Preskočiť na obsah
Minúta  |  

MIMORIADNE: Nehoda viacerých áut zablokovala diaľnicu

KÚTY – Pri obci Kúty v okrese Senica došlo k vážnej dopravnej nehode. Zrazilo sa tam viacero osobných a nákladných vozidiel. Z miesta hlásia zranených.

Policajti museli úplne uzavrieť zjazd z diaľnice D2 smerom na Kúty a hlavný ťah od obce Kúty na Moravský Sv. Ján. „Podľa prvotných informácií sa z doposiaľ nezistených príčin zrazilo viacero osobných a nákladných vozidiel. Z miesta hlásia aj zranené osoby," uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku odhalili ďalšiu Stalinovu sochu

V Rusku v utorok slávnostne odhalili ďalšiu sochu sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Nachádza sa pred hlavným vchodom do areálu továrne na výrobu policových regálov v meste Velikije Luki v Pskovskej oblasti ležiacej na severozápade európskej časti Ruskej federácie, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Iniciátorom projektu bola nadácia na ochranu ruského kultúrneho dedičstva Viťaz, ale podporili ju aj vedenie a zamestnanci továrne Mikron.

„Ľudia vyjadrili túžbu vidieť pamätník Josifa Stalina každý deň, keď prídu do práce," zhrnul zástupca generálneho riaditeľa Vladimir Paršikov.

Pôvodne mal byť tento Stalinov pamätník nainštalovaný v meste Volgograd, ale z dôvodu negatívneho postoja regionálnych orgánov sa tento zámer nezrealizoval. Zvažovali sa aj možnosti jeho inštalácie v Moskovskej oblasti či vo Voroneži, ale ani tam s tým úrady nesúhlasili.

Po troch rokoch hľadania vhodného miesta napokon sochu v utorok osadili v meste Velikije Luki, ktoré je známe aj ako „Malý Stalingrad" — na pamiatku prvého a strategicky dôležitého víťazstva v tzv. Veľkej vlasteneckej vojne.   

Počas rokov Stalinovej vlády sa obeťami masových represií v Sovietskom zväze stali milióny ľudí. Po jeho smrti boli mnohí z prenasledovaných rehabilitovaní a objekty spojené so Stalinom, vrátane miest, premenované. Zbúrali sa vtedy aj pomníky venované Stalinovi.

V posledných rokoch však v mnohých ruských mestách znova osádzajú pomníky tomuto sovietskemu vodcovi a jeho busty. Len v tomto roku odhalili už dva takéto pamätníky.

Spravidla sú inštalované na súkromných pozemkoch, napríklad v areáloch sídiel krajských výborov komunistickej strany. Sú však aj na verejných miestach — napríklad vo Volgograde, bývalom Stalingrade, dodala RFE/RL.

(tasr)

Minúta  |  

Obrannú dohodu s USA sme mali mať už dávno, povedal po jej podpise Fiala

Český premiér Petr Fiala v stredu pripojil posledný podpis na dohodu o obrannej spolupráci medzi ČR a Spojenými štátmi (DCA). Na sociálnej sieti X uviedol, že tým dokončil jej ratifikačný proces, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Dojednanie DCA je kľúčovým úspechom, mali sme ju mať už dávno. Prehlbuje naše vzťahy s USA a jej význam je dobre vidieť na tom, že krajiny, ktoré do NATO pristupujú tento rok, už súbežne s tým vyjednávajú aj o bilaterálnej dohode s Washingtonom," povedal český premiér.

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej ide o historický okamih, ktorým ČR získa ďalšie bezpečnostné záruky. „Som rada, že ratifikačný proces je dneškom zavŕšený. Dohoda prispeje k väčšej bezpečnosti ČR, pretože transatlantická spolupráca je základom kolektívnej obrany krajín NATO," pripomenula ministerka. Tá dohodu podpísala v máji vo Washingtone.

Zmluva začne platiť 30 dní po potvrdzujúcej nóte zo strany Spojených štátov. Český Úrad vlády tiež pripomenul, že ČR bola jediným členom NATO v strednej a východnej Európe, ktorá túto bilaterálnu zmluvu nemala.

DCA podľa šéfky českého rezortu obrany umožní zintenzívniť praktickú spoluprácu medzi českými a americkými ozbrojenými silami pri zaisťovaní obrany východného krídla NATO. Zlepší sa aj spolupráca v logistickej podpore spojeneckých vojenských aktivít, posilňovaní vojenskej infraštruktúry, vo vojenskom vzdelávaní a spoločnom výcviku. Naopak zmluva nezakladá právo na rozmiestnenie jadrových zbraní na území ČR a ani neumožňuje výstavbu amerických vojenských základní na českom území, ako tvrdili niektoré dezinformačné médiá.

(tasr)

Minúta  |  

Skutočný príbeh: Operácia sa podarila, pacient sa oženil so sestričkou

ŽILINA – Pred niekoľkými dňami sme informovali o príbehu 17-ročnej Dominiky, ktorá vďaka špeciálnej operácii narástla do výšky. Žilinská nemocnica sa teraz podelila na sociálnej sieti o romantický príbeh prvého pacienta, ktorý podstúpil ten istý zákrok a neskôr si sestričku z oddelenia zobral za ženu.

Unikátna operácia sa podarila pred niekoľkými dňami lekárom na oddelení pediatrickej ortopédie vo Fakultnej nemocnici v Žiline. Dominika, ktorá trpela nízkym vzrastom, vďaka zákroku narastie o niekoľko centimetrov, čo jej vo veľkej miere uľahčí život.

Tínedžerka podstúpila v Žiline unikátny zákrok, vďaka ktorému narastie o 8 centimetrov

Mohlo by Vás zaujímať Tínedžerka podstúpila v Žiline unikátny zákrok, vďaka ktorému narastie o 8 centimetrov

Podobnú operáciu absolvoval pred 25 rokmi prvý pacient v tejto nemocnici. V minulosti však operácia prebiehala inak a metódy z tej doby v súčasnosti nahradili inovatívne technológie. V tom čase sa využívali vonkajšie fixátory, ktoré boli spojené s rôznymi komplikáciami. Kosť sa zle hojila, dochádzalo k hnisaniu, čo pacientom znepríjemňovalo bežné dni.

Príbeh prvého operovaného pacienta má však pokračovanie. Okrem toho, že liečba bola úspešná, pacient požiadal o ruku sestričku, ktorú spoznal na oddelení pediatrickej ortopédie a dvojica sa následne zosobášila.

Foto: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina
Minúta  |  

Takmer štvrtina Slovákov má skúsenosti s marihuanou

SLOVENSKO – Marihuanu vyskúšala aspoň raz v živote takmer štvrtina Slovákov. Najviac skúseností s jej užitím majú ľudia z Bratislavy (32,2 percenta).

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre ministerstvo zdravotníctva. Realizoval sa od 2. mája do 12. júna na vzorke 5 031 respondentov vo veku od 15 do 64 rokov. „Aspoň raz v živote vyskúšalo marihuanu 23,1 percenta respondentov, čo je nárast oproti roku 2019, keď skúsenosť s užitím uvádzalo 17 percent ľudí zúčastnených v prieskume.

Národný inštitút vzdelávania ponúka bezplatný jazykový kurz pre ukrajinských pedagógov

Mohlo by Vás zaujímať Národný inštitút vzdelávania ponúka bezplatný jazykový kurz pre ukrajinských pedagógov

Medzi respondentmi vo veku od 15 do 35 rokov má skúsenosť s marihuanou až 34 percent. V priebehu posledných 12 mesiacov užilo marihuanu 5,4 percenta opýtaných a medzi respondentmi vo veku od 15 do 35 rokov ide o 10,2 percenta," spresnil rezort.

Marihuana. Ilustračný obrázok. Foto: pixabay.com

Ďalšími rozšírenými nelegálnymi drogami sú podľa neho aj extáza a pervitín. Prieskum ukázal, že extázu vyskúšalo aspoň raz v živote 4,9 percenta Slovákov. „Medzi respondentmi vo veku od 15 do 35 rokov má skúsenosť s extázou 8,3 percenta," doplnilo ministerstvo. Pervitín podľa prieskumu vyskúšali tri percentá respondentov, vo vekovej skupine od 15 do 35 rokov zase 4,5 percenta opýtaných.

Prelom v liečbe rakoviny: Vedci prišli s jedinečným objavom.

Mohlo by Vás zaujímať Prelom v liečbe rakoviny: Vedci prišli s jedinečným objavom.

Vedúca Národného monitorovacieho centra pre drogy Terézia Weinerová poukázala na to, že užívanie nelegálnych drog v porovnaní s rokom 2019 mierne narástlo. „Vzostup môže byť zapríčinený i mierne odlišnou metodológiou, keď v súčasnom výskume mali respondenti možnosť väčšej anonymity pri odpovedaní," dodala.

Pozrieme si u nás ešte české stanice? Ďalší dvaja operátori ich chcú vypnúť

Mohlo by Vás zaujímať Pozrieme si u nás ešte české stanice? Ďalší dvaja operátori ich chcú vypnúť

Ministerstvo zdravotníctva pripomenulo, že linky, ktoré ponúkajú pomoc pri drogovej závislosti, možno nájsť na stránke www.infodrogy.sk/stranka/urgentna-pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Vyše polovica Slovákov je proti obnoveniu vojenskej služby, 44 percent je však za

Viac ako 51 percent ľudí si myslí, že vláda by nemala obnoviť povinnú vojenskú službu, bezmála 44 percent je za. Zvyšných 4,5 percenta opýtaných to nevedelo posúdiť alebo nechcelo odpovedať. Ako ďalej vyplýva z výsledkov prieskumu agentúra AKO pre televíziu JOJ24, proti vojenskej službe je viac mužov ako žien.

Z mužov si 34 percent myslí, že vláda by tak určite nemala urobiť a ďalších 23 percent tvrdí, že by vláda asi nemala zaviesť povinnú vojenskú službu. U žien si, naopak, zhodne 24 percent myslí, že by tak vláda mala urobiť alebo asi by mala urobiť. Prieskum bol realizovaný v období od 24. júla do 28. júla na vzorke tisíc respondentov.

Povinnú vojenskú službu by najradšej zaviedli opýtaní vo veku 50 - 65 rokov, 31 percent uviedlo, že by tak vláda mala určite urobiť a 21 percent tvrdí, že by asi mala. Za povinnú vojenskú službu sú aj respondenti vo veku nad 66 rokov - 27 percent si myslí, že by tak vláda určite mala urobiť a 24 percent tvrdí, že by asi mala. Naopak, najmenej so zavedením povinnej vojenskej služby súhlasia mladí ľudia vo veku 18 - 33 rokov, 33 percent uviedlo, že by tak vláda určite nemala urobiť a 26 percent si myslí, že by asi nemala byť vojenská služba povinná. S povinnou vojenskou službou nesúhlasia ani opýtaní vo veku 34 - 49 rokov - zhodne 28 percent z nich uviedlo, že by tak vláda určite nemala urobiť a asi by nemala.

Povinná vojenská služba sa najviac pozdáva respondentom s učňovským vzdelaním bez maturity - 32 percent je určite za a ďalších 21 percent je asi za. Zároveň s ňou najviac súhlasia obyvatelia Banskobystrického kraja - 24 percent je určite za a 27 percent je asi za, Trenčianskeho kraja - 20 percent určite za a 28 percent asi za a taktiež Žilinského kraja - 26 percent je určite za povinnú vojenskú službu a 22 percent je asi za. S povinnou vojenskou službou naopak najviac nesúhlasia respondenti s vysokoškolským vzdelaním - 35 percent je rozhodne proti a 30 percent je asi proti. Zároveň sú to obyvatelia Bratislavského kraja, ktorí najviac nesúhlasia s povinnou vojenskou službou - 39 percent z nich je rozhodne proti a 25 percent je asi proti. Taktiež Košický kraj, ktorého 27 percent obyvateľov je rozhodne proti a 26 percent asi proti.

Keby vláda zaviedla povinnú vojenskú službu, najviac by to podporovali voliči hnutia Republika, z ktorých 31 percent si myslí, že by tak vláda určite mala urobiť a ďalších 33 percent si myslí, že tak asi mala urobiť. Za sú aj voliči strany Smer - sociálna demokracia - 32 percent určite za a 26 percent je asi za a taktiež prívrženci strany Hlas - sociálna demokracia, z ktorých 33 percent je určite za a 24 percent je asi za zavedenie povinnej vojenskej služby. Proti nej sú v drvivej väčšine voliči hnutia Progresívne Slovensko, až 50 percent z nich je určite proti a 32 tvrdí, že by vláda povinnú vojenskú službu asi nemala zaviesť. Rovnako zmýšľajú aj voliči strany Sloboda a Solidarita - 43 percent je určite proti a 27 je asi proti.

V rámci národnosti s povinnou vojenskou službou rovnako nesúhlasí maďarská ani slovenská. 38 percent účastníkov prieskumu maďarskej národnosti je určite proti, 13 percent je asi proti a 28 percent respondentov slovenskej národnosti uviedlo, že by vláda rozhodne nemala zaviesť povinnú vojenskú službu a 23 percent tvrdí, že by asi tak nemala urobiť.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.