Preskočiť na obsah
  |  

Pavel podpísal sprísnenie "lex Babiš", politici nebudú môcť vlastniť médiá

Český prezident Petr Pavel podpísal novelu, ktorá sprísňuje zákon o konflikte záujmov známy aj ako "lex Babiš". Vo štvrtok o tom informoval Pražský hrad. Vrcholoví politici tak už nebudú môcť prevádzkovať televíziu či rozhlas alebo vydávať periodickú tlač. Zákaz sa po novom vzťahuje na skutočného vlastníka, čo má zabrániť tomu, aby politici právnu normu obchádzali, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Doteraz stačilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov. Tento postup použil na základe pôvodného znenia zákona aj expremiér a predseda hnutia ANO Andrej Babiš s holdingom Agrofert. Jeho súčasťou je mediálna skupina Mafra, ktorá vydáva denníky Lidové noviny, Mladá fronta DNES a mnoho časopisov. Do jej portfólia patrí aj Rádio Impuls a rôzne internetové servery.

Od roku 2024 to však stačiť nebude. Poslanci, senátori, členovia vlády či prezident nebudú môcť prevádzať médiá na blízku osobu či do zvereneckého fondu a za prípadné porušenie povinností im hrozia vyššie pokuty. Funkcionárom, ktorí by sa dopustili priestupku prostredníctvom firmy, môže byť uložená sankcia až do výšky troch percent aktív danej spoločnosti.

Pre chýbajúcu reguláciu sa však toto sprísnenie netýka internetových médií. To kritizovalo napríklad združenie Milión chvíľok pre demokraciu. Žiadalo, aby do úpravy pribudol aj zákaz vlastníctva takýchto médií. K tomu nakoniec nedošlo.

Zmeny sú súčasťou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach. Práve to kritizovali poslanci hnutia ANO, ktorí novelu nazvali "kryštalickým prílepkom" a proces označili za protiústavný. Už vopred avizovali, že ak zákon podpíše aj prezident, obrátia sa na Ústavný súd.

(tasr)

  |  

Rusko ostreľovalo Ukrajincov preberajúcich humanitárnu pomoc, tvrdí gubernátor

Ukrajinci preberajúci humanitárnu pomoc v Chersonskej oblasti na juhu krajiny sa dostali "pod paľbu" zo strany ruských síl a viacerí utrpeli zranenia. K ostreľovaniu došlo v obci Bilozerka, informoval vo štvrtok tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.

Po ostreľovaní bolo podľa jeho slov do nemocnice so zraneniami prevezených prinajmenšom šesť osôb. Prokudin na platforme Telegram informoval, že išlo o delostreleckú paľbu. "Šesť ľudí utrpelo zranenia. Pod paľbu sa dostali obyvatelia, ktorí preberali humanitárnu pomoc," napísal v príspevku.

Táto obec približne 13 kilometre západne od mesta Cherson patrí k oblastiam, ktoré po júnovom zničení Kachovskej vodnej nádrže postihli záplavy.

Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú zo zničenia tejto priehrady, v dôsledku ktorého boli zatopené veľké oblasti na juhu Ukrajiny a tisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.

(tasr)

  |  

Zamestnanci si prilepšia, minimálna suma gastrolístkov sa zvýši skoro o 40 centov

Sumy stravného pre státisíce zamestnancov sa zvýšia už druhýkrát v tomto roku. Vyplýva to z návrhu opatrenia, ktorý rezort práce predložil do pripomienkového konania. Ministerstvo práce tak reaguje na rastúce ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Už v júni totiž dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní hodnotu 105,8, čo predstavuje zvýšenie o 5,8 percentuálneho bodu oproti základni.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky má stúpnuť zo súčasnej sumy 5,48 eura na 5,85 eura od začiatku októbra tohto roka. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je podľa Zákonníka práce 75 % stravného pre pracovné cesty v trvaní 5 až 12 hodín. Pri sume stravného 7,80 eura bude teda minimálna hodnota stravovacej poukážky 5,85 eura. Zákonník práce určuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytovať stravovaciu poukážku aj vo vyššej hodnote.

Najnižší možný príspevok zamestnávateľa na stravovaciu poukážku alebo minimálny príspevok zamestnávateľa na finančný príspevok na stravovanie zamestnancovi sa má zvýšiť z doterajších 3,02 eura na 3,22 eura, teda o 20 centov. Za 230 pracovných zmien ročne sa zamestnancovi zvýši minimálny príspevok o 46 eur. V prípade štátnych zamestnancov pôjde o nárast z doterajších 3,57 eura na 3,81 eura, teda o 24 centov. Za 230 pracovných zmien ročne štátnemu zamestnancovi stúpne minimálny príspevok o 55,20 eura.

Návrhom opatrenia sa má suma stravného pri trvaní pracovnej cesty od 5 do 12 hodín zvýšiť zo 7,30 eura na 7,80 eura, nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty z 10,90 eura na 11,60 eura a nad 18 hodín trvania pracovnej cesty zo 16,40 eura na 17,40 eura. Sumy stravného pri pracovných cestách sa naposledy zvýšili od 1. júna tohto roka.

(sita)

  |  

Dopravná nehoda pri Merníku si vyžiadala život dieťaťa

VRANOV NAD TOPĽOU –⁠ Život trojročného dieťaťa si vyžiadala dopravná nehoda, ku ktorej došlo vo štvrtok medzi obcami Merník a Michalok v okrese Vranov nad Topľou. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

Ako uvádza, 30-ročná vodička sa dostala s autom mimo cesty, ktoré sa prevrátilo na strechu. „V čase nehody bolo v aute prítomné aj trojročné dieťa, ktoré, žiaľ, nehodu neprežilo. Vodička bola záchranármi prevezená do nemocnice," uviedla polícia.

Okolnosti a príčiny dopravnej nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

(tasr)

  |  

Zomrel významný slovenský umelec

ŽILINA –⁠ Obľúbený a nezabudnuteľný. Vo veku 92 rokov zomrel akademický maliar Zdeno Horecký.

Horecký sa narodil 27. novembra 1930 v žilinskej mestskej Bytčica. „V rokoch 1950 až 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení krajinárskeho maliarstva u profesorov Jána Mudrocha, Bedricha Höffstadtera a Dezidera Millyho," uvádza Považská galéria umenia v Žiline.

Vo voľnej tvorbe sa venoval najmä maľbe krajiny – námety čerpal zo severného Slovenska – Orava, Kysuce, Horné Považie – predovšetkým z Terchovej, Zázrivej a ich okolia. Jeho obrazy charakterizuje dominujúca línia kresby, výrazná čierna linka, expresívna farebnosť a celkovo snaha o vystihnutie archetypov vidieckeho prostredia a symbiózy dedinského človeka s prírodou.

Zdeno Horecký: Chalupy v Zázrivej, 1959, lepenka, tempera, zbierka PGU v Žiline

Osobité sú –⁠ i napriek zdaniu dobovej poplatnosti, diela, ktoré zachytávajú industrializáciu a výstavbu na severe Slovenska – prerod prírodnej krajiny na priemyselnú a urbánnu, a sú tak cenným dokumentom zmeny tohto prostredia v 50. a 60. rokoch 20. storočia.

Zdeno Horecký bol zároveň autorom viac než deväťdesiatich výtvarných diel vo verejnom priestore a v architektúre (mozaiky, smalty, reliéfy a voľné objekty). „Z dodnes zachovaných v Žiline je treba pripomenúť najmä mozaiku na Jazykovej škole v Žiline na Veľkej okružnej, reliéf z plochého skla v budove Váhostavu a pamätníci si určite spomenú na maľbu na plechových kazetách v zasadačke riaditeľstva Drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu v Žiline či fontánu pred Považskými chemickými závodmi, ktoré sa dodnes bohužiaľ nezachovali," dodáva Považská galéria umenia v Žiline.

Svoju tvorbu prezentoval na viacerých samostatných i kolektívnych výstavách v Žiline i v zahraničí.

  |  

Ukrajina: Úrady nariadili povinnú evakuáciu mesta Kupiansk a okolia

Úrady v meste Kupiansk v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny vo štvrtok nariadili povinnú evakuáciu mesta a okolia z dôvodu intenzívneho ruského ostreľovania. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice CNN.

Evakuácia sa vzťahuje obyvateľov mesta i ďalšie sídla v jeho okolí. Kupiansk bol jedným z miest, ktoré ukrajinské sily oslobodili vlani v septembri. Rusko však v posledných týždňoch vystupňovalo úsilie s cieľom opäť toto mesto dobyť, píše CNN.

Ruské sily sa snažia prelomiť ukrajinské frontové línie východne od rieky Oskil, ktorá tečie aj cez Kupiansk, a čoraz častejšie uskutočňujú letecké a delostrelecké útoky na sídla na oboch stranách tohto toku.

(tasr)