučínova, Hrabovská cesta, Malé Tatry.

  |  

Pred 60 rokmi bola podpísaná prvá zmluva o obmedzení jadrového zbrojenia

Koncom roku 1962 sa svet po prvý raz ocitol na prahu jadrovej katastrofy, ku ktorej ho priviedla karibská kríza. Blízkosť atómovej vojny poukázala na iracionálnosť pretekov v zbrojení, pričom potreba rokovať sa stala imperatívom doby.

Od podpísania prvého medzinárodného dokumentu, ktorý obmedzoval jadrové zbrojenie — Zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v atmosfére, v kozmickom priestore a pod vodou (PTBT) — uplynie dnes (5. augusta) 60 rokov.

Podnetom na zákaz skúšok jadrových zbraní sa stali aj rastúce obavy verejnosti z vplyvu jadrových testov na životné prostredie a ľudské zdravie. Len v rokoch 1951 - 1958 vykonali Spojené štáty 166, Sovietsky zväz 82 a Británia 21 atmosférických testov, pričom test termonukleárnej zbrane Castle Bravo spôsobil v marci 1954 najhoršiu rádiologickú katastrofu v dejinách USA.

Bol tu ešte jeden moment, po ktorom svet pochopil, že nevyhnutne potrebuje program jadrového odzbrojenia. Stala sa ním skúška vyše 50-megatonovej vodíkovej bomby, nazvanej Cár-bomba.

Test približne osem metrov dlhej bomby sa uskutočnil 30. októbra 1961 na sovietskom testovacom polygóne na ostrove Nová Zem (Novaja Zemľa). Išlo o najväčšiu explóziu jadrovej bomby. Ničivá sila tejto super bomby bola niekoľko tisíckrát väčšia než atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), ktorú zhodili Američania na Hirošimu — atómový hríb sa dvihol do výšky 67 kilometrov.

Na konštrukcii Cár-bomby sa podieľal aj neskorší nositeľ Nobelovej ceny za mier Andrej Sacharov, ktorý po skúške začal vystupovať proti jadrovým zbraniam. Stal sa tiež jedným z iniciátorov PTBT z roku 1963. Tento dokument bol prvou medzinárodnou zmluvou o obmedzení jadrového zbrojenia.

Po sérii takmer desaťročie trvajúcich rokovaní ju podpísali 5. augusta 1963 v Moskve predstavitelia Sovietskeho zväzu, USA a Spojeného kráľovstva. Časovo neobmedzenú zmluvu, ktorá obsahovala päť článkov podpísali ministri zahraničných vecí — za sovietsku stranu Andrej Gromyko, za americkú Dean Rusk a za vládu Spojeného kráľovstva šéf britskej diplomacie Alec Douglas-Home.

Zmluva zakazuje všetky skúšobné detonácie jadrových zbraní okrem tých, ktoré boli vykonané pod zemou. Rokovania sa pôvodne zamerali na úplný zákaz, od ktorého sa však upustilo pre technické otázky týkajúce sa odhaľovania podzemných testov. Napriek tomu, že zmluva nezastavila preteky v zbrojení, jej prijatie prispelo k podstatnému poklesu koncentrácie rádioaktívnych častíc v atmosfére.

Dokument bol otvorený na podpis všetkým štátom, pričom podliehal ratifikácii v tých krajinách, ktoré ho podpísali. Už tri dni po podpise v Moskve sa k nemu medzi prvými pripojilo 8. augusta 1963 aj Československo.

Zmluva o čiastočnom zákaze skúšok nadobudla účinnosť 10. októbra 1963, teda dňom, keď vlády Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska uložili svoje ratifikačné listiny v Moskve, vo Washingtone a v Londýne.

(tasr)

  |  

Rusko zavádza spoločensky prospešnú prácu pre školákov

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok zákon, ktorý vyžaduje, aby školáci vykonávali "spoločensky prospešnú prácu". Informovala o tom agentúra DPA.

Zákon zverejnený na webovej stránke vlády stanovuje, že žiaci by sa mali zúčastňovať na verejnoprospešných aktivitách podľa svojho veku a naučiť sa usilovnosti, tímovej spolupráci a úcte k práci.

Predsedníčka príslušnej parlamentnej komisie Oľga Kazakovová v máji navrhla pre školákov povinné práce ako sadenie stromov či skvalitňovanie školských priestorov.

V júli v rozhovore pre ruské štátne médiá vyhlásila, že žiaci a školy by mohli pomáhať aj s "vlasteneckými činmi".

Rusko vedie od februára minulého roka vojnu proti susednej Ukrajine a snaží sa vykompenzovať vysoký počet obetí vlasteneckými náborovými akciami, píše DPA.

V tomto kontexte hovorí najnovšia legislatívna zmena o zavedení školského predmetu s názvom "Základy národnej bezpečnosti a obrany", a to od 1. septembra 2024. Podľa ruských médií budú na týchto hodinách učiť deti o vojenskej službe a civilnej obrane v teórii a praxi. Dievčatá sa budú učiť aj o základoch prvej pomoci.

  |  

Po útoku na ruskú bojovú loď sa Zelenskyj poďakoval ukrajinskej tajnej službe

Po útoku ukrajinského námorného dronu na loď ruskej čiernomorskej flotily Olenegorskij Gorňak sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Bezpečnostnej službe Ukrajiny (SBU) za jej prácu. SBU vrátila úder ruskému agresorovi, Zelenskyj poznamenal v piatok vo svojom tradičnom nočnom príhovore na sociálnej sieti Telegram, uviedla agentúra DPA.

"To čo prinesieš na svet, sa ti nakoniec vráti," dodal. Predtým zdieľal video s úspešným útokom, ktorý uskutočnil námorný dron naložený 450 kilogramami TNT.

Zelenskyj pripomenul aj význam ukrajinského vývozu obilia a uviedol, že Rusku sa nepodarí vyvolať globálnu potravinovú krízu alebo ďalší prudký nárast cien.

Zdôraznil tiež význam rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sa budú konať v sobotu v Saudskej Arábii. "Potravinová bezpečnosť miliónov ľudí v Afrike, Ázii a ďalších častiach sveta závisí od toho, ako rýchlo dokáže svet implementovať "mierový vzorec"," uviedol Zelenskyj. Jadrom Zelenského receptu na mier je požiadavka, aby sa ruskí vojaci stiahli z Ukrajiny.

(tasr)

  |  

ECOWAS má plán na prípadnú intervenciu v Nigeri

Šéfovia armád západoafrických krajín sa dohodli na pláne možnej intervencie v Nigeri, oznámil v piatok predstaviteľ Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS). TASR správu prevzala od agentúry AFP.

ECOWAS dal v nedeľu nigerskej junte týždeň na to, aby vrátila moc demokraticky zvolenému prezidentovi Mohamedovi Bazoumovi, inak môže čeliť vojenskej intervencii.

Vojenskí šéfovia krajín združených v ECOWAS-e sa následne tento týždeň niekoľkokrát stretli v nigérijskej metropole Abuja, aby rokovali o možných odpovediach na situáciu v Nigeri.

"Všetky prvky, ktoré by sa použili pri akomkoľvek možnom zásahu vrátanie zdrojov a toho, ako a kde vyšleme sily, boli vypracované," uviedol vyslanec z ECOWAS Abdel-Fatau Musah.

"Chceme, aby diplomacia fungovala a chceme, aby im bol jasne odovzdaný odkaz, že im dávame každú príležitosť na to, aby zvrátili, čo spravili," dodal Musah.

Nigerská junta prisľúbila, že bude "okamžite" reagovať na akúkoľvek intervenciu zo zahraničia.

Vojenské junty v Burkina Faso a Mali, kde taktiež prišlo k prevratom, varovali, že vojenská intervencia v Nigeri by sa rovnala "vyhláseniu vojny".

K vojenskému prevratu v Nigeri prišlo 26. júla, keď prezidentská stráž zajala Bazouma. Toho junta spolu s jeho rodinou už deväť dní drží v prezidentskom sídle v hlavnom meste Niamey. Za nového lídra krajiny sa niekoľko dní po puči vyhlásil vodca pučistov Abdourahmane Tchiani.

V snahe vyriešiť krízu spôsobenú minulotýždňovým vojenským prevratom pricestovala vo štvrtok do Nigeru i delegácia ECOWAS-u. Podľa jej nemenovaného člena však z krajiny odišla bez toho, aby sa stretla Tchianim alebo prezidentom Bazoumom.

(tasr)