Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biely dom je otvorený možnosti výcviku ukrajinských pilotov v USA

Biely dom je "rozhodne otvorený" možnosti, že by sa výcvik ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16 konal na území USA, jeho predstavitelia uviedli v piatok. Upozornili však, že tento proces je komplikovaný a bude nejaký čas trvať.

"Dôvod, prečo to robíme, je súčasťou širšieho úsilia o dlhodobé zlepšenie obrannej schopnosti a vojenskej spôsobilosti Ukrajiny," povedal v piatok hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. "Chvíľu potrvá, kým sa lietadlá objavia na Ukrajine a budú integrované do leteckej flotily," dodal.        

Kirby vyhlásil, že okrem dodania lietadiel a výcviku pilotov, ukrajinskí spojenci musia tiež pripraviť "logistiku údržby, ktorú si vyžaduje mať vo svojej flotile moderné lietadlá ako sú F-16". Zdôraznil, že "to všetko trvá nejaký čas" a dodal, že súčasťou výcviku je aj výučba anglického jazyka.

"Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné," uviedol Kirby. "Nevedeli sme sa dočkať, kedy poskytneme Ukraine tieto dlhodobé schopnosti a spôsobilosti, a nedočkavosť je to správne slovo, ktoré to vystihuje," povedal.

"Ak bude kapacita na výcvik ukrajinských pilotov v Európe naplnená, sme určite otvorení možnosti ich výcviku tu v Spojených štátoch," dodal.

CNN predtým informovala, že USA stále čakajú na to, kým európski predstavitelia predložia definitívny plán výcviku ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16, ktorý budú musieť USA pred reálnym spustením programu povoliť.

Predstavitelia EÚ a Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac verejne povedali, že očakávajú, že výcvik začne v auguste, no tento termín bol posunutý, keďže predstavitelia pracovali na dolaďovaní logistických detailov vrátane toho, koľko pilotov Ukrajinci nakoniec pošlú na výcvik.        

Zelenskyj dlho naliehal na západných spojencov, aby mu poskytli moderné bojové lietadlá, pričom práve stíhačký F-16 by podľa neho znamenali zmenu hry vo vojne proti Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Sovietsky zväz uskutočnil pred 70 rokmi prvý pokusný výbuch vodíkovej bomby

Studená vojna priniesla tie najničivejšie zbrane na svete. Patrí medzi ne aj vodíková (termonukleárna) bomba. Jej prvý test uskutočnili Spojené štáty americké 1. novembra 1952. O necelý rok nato tak urobil Sovietsky zväz. Dnes (12. augusta) uplynie od tejto udalosti 70 rokov.

Začiatok vedecko-výskumných prác spätých s využitím jadrovej energie na vojenské účely sa datuje v Sovietskom zväze od počiatku 40. rokov minulého storočia. Prvá sovietska atómová bomba vybuchla 29. augusta 1949 na atómovej strelnici pri kazašskom Semipalatinsku. Stalo sa tak viac ako štyri roky potom, čo Spojené štáty zhodili 6. augusta 1945 atómovú bombu na Hirošimu a o tri dni nato na Nagasaki.

Nastolená rovnováha jadrových veľmocí však nemala dlhé trvanie. Rozbehlo sa druhé kolo pretekov v zbrojení. Spojené štáty 1. novembra 1952 prvýkrát úspešne vyskúšali ešte ničivejšiu zbraň - vodíkovú bombu. Mala silu 10,4 megatony, čo bolo 600-krát viac, ako mali atómové bomby, ktoré zničili japonské mestá Hirošima a Nagasaki.

Reakcia Moskvy nenechala na seba dlho čakať. Do pretekov v zbrojení nasadila svoje najlepšie mozgy - skúseného jadrového vedca, otca sovietskej atómovej bomby, Igora Kurčatova a vychádzajúcu vedeckú hviezdu, fyzika Andreja Sacharova. Utajený jadrový program sa odvíjal v uzavretom meste Arzamas (v súčasnosti Sarov), ležiacom v Nižnonovgorodskej oblasti Ruska.

Miestom skúšky, rovnako ako pri teste prvej sovietskej atómovej bomby, sa stal Semipalatinský jadrový polygón. K explózii RDS-6s, tak sa prvá sovietska vodíková bomba označovala, došlo 12. augusta 1953 o 7.30 h miestneho času. Američania ju nazvali Joe-4. Bol to v poradí štvrtý pokus sovietskej jadrovej zbrane.

Sila jej výbuchu dosiahla 400 kiloton, čo bolo takmer 30-krát viac ako výbuch jadrovej bomby, ktorá zničila Hirošimu. Pred testom sa rozhodlo, že bombu nezhodia z lietadla, ale ju umiestnia na oceľovú vežu vysokú 30 metrov. Samotný Sacharov sledoval test z otvorenej miestnosti vzdialenej 45 kilometrov od miesta výbuchu. Vedci, ktorí sa na skúške zúčastnili neskôr spomínali, že ich udivilo, aké žiarivé bolo svetlo po explózii, keď rezalo oči aj cez špeciálne čierne okuliare.

Za úspešný pokus vodíkovej bomby získal Andrej Sacharov od štátu prvé z celkove troch ocenení Hrdina socialistickej práce a Stalinovu prémiu spolu s odmenou 500-tisíc rubľov, čo sa v tom čase rovnalo približne 40 ročným platom lekára. V októbri 1953 bol jednohlasne zvolený za člena Sovietskej akadémie vied – vo veku 32 rokov sa stal v histórii najmladším akademikom.

Andrej Sacharov si ale čoraz viac uvedomoval morálny aspekt svojej práce a začal vystupovať za zákaz respektíve obmedzenie skúšok jadrových zbraní. "Moje najväčšie prianie je, aby termonukleárne zbrane zadržiavali vojnu a nikdy sa nepoužili," vyhlásil. Rovnako začal čoraz častejšie kritizovať sovietsky režim a vystupovať na obhajobu ľudských práv začo bol perzekvovaný a vysídlený do mesta Gorkij (dnes Nižnij Novgorod). Rehabilitáciu mu priniesla až Gorbačovova prestavba.

Tiež americký fyzik Robert Oppenheimer, ktorý riadil od roku 1942 v laboratóriách v Los Alamos v štáte Nové Mexiko prísne tajný projekt vývoja atómovej bomby Manhattan, si uvedomoval ničivú silu jadrových zbraní.

Pri pokusnom jadrovom výbuchu v júli 1945 vo vojenskom priestore Alamogordo v nevadskej púšti v Novom Mexiku ostal šokovaný a sám seba označil za "ničiteľa Zeme". Aj preto sa snažil presadzovať myšlienku, aby atómová bomba slúžila len ako hrozba a nie na reálne použitie. V polovici 50. rokov ho obvinili z podvratnej činnosti proti USA a zo špionáže pre Sovietsky zväz. Politickej rehabilitácie sa v Spojených štátoch dočkal v roku 1963, kedy mu prezident John F. Kennedy udelil prestížnu cenu Enrica Fermiho.

(tasr)

Minúta  |  

Zlyhali varovné sirény. Lesné požiare na Havaji zabili už 67 ľudí

Počet obetí ničivých lesných požiarov v americkom štáte Havaj stúpol na 67 po tom, ako úrady v piatok potvrdili ďalších 12 mŕtvych. Predstavitelia ostrova Maui v online vyhlásení uviedli, že hasiči pokračujú v boji s požiarom, ktorý ešte stále nie je úplne pod kontrolou. Obyvatelia mesta Lahaina sa medzitým mohli prvýkrát vrátiť domov, aby zhodnotili škody.

Požiare sú najtragickejšou prírodnou katastrofou na Havajských ostrovoch za posledné desaťročia. Prekonali aj rok 1960, keď si vlna cunami, ktorá zasiahla ostrov Havaj, vyžiadala 61 obetí. Ešte smrteľnejšie cunami v roku 1946, ktoré na Veľkom ostrove zabilo viac ako 150 ľudí, podnietilo vznik celoplošného varovného systému. Jeho súčasťou sú sirény, ktoré sa raz mesačne spúšťajú kvôli testovaniu ich funkčnosti.

Mnoho ľudí, ktorí prežili požiare, však v rozhovoroch uviedlo, že nepočuli žiadne sirény, ani nedostali varovanie, ktoré by im poskytlo dostatok času na prípravu. To, že sú v nebezpečenstve, si uvedomili až keď v blízkosti videli plamene alebo počuli výbuchy.

Záznamy o riadení núdzových situácií na Havaji nenasvedčujú tomu, že by pred tým, ako ľudia museli utekať o život, zazneli varovné sirény. Úradníci namiesto toho poslali varovania na mobilné telefóny a cez televízne a rozhlasové stanice, no rozsiahle výpadky elektriny a mobilných telefónov mohli obmedziť ich dosah.

Podľa tamojšieho guvernéra Josha Greena počet obetí pravdepodobne ešte vzrastie, keďže pátracie a záchranné operácie stále pokračujú. Uviedol, že obyvateľom Lahainy v piatok dovolili vrátiť sa domov, aby si skontrolovali svoj majetok. Úrady vyhlásili zákaz vychádzania od 22 h. do soboty 6 h.

Požiare poháňané suchom a silným vetrom, ktorý spôsobuje hurikán Dora prechádzajúci južne od Havajských ostrovov, vypukli na Maui v utorok. Desiatky ľudí utrpeli zranenia, niektorí vážne. Úrady z ostrova evakuovali tisíce ľudí.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil lesné požiare na Havaji za katastrofu. Uvoľnil tak federálne fondy pre najviac zasiahnutý ostrov Maui.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký kancelár Scholz vylúčil akúkoľvek spoluprácu s AfD

Nemecký kancelár Olaf Scholz vylúčil akúkoľvek formu spolupráce, či už na komunálnej, krajinskej alebo celoštátnej úrovni, so stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD).

"S touto stranou nemôže a nesmie existovať žiadna spolupráca," vyhlásil sociálnodemokratický kancelár v piatok zverejnenom rozhovore pre regionálny denník Thüringer Allgemeine.

Jeho vyjadrenia prichádzajú po nedávnom televíznom rozhovore s Friedrichom Merzom, lídrom konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorý naznačil, že CDU by mohla spolupracovať s AfD v komunálnej politike.        

"Nevidím dôvod na spoluprácu ani v obciach," oponoval Scholz. "Ak niekto chce, aby sa postavil denný stacionár, môže takýto návrh podať sám. Nepotrebuje na to extrémne pravicovú stranu," vyhlásil.

Merz v spomínanom rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF povedal, že jeho strana musí uznať volebné úspechy AfD, a dodal, že "v miestnych samosprávach treba hľadať spôsoby, ako spoločne formovať mesto, okres, či spolkový štát". Toto vyjadrenie sa stretlo s ostrou kritikou zvonku aj zvnútra strany, najmä preto, že CDU v roku 2018 prijala uznesenie, v ktorom sa uvádza, že nebude spolupracovať ani s krajne ľavicovou stranou Die Linke (Ľavica), ani s AfD.

Na otázku, či je problémom situácia v durínskom krajinskom parlamente, kde má AfD silnú podporu a nedávno prvýkrát vyhrala voľby do okresného zastupiteľstva, Scholz odpovedal, že "skutočný problém je v tom, že AfD získava takú veľkú podporu – nielen od voličov, ktorí podporujú extrémistické ciele strany, ale aj od tých, ktorým sa tieto ciele v skutočnosti zdajú nesprávne, no chcú svojim hlasom vyjadriť svoje obavy alebo protest". Dodal, že cieľom musí byť získať týchto voličov späť.

(tasr, est)

Minúta  |  

Kuleba: Rakety, o ktoré žiada Ukrajina, nebudú použité na ruskom území

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok ubezpečil, že rakety, o ktoré Ukrajina žiada Nemecko a Spojené štáty, nebudú použité na ruskom území.

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti X, predtým známej ako Twitter, Kuleba označil rakety dlhého doletu za "rozhodujúce" a dodal, že Ukrajina požiadala obe spomínané krajiny, aby ich dodali "čo najskôr". Uistil pri tom Berlín a Washington, že rakety "budú použité iba v rámci (ukrajinských) hraníc. Súčasne však upozornil, že "čím dlhší je dostrel, tým kratšia je vojna."

Agentúra DPA, ktorá Kulebov status citovala, pripomenula, že Ukrajina má záujem získať od Nemecka riadené strely s plochou dráhou letu Taurus, ktoré majú dolet až 500 kilometrov, a o podobný zbraňový systém - taktické balistické rakety ATACMS - Kyjev žiada Spojené štáty.

Ukrajina potrebuje tieto zbrane na likvidáciu ruských základní a zásobovacích liniek ďaleko za frontom. Nemecká vláda sa však obáva, že dôjde aj k útokom na ruské územie, dodala DPA citovaná agentúrou TASR. Rozhlasová stanica Deutsche Welle v piatok informovala, že nemecký kancelár Olaf Scholz sa údajne snaží o zmeny v programovaní riadených striel Taurus, aby sa predišlo ukrajinským útokom na ruské územie.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina začala so Spojeným kráľovstvom konzultácie o bezpečnostných zárukách

Ukrajina začala v piatok rokovať so Spojeným kráľovstvom o bilaterálnej dohode o bezpečnostných záväzkoch. Rokovanie prebieha na pracovnej úrovni. Na svojom konte na platforme X, známej donedávna pod názvom Twitter, o tom podľa britskej televízie Sky News informoval šéf kancelárie ukrajinského rezidenta Andrij Jermak.

Základom pre vypracovanie príslušných bilaterálnych dohôd je Spoločné vyhlásenie o podpore Ukrajine, pripomenul Jermak. Tiež uviedol, že cieľom Ukrajiny "je mať prvé takéto dohody do konca roka".

Spojené kráľovstvo podľa Jermaka prejavovalo svoje líderstvo a slúžilo ako príklad pri prijímaní a implementácii "tých najodvážnejších rozhodnutí na podporu Ukrajiny.

"Ukrajinci veľmi oceňujú už poskytnutú pomoc a veríme v ďalšie posilňovanie nášho strategického partnerstva," povedal Jermak.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.