Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hasiči budú mať drony za trištvrte milióna eur. Rezort vnútra ich chce kúpiť z eurofondov

Ministerstvo vnútra (MV) SR vyhlásilo verejné obstarávanie na bezpilotné letecké systémy. Šesť dronov majú využívať hasiči na pátranie a záchranu osôb. Hodnota zákazky je 751 946 eur bez DPH, projekt je spolufinancovaný z eurofondov. Vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) a informácií, ktoré TASR poskytol tlačový odbor MV SR.

"Bezpilotné lietadlá budú hasiči používať na preskúmanie ťažko prístupných alebo nedostupných miest, taktiež na prieskum veľkých plôch. Rovnako na pátranie po nezvestných osobách za použitia termovíznej kamery, ako aj vyhľadanie skrytých ohnísk požiarov, dokumentovanie ohnísk a odhalenie miest, na ktorých by mohlo prísť k samovznieteniu. Počas zásahu je bezpilotné lietadlo schopné vyhotovovať dokumentáciu vo vysokom rozlíšení," priblížil rezort vnútra.

Technika je určená na modul pátracích a záchranárskych činností stredného rozsahu v mestskom prostredí (MUSAR). Tri systémy budú určené na operatívne pátranie a záchranu osôb v oblasti zásahu, ich výbava má poskytnúť základný prehľad o podmienkach a celkovej situácii na mieste zásahu. Ostatné tri na podrobné pátranie a záchranu osôb budú využívané na zložitejšie a náročnejšie úlohy.

Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) podľa ministerstva už disponuje bezpilotnými systémami, ktoré sa využívajú napríklad na monitoring miesta zásahu pri lesných požiarov. Obstarávaná technika má priniesť nové moderné vybavenie.

Záujemcovia môžu predkladať ponuky do 5. septembra. Technika je financovaná z projektu MUSAR - Pátracie a záchranárske činnosti stredného rozsahu v mestskom prostredí realizovaného z operačného programu Kvalita životného prostredia, zdroje Európskej únie predstavujú 81,43 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko uviedlo, že zostrelilo dvadsať ukrajinských dronov nad Krymom

Rusko v sobotu oznámilo, že zneškodnilo 20 ukrajinských dronov nad anektovaným polostrovom Krym. Štrnásť bezpilotných lietadiel bolo zničených systémami protivzdušnej obrany a voči ďalším šiestim boli použité prostriedky elektronickej vojny, uviedlo ministerstvo obrany v aplikácii Telegram.

Úrady nehlásili žiadne škody na životoch či majetku, dodalo ministerstvo.

Predstavitelia Moskvy v piatok oznámili, že zničili bezpilotné lietadlo namierené na hlavné mesto, čo bol posledný zo série útokov na Moskvu v posledných dňoch. Ukrajinský dron bol zničený nad perifériou v západnej časti Moskvy. Ministerstvo obrany dodalo, že incident si nevyžiadal žiadne obete ani škody.

Ukrajinské bezpilotné lietadlá v júli pri útokoch vyhodili do vzduchu muničný sklad a poškodili most cez Kerčský prieliv spájajúci polostrov Krym s ruskou pevninou.

(tasr)      

Minúta  |  

Hrabko: Mimoriadnu situáciu treba zrušiť. Nemôžeme sa vyhovárať na pomoc ľuďom

Keď pominú dôvody, pre ktoré bola vyhlásená mimoriadna situácia, je potrebné ju zrušiť. Jej pretrvávanie z iných dôvodov, napríklad v súvislosti so sociálnou pomocou, je zneužívaním mimoriadnej situácie. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Reagoval tým na slová premiéra Ľudovíta Ódora, podľa ktorého je vôľa zrušiť mimoriadnu situáciu vyhlásenú kvôli pandémii koronavírusu, ale nie tak, aby to poškodilo pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. Na mimoriadnu situáciu sú totiž podľa neho naviazané niektoré opatrenia a odklady splátok.

Hrabko reaguje, že parlament a vláda môžu sociálne opatrenia zaviesť aj ako trvalé, napríklad zmenou legislatívy. "Nemôžete zneužívať mimoriadnu situáciu, veď nebola vyhlásená preto, že títo ľudia potrebujú odklad splátok," upozornil.

Vláda bude o opatreniach na stabilizáciu pediatrov rokovať o dva týždne. Chce ich riešiť cez skrátené legislatívne konanie. Podľa Hrabka je otázne, či je situácia v oblasti pediatrických ambulantných pohotovostí taká akútna, že je potrebné riešiť ju v skrátenom legislatívnom konaní na mimoriadnej schôdzi parlamentu. "Legitimita súčasného parlamentu je už veľmi slabá. Zásadné veci, ktoré s dotýkajú ľudí, by už prijímať nemal, lebo sa môže stať, že ich nový parlament okamžite po voľbách zruší," uviedol.

Ak by predsa len malo prísť k mimoriadnemu rokovaniu parlamentu, mala by mu podľa Hrabka predchádzať široká dohoda relevantných politických strán na takej forme riešenia, ktorá pretrvá aj po parlamentných voľbách.

Novým štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra (MV) SR sa na základe rozhodnutia vlády stane Martin Královič, súčasný nočný primátor Bratislavy. Vymenovanie nového štátneho tajomníka umožní podľa Hrabka premiérovi Ódorovi preniesť na neho časť zodpovednosti za chod rezortu. Predpokladá, že si zvolil človeka, ktorému dôveruje. Kompetenciu posúdiť, či má nový štátny tajomník dostatok skúseností na zastávanie funkcie, má podľa Hrabka premiér a ak by sa štátny tajomník neosvedčil, môže ho vláda z postu kedykoľvek odvolať.

Čo sa skrýva za výberom pána Královiča na riadenie ministerstva vnútra

Mohlo by Vás zaujímať Čo sa skrýva za výberom pána Královiča na riadenie ministerstva vnútra

Podľa Hrabka by bolo sympatické, ak by rekordný počet ľudí registrovaných na voľbu zo zahraničia signalizoval vysokú účasť aj na parlamentných voľbách ako takých, pravdepodobne je však len dôsledkom jednoduchšej možnosti registrácie. "Ľudia klikali, používali webovú aplikáciu, to je podľa mňa hlavný dôvod tohto, prečo sme v tomto volebnom roku dosiahli historický rekord," skonštatoval na margo 72.993 občanov registrovaných na voľbu zo zahraničia.

Za nevýhodu tohto spôsobu hlasovania Hrabko považuje to, že na rozdiel od hlasovania za plentou nie je možné garantovať tajnosť voľby. "Ale zákon to umožňuje. Pokiaľ boli voľby na zastupiteľských úradoch, tajnosť voľby bola zachovaná," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom je otvorený možnosti výcviku ukrajinských pilotov v USA

Biely dom je "rozhodne otvorený" možnosti, že by sa výcvik ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16 konal na území USA, jeho predstavitelia uviedli v piatok. Upozornili však, že tento proces je komplikovaný a bude nejaký čas trvať.

"Dôvod, prečo to robíme, je súčasťou širšieho úsilia o dlhodobé zlepšenie obrannej schopnosti a vojenskej spôsobilosti Ukrajiny," povedal v piatok hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. "Chvíľu potrvá, kým sa lietadlá objavia na Ukrajine a budú integrované do leteckej flotily," dodal.        

Kirby vyhlásil, že okrem dodania lietadiel a výcviku pilotov, ukrajinskí spojenci musia tiež pripraviť "logistiku údržby, ktorú si vyžaduje mať vo svojej flotile moderné lietadlá ako sú F-16". Zdôraznil, že "to všetko trvá nejaký čas" a dodal, že súčasťou výcviku je aj výučba anglického jazyka.

"Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné," uviedol Kirby. "Nevedeli sme sa dočkať, kedy poskytneme Ukraine tieto dlhodobé schopnosti a spôsobilosti, a nedočkavosť je to správne slovo, ktoré to vystihuje," povedal.

"Ak bude kapacita na výcvik ukrajinských pilotov v Európe naplnená, sme určite otvorení možnosti ich výcviku tu v Spojených štátoch," dodal.

CNN predtým informovala, že USA stále čakajú na to, kým európski predstavitelia predložia definitívny plán výcviku ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16, ktorý budú musieť USA pred reálnym spustením programu povoliť.

Predstavitelia EÚ a Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac verejne povedali, že očakávajú, že výcvik začne v auguste, no tento termín bol posunutý, keďže predstavitelia pracovali na dolaďovaní logistických detailov vrátane toho, koľko pilotov Ukrajinci nakoniec pošlú na výcvik.        

Zelenskyj dlho naliehal na západných spojencov, aby mu poskytli moderné bojové lietadlá, pričom práve stíhačký F-16 by podľa neho znamenali zmenu hry vo vojne proti Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Sovietsky zväz uskutočnil pred 70 rokmi prvý pokusný výbuch vodíkovej bomby

Studená vojna priniesla tie najničivejšie zbrane na svete. Patrí medzi ne aj vodíková (termonukleárna) bomba. Jej prvý test uskutočnili Spojené štáty americké 1. novembra 1952. O necelý rok nato tak urobil Sovietsky zväz. Dnes (12. augusta) uplynie od tejto udalosti 70 rokov.

Začiatok vedecko-výskumných prác spätých s využitím jadrovej energie na vojenské účely sa datuje v Sovietskom zväze od počiatku 40. rokov minulého storočia. Prvá sovietska atómová bomba vybuchla 29. augusta 1949 na atómovej strelnici pri kazašskom Semipalatinsku. Stalo sa tak viac ako štyri roky potom, čo Spojené štáty zhodili 6. augusta 1945 atómovú bombu na Hirošimu a o tri dni nato na Nagasaki.

Nastolená rovnováha jadrových veľmocí však nemala dlhé trvanie. Rozbehlo sa druhé kolo pretekov v zbrojení. Spojené štáty 1. novembra 1952 prvýkrát úspešne vyskúšali ešte ničivejšiu zbraň - vodíkovú bombu. Mala silu 10,4 megatony, čo bolo 600-krát viac, ako mali atómové bomby, ktoré zničili japonské mestá Hirošima a Nagasaki.

Reakcia Moskvy nenechala na seba dlho čakať. Do pretekov v zbrojení nasadila svoje najlepšie mozgy - skúseného jadrového vedca, otca sovietskej atómovej bomby, Igora Kurčatova a vychádzajúcu vedeckú hviezdu, fyzika Andreja Sacharova. Utajený jadrový program sa odvíjal v uzavretom meste Arzamas (v súčasnosti Sarov), ležiacom v Nižnonovgorodskej oblasti Ruska.

Miestom skúšky, rovnako ako pri teste prvej sovietskej atómovej bomby, sa stal Semipalatinský jadrový polygón. K explózii RDS-6s, tak sa prvá sovietska vodíková bomba označovala, došlo 12. augusta 1953 o 7.30 h miestneho času. Američania ju nazvali Joe-4. Bol to v poradí štvrtý pokus sovietskej jadrovej zbrane.

Sila jej výbuchu dosiahla 400 kiloton, čo bolo takmer 30-krát viac ako výbuch jadrovej bomby, ktorá zničila Hirošimu. Pred testom sa rozhodlo, že bombu nezhodia z lietadla, ale ju umiestnia na oceľovú vežu vysokú 30 metrov. Samotný Sacharov sledoval test z otvorenej miestnosti vzdialenej 45 kilometrov od miesta výbuchu. Vedci, ktorí sa na skúške zúčastnili neskôr spomínali, že ich udivilo, aké žiarivé bolo svetlo po explózii, keď rezalo oči aj cez špeciálne čierne okuliare.

Za úspešný pokus vodíkovej bomby získal Andrej Sacharov od štátu prvé z celkove troch ocenení Hrdina socialistickej práce a Stalinovu prémiu spolu s odmenou 500-tisíc rubľov, čo sa v tom čase rovnalo približne 40 ročným platom lekára. V októbri 1953 bol jednohlasne zvolený za člena Sovietskej akadémie vied – vo veku 32 rokov sa stal v histórii najmladším akademikom.

Andrej Sacharov si ale čoraz viac uvedomoval morálny aspekt svojej práce a začal vystupovať za zákaz respektíve obmedzenie skúšok jadrových zbraní. "Moje najväčšie prianie je, aby termonukleárne zbrane zadržiavali vojnu a nikdy sa nepoužili," vyhlásil. Rovnako začal čoraz častejšie kritizovať sovietsky režim a vystupovať na obhajobu ľudských práv začo bol perzekvovaný a vysídlený do mesta Gorkij (dnes Nižnij Novgorod). Rehabilitáciu mu priniesla až Gorbačovova prestavba.

Tiež americký fyzik Robert Oppenheimer, ktorý riadil od roku 1942 v laboratóriách v Los Alamos v štáte Nové Mexiko prísne tajný projekt vývoja atómovej bomby Manhattan, si uvedomoval ničivú silu jadrových zbraní.

Pri pokusnom jadrovom výbuchu v júli 1945 vo vojenskom priestore Alamogordo v nevadskej púšti v Novom Mexiku ostal šokovaný a sám seba označil za "ničiteľa Zeme". Aj preto sa snažil presadzovať myšlienku, aby atómová bomba slúžila len ako hrozba a nie na reálne použitie. V polovici 50. rokov ho obvinili z podvratnej činnosti proti USA a zo špionáže pre Sovietsky zväz. Politickej rehabilitácie sa v Spojených štátoch dočkal v roku 1963, kedy mu prezident John F. Kennedy udelil prestížnu cenu Enrica Fermiho.

(tasr)

Minúta  |  

Zlyhali varovné sirény. Lesné požiare na Havaji zabili už 67 ľudí

Počet obetí ničivých lesných požiarov v americkom štáte Havaj stúpol na 67 po tom, ako úrady v piatok potvrdili ďalších 12 mŕtvych. Predstavitelia ostrova Maui v online vyhlásení uviedli, že hasiči pokračujú v boji s požiarom, ktorý ešte stále nie je úplne pod kontrolou. Obyvatelia mesta Lahaina sa medzitým mohli prvýkrát vrátiť domov, aby zhodnotili škody.

Požiare sú najtragickejšou prírodnou katastrofou na Havajských ostrovoch za posledné desaťročia. Prekonali aj rok 1960, keď si vlna cunami, ktorá zasiahla ostrov Havaj, vyžiadala 61 obetí. Ešte smrteľnejšie cunami v roku 1946, ktoré na Veľkom ostrove zabilo viac ako 150 ľudí, podnietilo vznik celoplošného varovného systému. Jeho súčasťou sú sirény, ktoré sa raz mesačne spúšťajú kvôli testovaniu ich funkčnosti.

Mnoho ľudí, ktorí prežili požiare, však v rozhovoroch uviedlo, že nepočuli žiadne sirény, ani nedostali varovanie, ktoré by im poskytlo dostatok času na prípravu. To, že sú v nebezpečenstve, si uvedomili až keď v blízkosti videli plamene alebo počuli výbuchy.

Záznamy o riadení núdzových situácií na Havaji nenasvedčujú tomu, že by pred tým, ako ľudia museli utekať o život, zazneli varovné sirény. Úradníci namiesto toho poslali varovania na mobilné telefóny a cez televízne a rozhlasové stanice, no rozsiahle výpadky elektriny a mobilných telefónov mohli obmedziť ich dosah.

Podľa tamojšieho guvernéra Josha Greena počet obetí pravdepodobne ešte vzrastie, keďže pátracie a záchranné operácie stále pokračujú. Uviedol, že obyvateľom Lahainy v piatok dovolili vrátiť sa domov, aby si skontrolovali svoj majetok. Úrady vyhlásili zákaz vychádzania od 22 h. do soboty 6 h.

Požiare poháňané suchom a silným vetrom, ktorý spôsobuje hurikán Dora prechádzajúci južne od Havajských ostrovov, vypukli na Maui v utorok. Desiatky ľudí utrpeli zranenia, niektorí vážne. Úrady z ostrova evakuovali tisíce ľudí.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil lesné požiare na Havaji za katastrofu. Uvoľnil tak federálne fondy pre najviac zasiahnutý ostrov Maui.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.