Preskočiť na obsah
  |  

Nemecká vláda chce znížiť rodičovský príspevok a ušetriť päťsto miliónov eur ročne

Plánované zníženie rodičovského príspevku by mohlo nemeckým verejným financiám ušetriť až päťsto miliónov eur ročne. Vyplýva to z vládneho návrhu takzvaného zákona o financovaní rozpočtu.

Podľa návrhu by zníženie príjmovej hranice pre poberateľov dávky viedlo k úspore 150 miliónov eur už v budúcom roku. V roku 2025 by to bolo 400 miliónov eur a v nasledujúcich rokoch každoročne 500 miliónov eur. Vláda súhlasila so znížením rodičovských príspevkov vzhľadom na napätú rozpočtovú situáciu.

Štát vypláca príspevok nahrádzajúcu mzdu, ak rodičia po narodení dieťaťa zostanú doma. V budúcnosti ho majú poberať len rodičia s kombinovaným zdaniteľným príjmom vo výške najviac 150-tisíc eur ročne. Súčasná hranica je 300-tisíc eur. Zmena sa má týkať všetkých detí narodených po 1. januári 2024. Plánované zmeny čelia kritike aj vo vnútri vlády. Podľa ministerky pre rodinu Lisy Pausovej by nárok na príspevok stratilo približne 60-tisíc rodín.

Zníženie by sa realizovalo prijatím zákona o financovaní rozpočtu, ktorý musí najskôr schváliť vláda a následne odhlasovať parlament.

(tasr)

  |  

Advokát Para: Gašpara zadržali, aby prekryli aféru Záleskej a Tódovej

Zadržanie a obvinenie bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ako aj obvinenie podnikateľa Norberta Bödöra v rovnakej veci je účelové. Pre médiá to skonštatoval ich advokát Marek Para.

Ako zdôraznil, podobne ako v kauze Súmrak ide v tomto prípade o prečiny, teda najmenej závažné trestné činy, kde je minimálna trestná sadzba. „Takže nemáme nejaký dôvod sa vyhýbať tým výpovediam," povedal Para.

Účelový dôvod zadržania musí podľa neho slúžiť na prekrytie aféry sudkyne Pamenly Záleskej a novinárky Moniky Tódovej. „A zároveň musí slúžiť ako určitá pomsta," dodal Para.

Polícia dnes potvrdila, že v rámci akcie s krycím názvom „Ezechiel 7" zadržala pre podozrenia z korupcie bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara a ďalšieho expolicajta Romana S. Obvinený vo veci je aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, ktorý ale nebol zadržaný.

(sita)

  |  

Ukrajina zaradila výrobcu rumu Bacardi na zoznam „medzinárodných vojnových sponzorov“

Ukrajina označila Bacardi, najväčšiu súkromnú spoločnosť na výrobu liehovín, za medzinárodného sponzora vojny na svojom území, keďže neodišla z ruského trhu, ale naopak rozširuje tam svoje aktivity.

Ukrajinská Národná agentúra pre prevenciu korupcie vo štvrtok (10. 8.) zaradila spoločnosť Bacardi Limited so sídlom v Hamiltone na Bermudách na svoj zoznam "medzinárodných vojnových sponzorov". Obvinila ju pritom z podpory ruskej ekonomiky a sponzorovania "agresie proti Ukrajine".

"Po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu Bacardi naďalej dodáva produkty v hodnote miliónov dolárov do Ruska a naberá tam nových zamestnancov," uviedla agentúra vo vyhlásení a dodala, že spoločnosť zaplatila viac ako 12 miliónov USD (10,89 milióna eur) na dani z príjmu v Rusku.

Označenie za medzinárodného vojnového sponzora nemá právne dôsledky, ako je zmrazenie majetku alebo zákaz cestovania. Jeho zámerom je zahanbiť firmy, ktoré pokračujú v obchodovaní s Ruskom počas vojny, čo poškodzuje ich meno.

Na ukrajinskom zozname je v súčasnosti 32 spoločností, vrátane Unileveru či Procter & Gamble.

Firma Bacardi sa k tomu zatiaľ nevyjadrila. Jej zaradenie na ukrajinskú čiernu listinu prichádza tri dni potom, čo americké noviny Wall Street Journal podrobne popísali, ako spoločnosť nesplnila sľub o pozastavení vývozu do Ruska krátko po začatí invázie na Ukrajinu. Namiesto toho jej ruský podnik Bacardi Rus doviezol medzi júnom 2022 a júnom tohto roka produkty za 169 miliónov USD. A v minulom roku Bacardi Rus vykázal nárast tržieb o 314 miliónov dolárov.

Jeho priami konkurenti ako Pernod Ricard opustili ruský trh po invázii na Ukrajinu. Ukrajinská vláda uviedla, že pôsobením v Rusku poskytuje spoločnosť "ekonomickú podporu vojne, ktorú na Ukrajine rozpútal ruský prezident Vladimir Putin".

(tasr)

  |  

Kollár: Stretnutie politikov s bankami by malo byť po 21. auguste

Banky pôsobiace na Slovensku sa musia solidárne podieľať na riešení problémov s rastúcimi úrokmi a splátkami hypoték. Je o tom presvedčené hnutie Sme rodina. Jeho predseda Boris Kollár si myslí, že ak sa predstavitelia bánk a politických strán k tejto téme stretnú a budú o nej diskutovať, nájdu spolu kompromisné riešenie.

Takéto stretnutie by sa malo uskutočniť po 21. auguste, kedy budú známe najnovšie štatistiky. "Som veľmi rád, že som dostal informáciu z bankového sektora, že už sú ochotní s nami sadnúť a rokovať," vyhlásil v piatok na tlačovej konferencii Kollár s tým, že o téme hovoril aj s guvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) Petrom Kažimírom. Kollár chce na pripravované stretnutie zvolať predstaviteľov všetkých politických strán, aby si z témy nemohol nikto individuálne vytĺkať politický kapitál.

"Pevne verím, že po stretnutí v týždni po 21. auguste budeme vedieť nájsť nejaký modus vivendi, aby sme pomohli ľuďom, kým príde nová vláda," zdôraznil. Zároveň opätovne upozornil bankový sektor, aby bol prístupný na kompromis. Inak sa bankám môže stať, že nová vláda po septembrových voľbách s nimi nebude rokovať, ale hneď ich zdaní mimoriadnym odvodom.

Pripomenul návrh memoranda, ktoré jeho hnutie predstavilo už začiatkom týždňa. Obsahuje napríklad ročné moratórium na vysťahovanie dlžníka, ktorý nevie splácať hypotéku, možnosť predĺženia doby splácania či dočasné splácanie iba úrokov z úveru. "Máme informácie, že bankový sektor akceptuje veci, ktoré sme navrhli, považuje ich za priechodné a zmysluplné," doplnil Kollár. Ocenil, že k viacerým bodom sa prihlásili aj iné politické strany.

Podpredseda Sme rodina Milan Krajniak upozornil, že aktuálny vývoj úrokových sadzieb z nových hypoték v eurozóne a na Slovensku poskytuje argument, prečo by sa banky mali podeliť o nadzisky, ktoré dosahujú. Kým v minulosti sa sadzby dlhodobo pohybovali pod priemerom eurozóny, v súčasnosti sú podľa Krajniaka vysoko nad ním.

"Nie je žiadny relevantný ekonomický argument na to, aby ľudia, ktorí si berú nové hypotéky, platili desiatky eur mesačne slovenskú prirážku na hypotékach, v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny. Toto je ten argument, prečo by sa banky mali solidárne spolupodieľať na financovaní riešenia tohto problému," dodal.

(tasr)

  |  

Rusko po zostrelení dronu uzavrelo vzdušný priestor nad dvomi letiskami

Rusko po zostrelení dronu v piatok z bezpečnostných dôvodov uzavrelo vzdušný priestor nad dvomi letiskami. Referuje o tom web news.sky.com s odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti.

Podľa moskovského starostu Sergeja Sobianina nad ruskou metropolou zostrelili bezpilotné lietadlo. Ruské ministerstvo obrany zasa uviedlo, že ukrajinské bezpilotné lietadlo sa pri lete k cieľu v Moskve zaseklo, čo spôsobilo jeho pád.

Zatvorenie vzdušného priestoru sa týkalo moskovského letiska Vnukovo a letiska v Kaluge vzdialenej asi 150 kilometrov juhozápadne od Moskvy. Po niekoľkých hodinách vzdušný priestor znova otvorili.

(sita)

  |  

Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin navštívi Šaštín aj Klokočov

Slovensko navštívi vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin. V dňoch 14. až 16. septembra zavíta do viacerých miest vrátane Bratislavy, Šaštína, Košíc a Klokočova.

Kardinál pricestuje pri príležitosti 30. výročia obnovenia diplomatických vzťahov medzi Slovenskom a Svätou stolicou, 1160. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na slovenské územie. Taktiež pri príležitosti 20. výročia návštevy svätého Jána Pavla II. na Slovensku a druhého výročia návštevy pápeža Františka v roku 2021.

(tasr)