Preskočiť na obsah
  |  

Naša nadvláda je neobmedzená, tvrdí Taliban na druhé výročie prevzatia moci

Afganské hnutie Taliban považuje svoju vládu v Afganistane za neobmedzenú, čerpá legitimitu v islamskom práve a nečelí žiadnej významnej hrozbe. V rozhovore pre agentúru AP pri príležitosti druhého výročia prevzatia moci Talibanom v krajine to povedal hovorca hnutia Zabihulláh Mudžáhid. Ten zároveň naznačil, že zákaz vzdelávania žien zostane v platnosti.

Po tom, čo v auguste 2021 obsadil Afganistan, keď sa americké sily a sily NATO po 20 rokoch vojny stiahli z krajiny, Taliban pôvodne sľúbil, že bude umiernenejší a bude rešpektovať práva žien a menšín. Namiesto toho prísnejšie zakročil proti právam a slobodám. Ženy majú zakázaný vstup do parkov, zábavných parkov, telocviční a väčšiny zamestnaní. Majú príkaz zahaliť sa od hlavy po päty. Dievčatám je zakázané chodiť do školy po šiestej triede. Existujú aj obmedzenia týkajúce sa hudby a médií.

Rozhovor s Mudžáhidom sa uskutočnil v pondelok neskoro večer v televíznom štúdiu v schátranom bývalom vojenskom areáli v Kandaháre. Misia OSN v Afganistane a miestne vládne oddelenia sa nachádzajú neďaleko. Mudžahíd prišiel na bielom SUV v sprievode jedného strážcu a vodiča. Hovoril pokojne a zdvorilo, pričom sa opieral o vyhlásenia Talibanu o otázkach, ako sú práva žien a medzinárodné uznanie.

Povedal, že vláda Talibanu je neobmedzená, pretože svoju legitimitu čerpá z islamského práva alebo šaríe. „Pre islamskú vládu neexistuje žiadny pevný termín,“ povedal. „Bude slúžiť tak dlho, ako to bude možné, a pokiaľ nebude emir (najvyšší vodca) odvolaný za to, že urobil niečo, čo je proti šaríi.“

Mudžahíd po dvoch rokoch bilancoval, že vláde Talibanu nehrozí z vnútra ani zo zahraničia žiadna hrozba. Tvrdil, že súčasná vláda koná zodpovedne a že Afganci túžia po konsenze a jednote. „Nie je potrebné, aby sa niekto vzbúril,“ povedal Mudžáhid.

V utorkovom vyhlásení vláda Talibanu uviedla, čo považuje za svoje úspechy, vrátane obnovenia pocitu osobnej bezpečnosti a národnej hrdosti. Vo vyhlásení sa nespomínajú desaťtisíce Afgancov, ktorí utiekli v dôsledku prevzatia moci alebo vážneho hospodárskeho poklesu a prehlbujúcej sa chudoby, keď medzinárodná pomoc „vyschla“.

(sita)

  |  

Lotyšsko pre rastúci prílev migrantov posilní ochranu hraníc s Bieloruskom

Lotyšský minister obrany nariadil v utorok armáde, aby pomáhala pri strážení hraníc s Bieloruskom, pretože Lotyšsko za uplynulých 24 hodín zaznamenalo 96 nelegálnych pokusov o ich prekročenia. TASR o tom informuje podľa správa agentúry Reuters.

Okrem toho boli z dovoleniek povolaní príslušníci pohraničnej stráže, aby sa zvýšilo hliadkovanie na hraniciach.

Lotyšsko má "informácie o možnom náraste hybridných hrozieb," uviedla pohraničná stráž vo vyhlásení. Dodáva, že bieloruské úrady sú stále viac zapojené do organizovania prílevu ilegálnych migrantov.

V Lotyšsku, Litve a Poľsku, členských krajinách Európskej únie, ktoré hraničia s Bieloruskom, rastú obavy zo zvyšujúceho sa počtu pokusov o prekročenie hraníc. V júli totiž do Bieloruska na pozvanie tamojšieho prezidenta Alexandra Lukašenka dorazili žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny. Lukašenko podľa agentúry Reuters niekoľkokrát uviedol, že kontroluje vagnerovcov, ktorí chcú zaútočiť na Poľsko.

Aj Varšava v uplynulých mesiacoch zaznamenala zvýšený počet migrantov pochádzajúcich predovšetkým z Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa snažia prekročiť poľské hranice. Poľsko preto plánuje k bieloruským hraniciam vyslať ďalších 10.000 vojakov na podporu pohraničníkov, uviedol v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

V roku 2021 Lotyšsko, Poľsko a Litva čelili migračnej kríze, keď sa k nim z Bieloruska snažili ilegálne dostať tisíce ľudí pochádzajúcich zväčša z Blízkeho východu, pripomína Reuters.

(tasr)

  |  

Černobyľskú jadrovú elektráreň odstavili od elektrického vedenia

Ukrajinské ministerstvo energetiky odstavilo kľúčové elektrické vedenie zásobujúce Černobyľskú jadrovú elektráreň, pretože časť vedenia bola poškodená. Referuje o tom web news.sky.com s odvolaním sa na vyhlásenie spomenutého ministerstva.

Poškodenie vedenia bolo zistené v Bielorusku. Ukrajinské ministerstvo energetiky však nelokalizovalo miesto poškodenia ani rozsah škôd. Neuviedlo ani podrobnosti o tom, či a kedy bola obnovená dodávka elektriny.

Černobyľská jadrová elektráreň je blízko bieloruského územia, štátna hranica je vzdialená len približne 19 kilometrov. Časť černobyľskej zakázanej zóny vytvorenej po katastrofe v roku 1986 sa nachádza aj na území Bieloruska.

Podľa ukrajinského ministerstva energetiky však nič nenasvedčuje tomu, že by existovali nejaké bezpečnostné riziká. Hladiny vody, ktoré sú potrebné na chladenie elektrárne a jej bezpečnosť, zostávajú dostatočne vysoké.

(sita)

  |  

Severná Kórea vyzvala na prehĺbenie obrannej spolupráce s Ruskom

Rusko a Severná Kórea hájili v utorok bližšiu vzájomnú spoluprácu v obrannom sektore. Ide o najnovšiu ukážku prehlbujúcich sa vzťahov medzi dvomi krajinami stojacimi proti Spojeným štátom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Rusko a Severná Kórea sa čoraz viac izolujú od Západu a od začiatku invázie na Ukrajinu vlani vo februári sa ich vzťahy prehĺbili.

Severokórejský vodca Kim Čong-un pritom v utorok poukázal na „potrebu ďalšieho vývoja taktickej a strategickej spolupráce a interakcie medzi" Moskvou a Pchjongjangom v oblasti obrany a bezpečnosti. Podľa ruskej štátnej agentúry RIA Novosti sa to uvádza vo vyhlásení severokórejského ministra obrany.

Na prehĺbenie vzťahov medzi Moskvou a Pchjongjangom, vyzval v utorok aj ruský prezident Vladimir Putin. Uviedol to v telegrame zaslanom severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi pri príležitosti severokórejského Dňa oslobodenia.

„Som presvedčený, že budeme pokračovať v budovaní bilaterálnej spolupráce vo všetkých oblastiach pre blaho našich národov, v záujme posilnenia stability a bezpečnosti na Kórejskom polostrove a v celom regióne severovýchodnej Ázie," uviedol Putin.

Putin a Kim Čong-un sa takto vyjadrili po tom, čo ruský minister obrany Sergej Šojgu vyzdvihol na stretnutí so svojím severokórejským náprotivkom Kang Sun-namom v Pchjongjangu partnerstvo Ruska a Severnej Kórey.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena pritom Šojgu vycestoval do Severnej Kórey, aby Rusku zaistil dodávky zbraní a pomohol tak ruským silám bojujúcim na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Zmizli vám české stanice? Vieme dôvod

ŽILINA/SLOVENSKO – V posledných dňoch slovenské domácnosti mohli zaregistrovať, že im z televíznych obrazoviek zmizli dve české televízne stanice. Telekom prestane poskytovať kanály Prima Zoom a Prima Max, ktoré nahradia JOJ Svet a Spark TV. Podľa živé.sk to požadovala TV JOJ.

Operátor Telekom už čoskoro vypne obľúbené české televízne kanály Prima ZOOM a Prima Max. Od 15. augusta ich nahradia stanice JOJ Svet a Spark TV. Obe stanice pochádzajú z dielne televízie JOJ.

JOJ Svet a Spark TV sú dokumentárno-diskusné kanály, ktoré sa zameriavajú na históriu, prírodu a aktuálne témy vo svete.

Či bude zmena vítaná, je otázne. Viacerí diváci v komentároch však prejavili nesúhlas.

Alena napísala: „Či plánujem sledovať novú stanicu TV Joj, určite nie... zapálim sviečku a budem smútiť za Prima Zoom." Patrick sa vyjadril: „Ja chcem a budem pozerať toho, kto je lepší a nie koho mi budú nútiť televízie a distribútori!" Diváci nešetrili slovami ani na operátorov. Miloš napísal: „Treba odísť od operátora, sú aj iné možnosti."

(vač)

  |  

Arménsko tvrdí, že azerbajdžanská armáda spustila paľbu na hliadku EÚ

Arménsko v utorok obvinilo azerbajdžanskú armádu zo spustenia paľby na hliadku EÚ, ktorá monitoruje situáciu na arménsko-azerbajdžanských hraniciach. Azerbajdžan to poprel. Misia EÚ v Arménsku (EUMA) uviedla, že jej členovia pri incidente neutrpeli zranenia. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

„Jednotky azerbajdžanských ozbrojených síl spustili paľbu z ľahkých zbraní na pozorovateľov EÚ hliadkujúcich pri arménskej obci Verin Šorža a ich vozidlo," napísalo arménske ministerstvo obrany vo vyhlásení. Dodalo, že k incidentu došlo o 12.20 h miestneho času (10.20 h SELČ) asi štyri kilometre od hraníc Arménska s Azerbajdžanom.

Azerbajdžan reagoval, že ide o dezinformáciu a tvrdí, že o prítomnosti hliadok je vopred informovaný.
Misia EÚ v Arménsku následne potvrdila, že jedna z jej hliadok bola svedkom streľby. „Nikto z členov (misie) EUMA neutrpel zranenia," priblížila v príspevku na sociálnej sieti.

Európska únia spustila monitorovaciu misiu EUMA tento rok s cieľom pozorovať bezpečnostnú situáciu na arménskej strane hraníc.

Jerevan a Baku sa už celé desaťročia sporia o Náhorný Karabach. Územie leží v horskom regióne Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým etnickí Arméni. Obe krajiny viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.

Úlohu sprostredkovateľa medzi bývalými sovietskymi republikami tradične zohrávalo Rusko, ktoré je však v súčasnosti zaneprázdnené vojnou na Ukrajine. Jeho úlohu sa tak snažia prevziať Spojené štáty i EÚ.

Napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom v uplynulých dňoch prudko eskalovalo, keďže sa obe krajiny navzájom obviňujú z cezhraničnej streľby a porušovania dohôd.

(tasr)