16. augusta 2023 | 8:49

Minúta | 16. augusta 2023 | 8:49

Obce začnú od stredy vydávať hlasovacie preukazy na voľbu mimo bydliska

Obce začnú od stredy vydávať hlasovacie preukazy na voľbu mimo trvalého bydliska. S preukazom môže volič hlasovať kdekoľvek na Slovensku. Treba oň vopred požiadať obec, v ktorej má trvalý pobyt. Osobne bude možné vybaviť si preukaz najneskôr deň pred parlamentnými voľbami, teda 29. septembra.

Obce mali do 10. augusta zverejniť na úradnej tabuli a na webe, ak ho majú zriadený, e-mailovú adresu na doručenie žiadosti o vydanie hlasovacieho preukazu.

„Hlasovací preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku, teda aj vo volebnom okrsku, v ktorom bol pred vydaním hlasovacieho preukazu zapísaný v zozname voličov," píše na svojom webe Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Volič môže o preukaz požiadať osobne, ale aj listom alebo e-mailom tak, aby sa žiadosť doručila najneskôr 8. septembra. Obec zašle hlasovací preukaz voličovi na adresu trvalého pobytu, ak v žiadosti neuvedie inú adresu, najneskôr tri pracovné dni od doručenia žiadosti. Zasielať sa bude doporučenou zásielkou „do vlastných rúk".

Volič môže požiadať o hlasovací preukaz osobne najneskôr posledný pracovný deň pred voľbami v úradných hodinách obce. Obec vydá hlasovací preukaz bezodkladne. Požiadať oň môže aj splnomocnená osoba, a to najneskôr deň pred voľbami. Viac informácií je na webe MV.

Ministerstvo tiež pripomína, že hlasovací preukaz sa nevydáva voličovi, ktorý požiadal o voľbu poštou. Výnimkou je situácia, ak volič zruší registráciu o voľbu poštou v prípade, že zásielka s materiálmi na hlasovanie bola na MV vrátená z cudziny späť ako nedoručiteľná. Pri strate alebo odcudzení hlasovacieho preukazu obec voličovi nový preukaz nevydá. Volič musí vo volebnej miestnosti okrem hlasovacieho preukazu predložiť aj občiansky preukaz. Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra.

(tasr)

16. augusta 2023 | 8:30

Minúta | 16. augusta 2023 | 8:30

V stredu bude dusno, na západe očakávajte búrky

TRENČÍN – Búrky hrozia v stredu najmä v západnej polovici krajiny. Oveľa intenzívnejšie búrky sa však budú vyskytovať západne od nášho územia.

Zdá sa, že leto sa naplno vrátilo. V stredu očakávajte teplé počasie, no vyskytnú sa aj búrky. V utorok sme síce mali tropické horúčavy, avšak na pocit bude v stredu teplejšie a nepríjemnejšie. Prísun vlhkosti totiž vyvolá poriadne dusné počasie.

Mohlo by Vás zaujímať Varovanie od návštevníka trenčianskeho kúpaliska: Kradne sa tam! Správca sa bráni

Takéto počasie doslova „miluje“ búrky. V popoludňajších hodinách sa tak nad našim územím začne vytvárať kopovitá oblačnosť a z nej sa budú postupne tvoriť prehánky a búrky. Na západnom Slovensku budú najnižšie ranné teploty 19 až 16 °C a najvyššie denné 28 až 31 °C.

V týchto častiach očakávajte dnes búrky. Zdroj: imeteo.sk

Mohlo by Vás zaujímať Hossa predstavil kompletnú súpisku, pozrite sa kto príde!

V stredu počítajte s prehánkami a s búrkami už od poludnia až do neskoršieho večera, a to predovšetkým na severe Žilinského kraja a na celom západnom Slovensku. Najvyššia pravdepodobnosť búrok je dnes predovšetkým v týchto oblastiach nášho územia.

Zdroj: imeteo.sk

16. augusta 2023 | 7:36

Minúta | 16. augusta 2023 | 7:36

Šimečka: Demokratické spektrum stojí nad priepasťou. Slová KDH sú krajne nezodpovedné

Demokraticky orientované strany, ako sú Progresívne Slovensko (PS) alebo KDH, by nemali teatrálne kresliť červené čiary o tom, za akých okolností nebudú ochotné s potenciálnymi partnermi vytvoriť vládu. V TASR TV to povedal predseda PS Michal Šimečka. Upozornil, že v prieskumoch vedie líder Smeru-SD Robert Fico a môže po voľbách rozdávať karty.

"Takéto vyhlásenia našich potenciálnych partnerov vnímam ako krajne nezodpovedné," povedal Šimečka. Reagoval tým na predsedu KDH Milana Majerského, podľa ktorého KDH nepôjde do vlády so stranami, ktoré budú presadzovať registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia.

Možnosť vlády s účasťou Smeru-SD vníma predseda PS ako hrozbu pre Slovensko. "Dokonca by som povedal, že ako demokratické spektrum stojíme nad priepasťou. Chcem veriť, že nie iba PS, ale aj KDH a ďalší naši partneri majú minimálne zhodu v tom, že chceme, aby Slovensko bolo demokratické, proeurópske a krajina, kde platí právny štát," vyhlásil.

Agendu ľudských práv, vrátane hodnoty rovnosti, však považuje pre Progresívne Slovensko za kľúčovú, vrátane práv LGBTI komunity. "Ja nejdem kresliť červené čiary, my máme nejaký program, KDH má svoj, uvidíme, kto bude mať koľko mandátov a potom sa začnú vyjednávania," konštatoval.

Šimečka oceňuje zahraničnú a bezpečnostnú politiku vlády Eduarda Hegera, chaotický a konfliktný spôsob vládnutia jeho kabinetu, ako aj vlády Igora Matoviča, však podľa neho poškodil dôveru voličov k demokraticky orientovaným stranám. "Frustrovalo to veľa voličov a vyslalo signál, že prozápadné alebo prodemokratické strany akoby nevedeli spolu vládnuť. To sa musí zmeniť a robiť inak," povedal.

Šimečka je presvedčený, že jeho hnutie neponúka iba svoj program, ale aj skúsené osobnosti schopné dotiahnuť do konca veľké projekty. "Spomeniem Jaroslava Spišiaka, ktorý bol prezidentom Policajného zboru, Tomáš Valášek bol veľvyslancom SR pri NATO, Štefan Kišš dlhoročne viedol útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií, Michal Truban viedol veľkú firmu. To sú ľudia, ktorí majú skúsenosti, ako riadiť veci. Čo je presne to, čo predchádzajúca vláda nevedela," vyhlásil.

Ocenil rekordný počet, až 72.993 ľudí, ktorí sa registrovali pre voľbu zo zahraničia. "Každý politik by mal chcieť, aby k voľbám prišlo čo najviac ľudí," konštatoval. Aj keď sa pri voľbe poštou nedá zaručiť tajnosť volieb na rovnakej úrovni, ako pri klasickej voľbe za plentou, podľa Šimečku je z hľadiska verejného záujmu dôležitejšie to, že sa do celonárodného rozhodovania budú môcť zapojiť tisícky ľudí, ktorí by inak hlasovať nemohli.

16. augusta 2023 | 7:03

Minúta | 16. augusta 2023 | 7:03

Bývalý šéf FBI v New Yorku sa priznal k pomoci ruskému oligarchovi Deripaskovi

Bývalý šéf newyorského oddelenia amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Charles McGonigal sa v utorok priznal, že po odchode do výslužby ruskému oligarchovi zasiahnutému sankciami Olegovi Deripaskovi pomáhal zisťovať informácie o jeho protivníkoch. TASR správu prevzala v stredu z agentúry DPA a webovej stránky denníka The New York Times (NYT).

McGonigal odišiel do penzie v roku 2018. Počas svoje kariéry v FBI sa venoval kontrašpionáži v spojitosti s Ruskom a vyšetrovaniu ruských oligarchov. V januári tohto roka bol zatknutý a v New Yorku i Washingtone boli voči nemu zvlášť vznesené obvinenia. McGonigal sa podľa FBI usiloval dosiahnuť zrušiť sankcie zavedené proti Deripaskovi Spojenými štátmi v roku 2018 a tiež zisťoval informácie o protivníkoch tohto podnikateľa výmenou za peniaze.

Tento bývalý špeciálny agent sudkyňu v newyorskom obvode Manhattan požiadal o možnosť priznať sa k svojim trestným činom z obdobia jarných mesiacov až novembra 2021, za ktoré podľa svojich slov pociťuje hlbokú ľútosť.

"Približne tri roky po svojom odchode z FBI do výslužby, keď som žil v Manhattane, som súhlasil so získavaním prístupných hanlivých informácii v prospech Derispasku o ďalšom ruskom oligarchovi Vladimirovi Potaninovi," povedal.

Dodal, že dostal 17 500 dolárov, ktoré boli prepraté cez dve spoločnosti. Tie neboli registrované pod jeho menom s cieľom sťažiť určenie zdroja platieb.

Potanin bol Deripaskov konkurent v oblasti obchodu a získané informácie mali byť požité na dosiahnutie zavedenia sankcií aj voči tomuto podnikateľovi, píše NYT.

"Prijímam plnú zodpovednosť, pretože som svojimi činmi nemal nikdy v úmysle uškodiť Spojeným štátom, USA a mojej rodine a priateľom," povedal McGonigal.

Tento bývalý agent ešte čelí vo Washingtone obžalobe z utajovania kontaktov s predstaviteľom albánskej spravodajskej služby, ktorý mu údajne vyplatil 225-tisíc dolárov, a ďalšími zahraničnými predstaviteľmi. Vynesenie rozsudku je naplánované na 14. decembra a McGonigalovi v prípade usvedčenia hrozí trest odňatia slobody v dĺžke do päť rokov.

(tasr)

16. augusta 2023 | 6:00

Minúta | 16. augusta 2023 | 6:00

Na Slovensku sa šíri nebezpečná choroba psov. Spôsobujú ju červy

SLOVENSKO – Na Slovensku je v poslednom čase hlásený zvýšený nárast počtu psov nakazených takzvanou srdcovou dirofilariózou. Ide o ochorenie spôsobené červom, ktorý sa usídli v pľúcach alebo na srdci psíkov a spôsobuje nemalé zdravotné problémy.

Ako prvý o tom informoval portál tn.nova.cz s tým, že sa infekcia môže rozšíriť aj do Českej republiky.

Mohlo by Vás zaujímať Záchrana pešieho plata, kde sa už stali smrteľné úrazy

Parazita prenášajú komáre. Ochorenie spôsobuje červ, ktorý sa usídľuje na pľúcach či na srdci. „Pokiaľ z lariev, ktoré priniesol na psa komár, dospeje väčšie množstvo červov a prenesú sa do srdca, ich prítomnosť bráni pohybu srdcových chlopní,“ uviedla Martina Miterpáková z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Nakazené psy môžu pôsobiť unavene a apaticky, sprievodným znakom je aj zhoršené dýchanie a chronický kašeľ. Ako ďalej uviedol portál, ak ochorenie nebude liečené, následky bývajú fatálne. Ochoreniu sa dá predchádzať podávaním preventívnych liekov, ktoré dokážu larvy zahubiť.

Mohlo by Vás zaujímať Lieky proti bolesti a horúčke sú už dostupné, naďalej však chýbajú niektoré antibiotiká

„Doposiaľ sme sa s týmto parazitárnym ochorením stretli v rámci Európy skôr v južných štátoch,“ uviedla Miterpáková. Podľa odborníkov sa však ochorenie u nás vyskytuje častejšie z dôvodu zmeny klimatických podmienok a zvýšeného pohybu psov z dôvodu cestovania s majiteľmi.

Podľa portálu sa môže srdcový červ, ako ho mnohí volajú, usadiť aj v tele človeka. Tieto prípady sú však skôr výnimkou. Človek sa od svojho psa nakaziť nedokáže. Prenášačom je vždy komár, ktorý môže nasať krv z chorých zvierat.

16. augusta 2023 | 1:17

Minúta | 16. augusta 2023 | 1:17

Americký vojak uviedol, že do KĽDR prebehol aj pre neľudské zaobchádzanie v armáde USA

Severná Kórea oznámila, že americký vojak Travis King, ktorý v júli do KĽDR prebehol z Južnej Kórey, ako dôvod svojho činu uviedol neľudské zaobchádzanie a rasovú diskrimináciu v americkej armáde. TASR správu prevzala v utorok z agentúr AP, Jonhap a Reuters.

King podľa severokórejskej tlačovej agentúry KCNA vyšetrovateľom povedal, že sa rozhodol prísť do KĽDR z dôvodu nepríjemných pocitov z neľudského zaobchádzania a rasovej diskriminácie v americkej armáde.

Takisto vyjadril ochotu žiadať o ochranu v KĽDR alebo v tretej krajine. Povedal, že je rozčarovaný z nerovností v americkej spoločnosti, píše AP. KĽDR uviedla, že vyšetrovanie začaté voči tomuto americkému vojakovi bude pokračovať.

Kinga 10. júla prepustili z juhokórejského väzenia, kde strávil takmer dva mesiace pre obvinenia z fyzického napadnutia. Následne sa mal vrátiť do USA, kde by mu mohlo hroziť vojenské disciplinárne konanie a následné prepustenie z armády.

V pondelok 17. júla ho eskortovali na letisko v Južnej Kórei, odkiaľ mal odletieť naspäť na svoju domovskú základňu Fort Bliss v americkom štáte Texas.

Vojak však do lietadla smerujúceho do USA napokon nenastúpil, opustil letisko a následne sa pridal k účastníkom exkurzie do pohraničnej obce Pchanmundžom, kde prebehol na druhú stranu hranice.

KĽDR v utorok 15. augusta podľa Reuters po prvý raz potvrdila, že Kinga na svojom území zadržala. Stal sa prvým Američanom zadržaným v tejto izolovanej krajine za takmer päť rokov, pripomína AP.7

(tasr)

15. augusta 2023 | 23:11

Minúta | 15. augusta 2023 | 23:11

Rusko zatiaľ nenaplnilo varovania a nepresunulo vojakov k hranici s Fínskom

Rusko zatiaľ nesplnilo hrozbu, že po vstupe Fínska do NATO presunie k jeho hranici viac vojakov. Uviedla to v utorok pre agentúru AFP fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová, informuje TASR.

Moskva v apríli označila členstvo Fínska v NATO za "útok na bezpečnosť" Ruska a vyhlásila, že "podnikne protiopatrenia... v taktickej a strategickej rovine".

Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu. Jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc Aliancie s Ruskom zdvojnásobila.

"Rusko oznámilo vojenské reformy a vytvorenie nových jednotiek na severozápade Ruska už v decembri minulého roka s odkazom na rozšírenie prítomnosti NATO," uviedla Valtonenová.

"Nezdá sa, že by tieto aktivity postupovali veľmi rýchlo," konštatovala v e-maile. "Zdá sa, že ruské zdroje sú momentálne viazané inde," doplnila v súvislosti s Ukrajinou. Situácia na východnej hranici Fínska je podľa nej pokojná.

Ofenzíva Kremľa na Ukrajine zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe a podnietila Fínsko, aby po desaťročiach vojenskej neutrality požiadalo o členstvo v NATO. Severská krajina v súčasnosti buduje oplotenie na 200-kilometrovom úseku hranice s Ruskom. Dokončiť by ho mali v roku 2026.

Valtonenová uviedla, že Fínsko bolo vždy dobre pripravené na rôzne situácie vrátane terajšej. "NATO je obranná aliancia a neohrozuje Rusko o nič viac, ako by ho ohrozovalo Fínsko... Kritika NATO zo strany Ruska je dlhodobým postojom a nie je to nič nové," dodala.

(tasr)

15. augusta 2023 | 21:38

Minúta | 15. augusta 2023 | 21:38

Blinken: Nadviazanie vzťahov s Talibanom závisí od jeho prístupu k právam žien

Nadviazanie akéhokoľvek väčšieho vzťahu s afganskými vládcami z hnutia Taliban je podmienené zlepšením zaobchádzania so ženami. Zopakoval to v utorok, dva roky prevzatí moci v Afganistane Talibanom americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správe prevzala od agentúry AFP.

Nijaká krajina neuznala vládu Talibanu. Spojené štáty sa pritom vyhýbajú aj priamej ekonomickej zaangažovanosti vzhľadom na diskrimináciu žien v Afganistane.

"Stále pracujeme na tom, aby sa Taliban zodpovedal za množstvo záväzkov, ktoré prijal a nesplnil, predovšetkým v súvislosti s právami žien a dievčat," uviedol Blinken.

Spojené štáty a mnohé ďalšie krajiny dali podľa Blinkena Talibanu jasne najavo, že cesta k normálnym vzťahom bude zablokovaná, kým nebudú podporované práva žien a dievčat.

Taliban sa dostal rýchlo späť k moci po tom, čo americký prezident Joe Biden stiahol v roku 2021 z Afganistanu amerických vojakov.

V uplynulých dvoch rokoch pritom Taliban zaviedol v Afganistane prísnu interpretáciu islamu, ktorá výrazne diskriminuje ženy a dievčatá a Organizácia Spojených národov ju označila za "rodový apartheid".

Taliban od nástupu k moci zakázal ženám a dievčatám vzdelávanie na stredných a vysokých školách, zamedzil im prístup do parkov či telocviční a nariadil im, aby si na verejnosti zahaľovali celé telo.

Bidenova administratíva si v utorok nepripomenula druhé výročie návratu Afganistanu k moci. Blinken však pred novinármi bránil stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu. "Rozhodnutie stiahnuť sa z Afganistanu bolo neuveriteľne zložité, no správne," povedal šéf americkej diplomacie.

(tasr)

15. augusta 2023 | 21:21

Minúta | 15. augusta 2023 | 21:21

NATO: Ukrajina by sa mohla vzdať časti svojho územia výmenou za členstvo

Ukrajina sa možno bude musieť vzdať časti svojho územia okupovaného Ruskom, ak chce vstúpiť do NATO, vyhlásil v utorok vysokopostavený činiteľ Severoatlantickej aliancie. TASR informáciu prevzala zo spravodajskej stanice Sky News.

Stian Jenssen, vedúci súkromnej kancelárie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, vystúpil v panelovej diskusii pre nórske médiá.

Stoltenberg sa dlhodobo vyhýba otázkam o tom, čo by Ukrajina mohla urobiť pre skončenie vojny. Jeho postoj je dôsledný v tom, že nie niekto iný, ale iba Ukrajina rozhodne, ako a kedy by sa mali začať mierové rokovania s Ruskom.

Hoci Jenssen túto líniu zopakoval, zároveň naznačil, že Ukrajina naozaj môže mať otvorenú cestu do NATO.

"V otázke budúceho členstva Ukrajiny v NATO došlo k výraznému posunu. Je v záujme všetkých, aby sa vojna neopakovala. Rusko má obrovské vojenské problémy a zdá sa nereálne, že by mohlo zabrať nové územia. Teraz ide skôr o to, čo sa Ukrajine podarí získať späť," povedal Jenssen.

Na otázku nórskeho denníka Verdens Gang, či musí Ukrajina odstúpiť územie, aby dosiahla mier a získala za to členstvo v NATO, Jenssen naznačil, že táto možnosť už bola v rámci Aliancie prednesená.

"Nehovorím, že to tak musí byť, ale mohlo by to byť možné riešenie," dodal Jenssen.

To by však bolo v priamom rozpore s mierovými cieľmi, ktoré deklaroval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Jeden z desiatich bodov jeho takzvaného mierového vzorca totiž zahŕňa obnovenie ukrajinských hraníc na úroveň spred invázie z februára 2022. Zelenskyj dal jasne najavo, že o tom nemožno vyjednávať.

Na Jenssenove vyjadrenie pobúrene reagoval poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak, ktorý tento návrh označil za "absurdný".

"To znamená úmyselne sa rozhodnúť pre porážku demokracie, podporovať globálneho zločinca, zachovať ruský režim, zničiť medzinárodné právo a preniesť vojnu na ďalšie generácie," napísal Podoljak na sociálnej sieti X (niekdajší Twitter).

"Ak (ruský prezident) Putin neutrpí zdrvujúcu porážku, ak sa politický režim v Rusku nezmení a ak vojnoví zločinci nebudú potrestaní, vojna sa určite vráti, pričom Rusko bude mať ešte väčšie chúťky," dodal Zelenského poradca.

(tasr)

15. augusta 2023 | 20:40

Minúta | 15. augusta 2023 | 20:40

Veľký objav archeológov v Izraeli: odkryli mestskú bránu starú 5 a pol tisíc rokov

Archeológovia v južnom Izraeli odkryli mestskú bránu starú 5.500 rokov, čo z nej robí najstaršiu objavenú bránu v regióne, informovali v utorok úrady. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Nález núti odborníkov prehodnotiť datovanie začiatku urbanizácie v regióne. Nález sa podaril na mieste vykopávok Tell Erani pri meste Kirjat Gat pred plánovaným uložením nového vodovodného potrubia, uviedol Izraelský úrad pre starožitnosti (IAA).

"Je to prvýkrát, čo sme objavili takúto veľkú bránu datovanú do staršej bronzovej doby," povedala šéfka lokality Emily Bischoffová Bruintjesová.

Vybudovanie brány si vyžadovalo veľké úsilie, kamene na jej výstavbu boli dopravené z veľkej diaľky a súvisela s výstavbou pevnostných múrov.

https://twitter.com/Jerusalem_Post/status/1691434840816517122

"Túto (bránu) nepostavilo niekoľko jednotlivcov, fortifikačný systém je dôkazom spoločenskej organizácie a začiatku urbanizácie," zdôraznila Bischoffová Bruintjesová.

Odborníci doteraz predpokladali, že urbanizácia tohto územia sa začala asi pred 5200 rokmi, čo je o 300 rokov neskôr ako je datovaný nález brány.

"Je pravdepodobné, že všetci pútnici, obchodníci, či nepriatelia, ktorí chceli vstúpiť do mesta, museli prejsť touto impozantnou bránou," dodal Martin-David Pasternak, výskumník IAA.

"Brána osadu nielen bránila, ale aj pripomínala každému, kto cez ňu išiel, že vstupuje do dôležitej a silnej osady, ktorá bola dobre organizovaná politicky, sociálne a ekonomicky," povedal.

(tasr)

15. augusta 2023 | 20:04

Minúta | 15. augusta 2023 | 20:04

Naša nadvláda je neobmedzená, tvrdí Taliban na druhé výročie prevzatia moci

Afganské hnutie Taliban považuje svoju vládu v Afganistane za neobmedzenú, čerpá legitimitu v islamskom práve a nečelí žiadnej významnej hrozbe. V rozhovore pre agentúru AP pri príležitosti druhého výročia prevzatia moci Talibanom v krajine to povedal hovorca hnutia Zabihulláh Mudžáhid. Ten zároveň naznačil, že zákaz vzdelávania žien zostane v platnosti.

Po tom, čo v auguste 2021 obsadil Afganistan, keď sa americké sily a sily NATO po 20 rokoch vojny stiahli z krajiny, Taliban pôvodne sľúbil, že bude umiernenejší a bude rešpektovať práva žien a menšín. Namiesto toho prísnejšie zakročil proti právam a slobodám. Ženy majú zakázaný vstup do parkov, zábavných parkov, telocviční a väčšiny zamestnaní. Majú príkaz zahaliť sa od hlavy po päty. Dievčatám je zakázané chodiť do školy po šiestej triede. Existujú aj obmedzenia týkajúce sa hudby a médií.

Rozhovor s Mudžáhidom sa uskutočnil v pondelok neskoro večer v televíznom štúdiu v schátranom bývalom vojenskom areáli v Kandaháre. Misia OSN v Afganistane a miestne vládne oddelenia sa nachádzajú neďaleko. Mudžahíd prišiel na bielom SUV v sprievode jedného strážcu a vodiča. Hovoril pokojne a zdvorilo, pričom sa opieral o vyhlásenia Talibanu o otázkach, ako sú práva žien a medzinárodné uznanie.

Povedal, že vláda Talibanu je neobmedzená, pretože svoju legitimitu čerpá z islamského práva alebo šaríe. „Pre islamskú vládu neexistuje žiadny pevný termín,“ povedal. „Bude slúžiť tak dlho, ako to bude možné, a pokiaľ nebude emir (najvyšší vodca) odvolaný za to, že urobil niečo, čo je proti šaríi.“

Mudžahíd po dvoch rokoch bilancoval, že vláde Talibanu nehrozí z vnútra ani zo zahraničia žiadna hrozba. Tvrdil, že súčasná vláda koná zodpovedne a že Afganci túžia po konsenze a jednote. „Nie je potrebné, aby sa niekto vzbúril,“ povedal Mudžáhid.

V utorkovom vyhlásení vláda Talibanu uviedla, čo považuje za svoje úspechy, vrátane obnovenia pocitu osobnej bezpečnosti a národnej hrdosti. Vo vyhlásení sa nespomínajú desaťtisíce Afgancov, ktorí utiekli v dôsledku prevzatia moci alebo vážneho hospodárskeho poklesu a prehlbujúcej sa chudoby, keď medzinárodná pomoc „vyschla“.

(sita)

15. augusta 2023 | 19:34

Minúta | 15. augusta 2023 | 19:34

Lotyšsko pre rastúci prílev migrantov posilní ochranu hraníc s Bieloruskom

Lotyšský minister obrany nariadil v utorok armáde, aby pomáhala pri strážení hraníc s Bieloruskom, pretože Lotyšsko za uplynulých 24 hodín zaznamenalo 96 nelegálnych pokusov o ich prekročenia. TASR o tom informuje podľa správa agentúry Reuters.

Okrem toho boli z dovoleniek povolaní príslušníci pohraničnej stráže, aby sa zvýšilo hliadkovanie na hraniciach.

Lotyšsko má "informácie o možnom náraste hybridných hrozieb," uviedla pohraničná stráž vo vyhlásení. Dodáva, že bieloruské úrady sú stále viac zapojené do organizovania prílevu ilegálnych migrantov.

V Lotyšsku, Litve a Poľsku, členských krajinách Európskej únie, ktoré hraničia s Bieloruskom, rastú obavy zo zvyšujúceho sa počtu pokusov o prekročenie hraníc. V júli totiž do Bieloruska na pozvanie tamojšieho prezidenta Alexandra Lukašenka dorazili žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny. Lukašenko podľa agentúry Reuters niekoľkokrát uviedol, že kontroluje vagnerovcov, ktorí chcú zaútočiť na Poľsko.

Aj Varšava v uplynulých mesiacoch zaznamenala zvýšený počet migrantov pochádzajúcich predovšetkým z Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa snažia prekročiť poľské hranice. Poľsko preto plánuje k bieloruským hraniciam vyslať ďalších 10.000 vojakov na podporu pohraničníkov, uviedol v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

V roku 2021 Lotyšsko, Poľsko a Litva čelili migračnej kríze, keď sa k nim z Bieloruska snažili ilegálne dostať tisíce ľudí pochádzajúcich zväčša z Blízkeho východu, pripomína Reuters.

(tasr)

15. augusta 2023 | 18:20

Minúta | 15. augusta 2023 | 18:20

Severná Kórea vyzvala na prehĺbenie obrannej spolupráce s Ruskom

Rusko a Severná Kórea hájili v utorok bližšiu vzájomnú spoluprácu v obrannom sektore. Ide o najnovšiu ukážku prehlbujúcich sa vzťahov medzi dvomi krajinami stojacimi proti Spojeným štátom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Rusko a Severná Kórea sa čoraz viac izolujú od Západu a od začiatku invázie na Ukrajinu vlani vo februári sa ich vzťahy prehĺbili.

Severokórejský vodca Kim Čong-un pritom v utorok poukázal na „potrebu ďalšieho vývoja taktickej a strategickej spolupráce a interakcie medzi" Moskvou a Pchjongjangom v oblasti obrany a bezpečnosti. Podľa ruskej štátnej agentúry RIA Novosti sa to uvádza vo vyhlásení severokórejského ministra obrany.

Na prehĺbenie vzťahov medzi Moskvou a Pchjongjangom, vyzval v utorok aj ruský prezident Vladimir Putin. Uviedol to v telegrame zaslanom severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi pri príležitosti severokórejského Dňa oslobodenia.

„Som presvedčený, že budeme pokračovať v budovaní bilaterálnej spolupráce vo všetkých oblastiach pre blaho našich národov, v záujme posilnenia stability a bezpečnosti na Kórejskom polostrove a v celom regióne severovýchodnej Ázie," uviedol Putin.

Putin a Kim Čong-un sa takto vyjadrili po tom, čo ruský minister obrany Sergej Šojgu vyzdvihol na stretnutí so svojím severokórejským náprotivkom Kang Sun-namom v Pchjongjangu partnerstvo Ruska a Severnej Kórey.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena pritom Šojgu vycestoval do Severnej Kórey, aby Rusku zaistil dodávky zbraní a pomohol tak ruským silám bojujúcim na Ukrajine.

(tasr)

15. augusta 2023 | 17:08

Minúta | 15. augusta 2023 | 17:08

Arménsko tvrdí, že azerbajdžanská armáda spustila paľbu na hliadku EÚ

Arménsko v utorok obvinilo azerbajdžanskú armádu zo spustenia paľby na hliadku EÚ, ktorá monitoruje situáciu na arménsko-azerbajdžanských hraniciach. Azerbajdžan to poprel. Misia EÚ v Arménsku (EUMA) uviedla, že jej členovia pri incidente neutrpeli zranenia. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

„Jednotky azerbajdžanských ozbrojených síl spustili paľbu z ľahkých zbraní na pozorovateľov EÚ hliadkujúcich pri arménskej obci Verin Šorža a ich vozidlo," napísalo arménske ministerstvo obrany vo vyhlásení. Dodalo, že k incidentu došlo o 12.20 h miestneho času (10.20 h SELČ) asi štyri kilometre od hraníc Arménska s Azerbajdžanom.

Azerbajdžan reagoval, že ide o dezinformáciu a tvrdí, že o prítomnosti hliadok je vopred informovaný.
Misia EÚ v Arménsku následne potvrdila, že jedna z jej hliadok bola svedkom streľby. „Nikto z členov (misie) EUMA neutrpel zranenia," priblížila v príspevku na sociálnej sieti.

Európska únia spustila monitorovaciu misiu EUMA tento rok s cieľom pozorovať bezpečnostnú situáciu na arménskej strane hraníc.

Jerevan a Baku sa už celé desaťročia sporia o Náhorný Karabach. Územie leží v horskom regióne Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým etnickí Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.

Úlohu sprostredkovateľa medzi bývalými sovietskymi republikami tradične zohrávalo Rusko, ktoré je však v súčasnosti zaneprázdnené vojnou na Ukrajine. Jeho úlohu sa tak snažia prevziať Spojené štáty i EÚ.

Napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom v uplynulých dňoch prudko eskalovalo, keďže sa obe krajiny navzájom obviňujú z cezhraničnej streľby a porušovania dohôd.

(tasr)

15. augusta 2023 | 17:00

Minúta | 15. augusta 2023 | 17:00

Mestskí policajti opäť zasahovali

KOŠICE – Mestskí policajti opäť zasahovali. Tentoraz voči agresorovi, ktorý dokonca napadol aj ich. Čo sa v pondelok dialo na Sídlisku Ťahanovce?

Mestská polícia prijala v pondelok večer telefonické oznámenie, podľa ktorého sa v parku na Americkej triede mali napádať dvaja muži. Na miesto bola preto okamžite vyslaná hliadka MsP. Tá po príchode zistila, že dvaja muži pod vplyvom alkoholu na seba navzájom kričia vulgárne nadávky. Hliadka tento incident v krátkom čase vyriešila a na mieste obnovila verejný poriadok.

Mohlo by Vás zaujímať V zaparkovanom aute v Košiciach našli zastreleného muža

Obaja muži sa v tichosti rozišli. Jeden z dvojice mužov si ale krátko na to ľahol na lavičku a začal z nej opäť vykrikovať. Jeho vulgárne nadávky smerovali na adresu policajnej hliadky. Okrem nadávok sa policajtom vyhrážal, že ich pozabíja. Policajti preto opätovne pristúpili k tomuto mužovi a vyzvali ho, aby upustil od svojho protiprávneho konania. Muž však neprestal. Vo vulgárnych nadávkach a vyhrážkach na adresu policajtov pokračoval, pričom jedného z policajtov chytil za košeľu a kopol ho do nohy. Jeho agresivita sa neustále stupňovala.

Mohlo by Vás zaujímať Slovenku obvinenú z terorizmu prepustili z väzby na slobodu

Policajti neváhali a voči agresorovi použili zákonné donucovacie prostriedky – hmaty, chvaty a putá. Muža zadržali a pre podozrenie zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa ho následne za účelom ďalšej realizácie odovzdali kolegom z Policajného zboru SR.

(Mestská polícia Košice, nn)

15. augusta 2023 | 16:27

Minúta | 15. augusta 2023 | 16:27

Sudkyňa Záleská odmietla, že by vynášala informácie

Sudkyňa Pamela Záleská odmieta, že by vynášala informácie zo spisov. Vyplýva to z jej vyjadrenia na utorkovom zasadnutí Súdnej rady SR.

"Nikdy som nevyniesla, nesprístupnila, nedala informáciu, ktorú mám povinnosť chrániť, ktorá vyplýva zo súdneho spisu, žiadnej inej neoprávnenej osobe, nie len Monike Tódovej," skonštatovala.

„Moje rozhodnutia píšem spôsobom, že najskôr ich verejne vyhlásim po tom, ako verejne vykonám dokazovanie," povedala Záleská s tým, že rozsudky vypracováva na základe dôkazov. Zároveň sa sudkyňa opýtala, v koho záujme je, že sa jej osoba rieši na pôde súdnej rady už po tretíkrát (prvýkrát to bolo na podnet advokátov Jaroslava Haščáka, v druhom prípade išlo o kauzu inzulínu pre obžalovaného Lehela H., pozn. SITA).

„Žijem v krajine, kde sa podľa všetkého malo obchodovať so spravodlivosťou. Ja so spravodlivosťou ani s informáciami, ktoré mám chrániť vo svojich spisoch, neobchodujem," vyhlásila Záleská.

Záleská zároveň vyhlásila, že neurobila nič, čím by sa spreneverila výkonu sudcovského povolania a dôsledne dbá na plnenie svojich povinností. "Nebolo možné kúpiť si moje rozhodovanie. Nebolo možné ma vydierať. Zostáva už len možnosť ma zdiskreditovať," podotkla.

Pokiaľ ide o samotný vzťah s Tódovou, podľa sudkyne nejde o tajnú vec. „To nebolo tajomstvo, tu neprišilo k žiadnemu odhaleniu," zdôraznila Záleská. Človek, ktorý ju natočil na dovolenke v Tatrách, sa podľa Záleskej ubytoval v hoteli pod falošným menom, takže nešlo o náhodu. „Nespochybňujem to video, nespochybňujem skutočnosti, ktoré boli zaznamenané," uviedla Záleská s tým, že neurobila nič, čím by sa spreneverila výkonu sudcovského povolania.

Záleská doplnila, že prípadnú zaujatosť pre vzťah s Tódovou by musela ohlásiť v situácii, keď to určuje zákon. Teda, keď by Monika Tódová bola obvinená v trestnej kauze, v ktorej by bola zákonnou sudkyňou, alebo v situácii, keď by bola novinárka v pozícii poškodenej alebo v inom postavení. Dodala však, že momentálne si nie je vedomá porušenia zákonnej povinnosti.

Skonštatovala, že priateľský vzťah s Monikou Tódovou nemusela oznamovať, pretože novinárka nefigurovala v prípadoch, ktoré riešila. Poukázala na to, že verejné vyhlásenia o svojom súkromí nerobia ani ostatní kolegovia.

(tasr, sita)

15. augusta 2023 | 16:10

Minúta | 15. augusta 2023 | 16:10

FOTO: Starenka oslávila 101 rokov. Má chuť stále žiť

ŽILINA – Pani Vilma Slašťanová zo Žiliny oslávila krásne životné jubileum. Zagratulovať jej prišiel aj primátor mesta Peter Fiabáne.

Rodáčka zo Žiliny, Vilma Slašťanová, oslávila cez víkend 101. narodeniny. Pani Vilma sa narodila 12. augusta 1922, so svojou dcérou býva na Vlčincoch. Pani Vilme želá celá redakcia Žilinského Štandardu veľa lásky, radosti zo života a najmä zdravia.

Zdroj: Mesto Žilina

15. augusta 2023 | 16:00

Minúta | 15. augusta 2023 | 16:00

Pre športové podujatie môže v Prešove dôjsť k miernemu zhusteniu premávky

PREŠOV – V Prešove môže v stredu (16. 8.) dôjsť k miernemu zhusteniu premávky. Dôvodom sú Majstrovstvá sveta veteránov v orientačnom behu (World Masters Orienteering Championships) 2023, ktoré sa od 12. do 18. augusta konajú v Košickom a Prešovskom kraji.

Na akciu je prihlásených vyše 3 000 účastníkov z celého sveta. Na webstránke mesta Prešov o tom informuje jeho hovorkyňa Terézia Rácová.

Mohlo by Vás zaujímať Veľkolepá oslava na Skalnatom plese: Galéria Encián má už desať rokov

„V stredu v čase 7:15 až 16:30 budú dopravné obmedzenia v obci Kokošovce a pri vodnej nádrži Sigord. V obci a v okolí rekreačného strediska Zelený breh bude obmedzená rýchlosť na 30 kilometrov za hodinu, a to z dôvodu pohybu veľkého počtu chodcov," povedala Rácová.

Mohlo by Vás zaujímať FOTO Oprava Kapušianskeho hradu: Špeciálne murivo a množstvo nákladiakov s kameňom

V mieste odbočovania a prechodu chodcov sa môžu podľa jej slov tvoriť kolóny a preto je potrebné v tomto úseku rátať aj so zdržaním. Parkovanie pre verejnosť na parkoviskách pri Zelenom brehu nebude možné.

„Približne tretina účastníkov využije vlastnú autobusovú dopravu, zvyšok príde osobnými autami. Z bezpečnostných dôvodov bude nutné na niektorých miestach znížiť rýchlosť a zvýšiť opatrnosť," doplnila Rácová. Na viacerých miestach bude nainštalované dočasné dopravné značenie a doprava bude riadená dopravnou políciou za asistencie organizátorov.

Mohlo by Vás zaujímať Pozrieme si u nás ešte české stanice? Ďalší dvaja operátori ich chcú vypnúť

„V tento deň, najmä v ranných a popoludňajších hodinách, môže zároveň dôjsť k miernemu zhusteniu premávky aj v meste Prešov v súvislosti s presunom niektorých účastníkov podujatia. Výrazné obmedzenia by však obyvatelia pocítiť nemali," dodala Rácová.

(tasr)

15. augusta 2023 | 15:35

Minúta | 15. augusta 2023 | 15:35

Rusko tvrdí, že zabránilo prieniku sabotážnej skupiny na svoje územie

Ruské bezpečnostné zložky zabránili vo štvrtok ukrajinskej sabotážnej skupine preniknúť na územie Brianskej oblasti ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou. Oznámil to tamojší gubernátor Alexander Bogomaz, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Ruskí vojaci a príslušníci bezpečnostných zložiek zastavili podľa Bogomaza skupiny Ukrajincov pri obci Kurkoviči asi tri kilometre od hranice.

"Obete nie sú," uviedol Bogomaz na sociálnej sieti. Dodal však, že pri ukrajinskom ostreľovaní uhynulo jedno hospodárske zviera a bola poškodená industriálna budova.

Ruské pohraničné regióny opakovane informujú o ostreľovaní a útokoch ukrajinských síl vrátane občasných cezhraničných prenikov ozbrojených militantov.

V júni sa v ruskej Belgorodskej oblasti odohral jeden z najväčších cezhraničných prenikov od začiatku ruskej invázie. Do útoku boli zapojené aj drony a ostreľovanie, čo spochybnilo ruskú schopnosť obrany svojich hraníc.

Ukrajina zodpovednosť za tieto útoky poprela a pripisuje ich ruským partizánskym skupinám oponujúcim ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

(tasr)

15. augusta 2023 | 15:30

Minúta | 15. augusta 2023 | 15:30

V Británii zadržali päť osôb pre podozrenie zo špionáže v prospech Ruska

V Británii pred časom zadržali päť ľudí pre podozrenie z vyzradenia štátneho tajomstva. Oznámila to v utorok tamojšia polícia. Zadržaní podľa správ miestnych médií vykonávali špionáž pre Rusko, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Londýnska polícia informovala, že štyri osoby boli zadržané 8. februára Londýne. Boli to dvaja muži vo veku 31 a 42 rokov a dve ženy vo veku 29 a 32 rokov. Piateho muža vo veku 45 rokov zadržali na pobreží grófstva Norfolk vo východnom Anglicku.

Nikoho zo zadržaných doteraz neobvinili z porušenia zákona o vyzradení štátneho tajomstva. Troch z nich, ženu a dvoch mužov, občanov Bulharska, však obvinili z podvodov týkajúcich sa falošnej identity. Zadržaných neskôr prepustili na kauciu, no do väzby sa majú vrátiť v septembri.

Traja Bulhari boli 13. februára obvinení z "držby falošných dokladov totožnosti", ktoré prechovávali s "nečestným úmyslom". Naposledy sa trojica na súd v Londýne dostavila 31. júla.

Mali dovedna 19 cestovných pasov, vodičské a občianske preukazy a povolenia na pobyt vystavené vo viacerých krajinách vrátane Francúzska, Talianska, Bulharska, Španielska, Británie, Grécka, Chorvátska, Česka a Slovinska, uvádza stanica Sky News.

(tasr)

15. augusta 2023 | 15:20

Minúta | 15. augusta 2023 | 15:20

VIDEO: Pri Žiline sa pohybuje malé medvieďa priamo pri rodinných domoch

ŽILINA – Anonym upozornil na sociálnej sieti na malého medveďa, ktorého nasnímala kamera počas jazdy autom. Vyjavene pozeral a potom zmizol v kríkoch pri rodinných domoch.

Na internete sa objavilo ďalšie video medveďa, ktorý zablúdil v blízkosti rodinných domov. Tentoraz ho spozorovali na ceste medzi Varínom a Nezbudskou Lúčkou. Podľa ľudí v skupine Dopravný servis – okres Žilina sa medveď ukázal aj na ihrisku, kam sa chodia hrať deti.

15. augusta 2023 | 15:12

Minúta | 15. augusta 2023 | 15:12

Slovensko je veľmoc v skladovaní plynu, vie ho uskladniť až 40 terawatthodín

Slovensko je veľmoc v skladovaní plynu. Spolu so slovenským zásobníkom plynu v Dolných Bojanoviciach na Morave vie skladovať vyše 40 terawatthodín (TWh) energie. Uviedol to prezident plynárenskej asociácie Gas Infrastructure Europe (GIE) Milan Sedláček v podcaste časopisu Slovgas Otvorene o plyne, ktorý vydáva Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ). Pre porovnanie, výroba elektrickej energie na Slovensku bola pritom minulý rok medzi 24 až 25 TWh a ročná spotreba plynu je približne 50 TWh.

"Keď prirátam zásobník v Dolných Bojanoviciach, Slovensko je schopné skladovať takmer štyri miliardy metrov kubických plynu, čo môže byť niečo cez 40 TWh energie," uviedol Sedláček.

Minulý rok pritom podľa neho slovenské elektrárne vyrobili približne 25 TWh energie. "Takže nám tu bežia celý rok elektrárne a vyrobia ešte stále menej elektrickej energie ako v jeden okamih na začiatku zimy má Slovensko uskladnené vo svojich podzemných zásobníkoch. Tá schopnosť koncentrovať energiu a byť uskladnená je u plynných palív fenomenálna," dodal Sedláček. Slovenské plynárenstvo má podľa neho zároveň potenciál prispieť k energetickej zelenej tranzícii.

Bez plynárenskej infraštruktúry bude podľa Sedláčka cesta k dekarbonizácii EÚ podstatne drahšia a menej efektívna. Podľa neho má Slovensko 225.000 kilometrov prepravných sietí, z ktorých polovica je z novších materiálov, čo znamená, že by bolo ľahšie a lacnejšie ich prestavať na prepravu vodíka. "Na prestavanie prepravných sietí na prepravu zeleného vodíku budú náklady menej než 20 % stavby na nové potrubie," priblížil. Tieto siete podľa neho predstavujú významný majetok, keďže je možné ich prestavať na prepravu čistých plynov.

Sedláček informoval aj o takzvanom štvrtom energetickom balíčku EÚ, ktorý má pokryť budúce vodíkové siete. Podľa neho sa o ňom diskutuje už štvrtý rok. "Momentálne sme opäť obeťou ideologických debát a stratili sme štyri roky kľúčovým dokumentom, ktorý bude stanovovať princípy, ako budú fungovať budúceho vodíkové siete v EÚ," priblížil.

"Cieľom je klimatická neutralita a za tým si treba ísť. Namiesto toho sa roky hádame o bezvýznamných veciach v balíčku o vodík. Európa je obeťou vlastnej regulácie a vlastnej ambicióznosti," dodal Sedláček.

(tasr)