Preskočiť na obsah
  |  

Lotyši vyzvú tisícky ruských občanov, aby opustili ich krajinu

Lotyšský úrad pre záležitosti občianstva a migrácie (PMLP) v septembri pošle listy zhruba šiestim tisícom ruských občanov v krajine a vyzve ich, aby ju opustili. Predseda parlamentného výboru pre občianstvo, migráciu a sociálnu kohéziu Ingmārs Līdaka povedal, že sa to týka ľudí, ktorí sa ani nepokúsili zložiť skúšku na získanie povolenia na pobyt v Európskej únii (EÚ). Informuje o tom portál Európska pravda s odvolaním sa na litovského vysielateľa LSM.

„Podľa mojich odhadov asi päťtisíc až šesťtisíc. Ide o ľudí, ktorí neprejavili chuť absolvovať skúšku ani získať povolenie na prechodný pobyt. To sú tí tichí. Ak sa pozrieme na súčasný zákon, PMLP musí zaslať oznámenie o opustení krajiny do troch mesiacov,“ povedal Līdaka.

Lotyšské ministerstvo vnútra potvrdilo prípravu takýchto listov. Tajomník ministerstva vnútra Vilnis Vitolins vysvetlil, že ak človek nemá právo zostať v krajine, musí ju opustiť do troch mesiacov. „Ak sa človek naďalej zdržiava v Lotyšsku nelegálne, môže prísť chvíľa, keď sa to štátne štruktúry dozvedia a podľa toho mu pripomenú potrebu odísť. Trestná zodpovednosť sa neposkytuje, ale administratívna zodpovednosť áno. Osoba môže dostať pokutu,“ povedal. Zároveň dodal, že takéto osoby môžu stále získať akékoľvek iné povolenie na pobyt v Lotyšsku, napríklad vízum alebo povolenie na prechodný pobyt.

Po tom, ako Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, Lotyšsko požiadalo ruských občanov, aby absolvovali povinný test lotyšského jazyka. Toto rozhodnutie sa stretlo so zmiešanou reakciou a kritici argumentujú, že mnohí Rusi v Lotyšsku sa nedokázali integrovať do tamojšej spoločnosti.

V susednej Litve v piatok označili 1 164 Rusov a Bielorusov za hrozbu pre národnú bezpečnosť.

(sita)

  |  

Rodinné podujatie v Múzeu kysuckej dediny

ŽILINA/KYSUCE – Zahrajte sa tak ako kedysi. Múzeum kysuckej dediny takto približuje podujatie Prázdninová nedeľa, ktoré sa bude konať túto nedeľu 6. augusta 2023. Čaká na vás množstvo atrakcií, súťaží a hier.

Múzeum kysuckej dediny si pripravilo rodinné podujatie Prázdninová nedeľa. O zábavu sa postarajú dobrovoľní hasiči z DHZ Vychylovka. Pre deti sú pripravené rôzne atrakcie ako hrad na skákanie a penová šou, hry a súťaže, tvorivé dielne a maľovanie na tvár.

Zároveň si rodiny môžu spríjemniť nedeľu piknikom na lúke v usadlosti Do Hruškuliaka v prostredí prírody a dediny. Múzeum dodáva, že pre každý prípad by si návštevníci mali so sebou zbaliť náhradné oblečenie, nie len vzhľadom na počasie, ale aj na penovú šou.

Zdroj: Múzeum kysuckej dediny

  |  

Rusko tvrdí, že ukrajinský námorný dron zasiahol ruský tanker

Ukrajinský námorný dron zasiahol v noci na sobotu približne 30 námorných míľ od Kerčského prielivu ruský tanker. V dôsledku toho bola dočasne zastavená doprava na strategickom Krymskom moste spájajúcom anektovaný polostrov Krym s Ruskom, informovali agentúra AFP a britská stanica BBC, ktoré sa odvolávajú na informácie ruských médií.

Tanker bol pri útoku poškodený a na miesto dorazili dva remorkéry, uviedla štátna tlačová agentúra TASS. Z lode, na palube ktorej bolo 11 ľudí, nevytieklo žiadne palivo.

Denník Moscow Times identifikoval plavidlo ako tanker SIG, na ktorý sa vzťahujú americké sankcie za dodávku leteckého paliva ruským silám v Sýrii, podporujúcim prezidenta Bašára Asada.

Spoločnosť Rosmorrečflot svojom telegramovom kanáli oznámila, že tanker SIG dostal zásah v oblasti strojovne blízko čiary ponoru na pravoboku, "pravdepodobne v dôsledku útoku námorného dronu".

Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že niekoľko členov posádky lode bolo pri útoku zranených sklenými črepinami.

Premávka na moste spájajúcom Moskvou anektovaný Krymský polostrov s Ruskom bola zastavená na približne tri hodiny a obnovená v sobotu skoro ráno.

Najnovší útok v Čiernom mori sa odohral deň po tom, ako Ukrajina oznámila, že neďaleko Novorossijska zaútočila námorným dronom na loď ruskej Čiernomorskej flotily Olenegorskij Gorňak.

  |  

Na týchto uliciach bude Ružomberok bez teplej vody

RUŽOMBEROK – Na viacerých uliciach v Ružomberku nepotečie v dňoch 9. a 10. augusta teplá voda. Informovalo o tom mesto Ružomberok na sociálnej sieti.

„Spoločnosť CZT Ružomberok, s. r. o., oznamuje všetkým užívateľom bytových domov, nebytových priestorov, firmám, inštitúciám, školám – všetkým dotknutým odberateľom teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja OST v Ružomberku, že v dňoch 9. 8. do 10. 8. (max.) bude úplne odstavená dodávka teplej úžitkovej vody z dôvodu havarijnej opravy podzemného horúcovodného rozvodu v dotknutej lokalite mestskej komunikácie na Ulici Hviezdoslavova. Dodávka studenej vody nebude v tomto termíne obmedzená," napísalo mesto v príspevku.

Odstávka sa týka všetkých objektov na sídlisku Klačno a na nasledovných uliciach: Námestie Š. N. Hýroša, Karola Salvu, Námestie Slobody, Dušana Makovického, Hviezdoslavova, Štefana Moyzesa, Scotta Viatora, Vavra Šrobára, Športová, Vajanského, Žilinská cesta, Kukučínova, Hrabovská cesta, Malé Tatry.

  |  

Pred 60 rokmi bola podpísaná prvá zmluva o obmedzení jadrového zbrojenia

Koncom roku 1962 sa svet po prvý raz ocitol na prahu jadrovej katastrofy, ku ktorej ho priviedla karibská kríza. Blízkosť atómovej vojny poukázala na iracionálnosť pretekov v zbrojení, pričom potreba rokovať sa stala imperatívom doby.

Od podpísania prvého medzinárodného dokumentu, ktorý obmedzoval jadrové zbrojenie — Zmluvy o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v atmosfére, v kozmickom priestore a pod vodou (PTBT) — uplynie dnes (5. augusta) 60 rokov.

Podnetom na zákaz skúšok jadrových zbraní sa stali aj rastúce obavy verejnosti z vplyvu jadrových testov na životné prostredie a ľudské zdravie. Len v rokoch 1951 - 1958 vykonali Spojené štáty 166, Sovietsky zväz 82 a Británia 21 atmosférických testov, pričom test termonukleárnej zbrane Castle Bravo spôsobil v marci 1954 najhoršiu rádiologickú katastrofu v dejinách USA.

Bol tu ešte jeden moment, po ktorom svet pochopil, že nevyhnutne potrebuje program jadrového odzbrojenia. Stala sa ním skúška vyše 50-megatonovej vodíkovej bomby, nazvanej Cár-bomba.

Test približne osem metrov dlhej bomby sa uskutočnil 30. októbra 1961 na sovietskom testovacom polygóne na ostrove Nová Zem (Novaja Zemľa). Išlo o najväčšiu explóziu jadrovej bomby. Ničivá sila tejto super bomby bola niekoľko tisíckrát väčšia než atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), ktorú zhodili Američania na Hirošimu — atómový hríb sa dvihol do výšky 67 kilometrov.

Na konštrukcii Cár-bomby sa podieľal aj neskorší nositeľ Nobelovej ceny za mier Andrej Sacharov, ktorý po skúške začal vystupovať proti jadrovým zbraniam. Stal sa tiež jedným z iniciátorov PTBT z roku 1963. Tento dokument bol prvou medzinárodnou zmluvou o obmedzení jadrového zbrojenia.

Po sérii takmer desaťročie trvajúcich rokovaní ju podpísali 5. augusta 1963 v Moskve predstavitelia Sovietskeho zväzu, USA a Spojeného kráľovstva. Časovo neobmedzenú zmluvu, ktorá obsahovala päť článkov podpísali ministri zahraničných vecí — za sovietsku stranu Andrej Gromyko, za americkú Dean Rusk a za vládu Spojeného kráľovstva šéf britskej diplomacie Alec Douglas-Home.

Zmluva zakazuje všetky skúšobné detonácie jadrových zbraní okrem tých, ktoré boli vykonané pod zemou. Rokovania sa pôvodne zamerali na úplný zákaz, od ktorého sa však upustilo pre technické otázky týkajúce sa odhaľovania podzemných testov. Napriek tomu, že zmluva nezastavila preteky v zbrojení, jej prijatie prispelo k podstatnému poklesu koncentrácie rádioaktívnych častíc v atmosfére.

Dokument bol otvorený na podpis všetkým štátom, pričom podliehal ratifikácii v tých krajinách, ktoré ho podpísali. Už tri dni po podpise v Moskve sa k nemu medzi prvými pripojilo 8. augusta 1963 aj Československo.

Zmluva o čiastočnom zákaze skúšok nadobudla účinnosť 10. októbra 1963, teda dňom, keď vlády Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Spojených štátov amerických a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska uložili svoje ratifikačné listiny v Moskve, vo Washingtone a v Londýne.

(tasr)

  |  

Rusko zavádza spoločensky prospešnú prácu pre školákov

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v piatok zákon, ktorý vyžaduje, aby školáci vykonávali "spoločensky prospešnú prácu". Informovala o tom agentúra DPA.

Zákon zverejnený na webovej stránke vlády stanovuje, že žiaci by sa mali zúčastňovať na verejnoprospešných aktivitách podľa svojho veku a naučiť sa usilovnosti, tímovej spolupráci a úcte k práci.

Predsedníčka príslušnej parlamentnej komisie Oľga Kazakovová v máji navrhla pre školákov povinné práce ako sadenie stromov či skvalitňovanie školských priestorov.

V júli v rozhovore pre ruské štátne médiá vyhlásila, že žiaci a školy by mohli pomáhať aj s "vlasteneckými činmi".

Rusko vedie od februára minulého roka vojnu proti susednej Ukrajine a snaží sa vykompenzovať vysoký počet obetí vlasteneckými náborovými akciami, píše DPA.

V tomto kontexte hovorí najnovšia legislatívna zmena o zavedení školského predmetu s názvom "Základy národnej bezpečnosti a obrany", a to od 1. septembra 2024. Podľa ruských médií budú na týchto hodinách učiť deti o vojenskej službe a civilnej obrane v teórii a praxi. Dievčatá sa budú učiť aj o základoch prvej pomoci.