Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovinci dostanú z EÚ na obnovu po záplavách 400 miliónov eur. Škody sú však násobne vyššie

Slovinsko môže očakávať prvých 100 miliónov eur z Fondu solidarity Európskej únie na obnovu po záplavách do konca októbra. Peniaze sa použijú na opravu verejnej infraštruktúry. V stredu to oznámil slovinský minister pre kohéziu a regionálny rozvoj Aleksander Jevšek. TASR informuje podľa tlačovej agentúry STA.

Ministerstvo už vytvorilo medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá o peniaze z Fondu solidarity EÚ požiada najneskôr do 27. októbra.

"Máme veľmi tesné časové rozpätie," povedal Jevšek. Dodal, že Chorvátsko s prípravou žiadosti Slovinsku pomôže na základe skúseností po zemetrasení v meste Petrinja v roku 2020.

Minister doplnil, že prvá časť peňazí sa väčšinou minie na obnovu verejnej infraštruktúry do pôvodného stavu, zvyšok financií z Fondu solidarity EÚ bude vyplatený budúci rok a minie sa v období 18 mesiacov.

Slovinsko dostane z Fondu solidarity EÚ celkovo 400 miliónov eur – 100 miliónov eur tento rok a 300 miliónov eur v roku 2024. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to oznámila 9. augusta po návšteve oblastí zasiahnutých záplavami a po rozhovoroch so slovinským premiérom Robertom Golobom.

Materiálne škody sa odhadujú na niekoľko miliárd eur, takže slovinské ministerstvo aktívne hľadá aj ďalšie finančné zdroje na obnovu.

Jevšek pripomenul, že Slovinsko môže čerpať peniaze aj z iných zdrojov EÚ (napríklad z mimoriadneho európskeho fondu obnovy s názvom "Next Generation EU"). Môže takisto presmerovať približne 50 miliónov eur z finančného obdobia 2014-2020, pričom rok 2023 je posledným na minutie týchto peňazí. Urobia sa tiež zmeny v programe výdavkov na obdobie 2021-2027 a o tomto kroku budú čoskoro diskutovať so zástupcami EK.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vyhostilo spravodajkyňu serveru Politico. V krajine pôsobila desať rokov

Ruská vláda vyhostila moskovskú spravodajkyňu serveru Politico.eu Evu Hartogovú. V stredu to oznámil samotný server. Podľa Politica ide o prvý známy prípad od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď bol zahraničný novinár z Ruska vypovedaný. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Hartogová je holandská občianka a pôsobila v Rusku desať rokov. Politico uviedol, že reportérke bolo minulý týždeň oznámené, že jej úrady nepredĺžili víza a má šesť dní na to, aby opustila krajinu.

"Sme týmito krokmi veľmi sklamaní, ale neochvejný záväzok Politica pokrývať činnosť ruskej vlády a jej vojnu na Ukrajine to nezníži," uviedol vo vyhlásení šéfredaktor portálu Politico.eu Jamil Anderlini.

"Dúfame, že Eva a Politico sa v blízkej budúcnosti do Moskvy vrátia, aby pokračovali v našom vecnom a nestrannom spravodajstve o ruskej politike," dodal.

Agentúra DPA pripomenula, že od rozpútania vojny na Ukrajine vo februári 2020 sa v Rusku zintenzívnili snahy o potlačenie nezávislej žurnalistiky. Podľa medializovaných informácií krajinu odvtedy opustilo zhruba 1000 ruských novinárov.

(tasr)

Minúta  |  

Na Kysuciach sa fúkalo. Pod vplyvom alkoholu boli aj mladiství

ČADCA – V uplynulých dňoch vykonali policajti z Čadce preventívno-bezpečnostnú akciu vo vytipovaných nočných baroch v Turzovke. Počas akcie nafúkali štyri osoby mladšie ako 18 rokov.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline informovalo o policajnej akcii, ktorá sa v uplynulých dňoch konala v uliciach mesta Turzovka. Akcia bola zameraná na dodržiavanie zákazu predaja a podávania alkoholických nápojov osobám mladším ako 18 rokov.

Požiadajte si o príspevok pri nástupe dieťaťa do školy

Mohlo by Vás zaujímať Požiadajte si o príspevok pri nástupe dieťaťa do školy

„Počas akcie policajti skontrolovali 18 mladistvých osôb a u štyroch z nich zistili vykonanými dychovými skúškami požitie alkoholu. Ďalej boli zistené tri osoby, ktoré mali podať alkohol neplnoletým osobám," uviedla krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová.

Osobám bola udelená bloková pokuta a zistené prípady budú oznámené príslušnému odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Polícia dodáva, že náhodné kontroly budú pokračovať v pôsobnosti celého Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline.

Zdroj: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline

Minúta  |  

Nemecko ustupuje od plánu NATO. Odmietlo sa zaviazať, že na obranu bude dávať 2 percentá HDP

Nemecká vláda ustúpila od úmyslu právne sa zaviazať, že bude v súlade s cieľom NATO vynakladať ročne dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu. Uviedol to v stredu vládny zdroj pre agentúru Reuters.

Z návrhu rozpočtového zákona, ktorý schváli kabinet kancelára Olafa Scholza, príslušné ustanovenie vyčiarkli na poslednú chvíľu, priblížil zdroj.

V dôsledku zmeny bude Nemecko schopné dodržať súčasný prísľub splnenia dvojpercentného cieľa len v priemere za päťročné obdobie.

Scholz vyhlásil v prejave 27. februára 2022, niekoľko dní po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, že Nemecko bude "odteraz investovať viac ako dve percentá HDP do našej obrany každý rok".

Hovorca nemeckej vlády sa k detailom návrhu zákona odmietol vyjadriť.

Spojenci v NATO v minulosti ostro kritizovali Berlín za neplnenie cieľa Severoatlantickej aliancie v oblasti vojenských výdavkov.

(tasr)

Minúta  |  

Projekt Porthos má zelenú. Holanďania budú skladovať oxid v uhličitý v podmorských komorách

Najvyšší holandský správny súd v stredu odobril kontroverzný projekt skladovania obrovských objemov oxidu uhličitého v prázdnych plynových komorách pod Severným morom.

Informačný portál DutchNews.nl upozornil, že tento projekt spochybňuje environmentálna organizácia MOB, ktorá tvrdí, že počas výstavby potrebnej na realizáciu projektu sa do prírody uvoľní príliš veľa dusíka.

Štátna rada vo svojom rozhodnutí v stredu uviedla, že projekt povedie k väčšiemu znečisteniu zlúčeninami dusíka, čo však bude iba dočasný jav a nebude to mať zásadný dosah na životné prostredie.

Projekt zachytávania uhlíka s názvom Porthos zahŕňa prečerpávanie CO2 potrubím z oblasti prístavu v Rotterdame do prázdnych plynových komôr hlboko pod morom. Cieľom je uložiť 2,5 megatony CO2 ročne alebo 1,5 percenta celkových emisií.

Projekt Porthos znamená partnerstvo medzi správou prístavu Rotterdam, spoločnosťou Gasunie a spoločnosťou EBN (Energie Beheer Nederland), ktoré sú všetky vo vlastníctve štátu.

Vláda na projekt podmorského záchytu uhlíka, prvým tohto typu v Holandsku, v roku 2021 vyčlenila dve miliardy eur. Predošlé plány spoločnosti Shell na využitie prázdnych zásobníkov plynu v lokalite Barendrecht na západe krajiny boli zhatené pre obavy miestnych obyvateľov.

DutchNews.nl pripomenul, že aj Británia plánuje spustiť dva projekty záchytu uhlíka pod morom a Nórsko tiež vlastní technológiu, ktorá to umožní.

Holandsko sa ako členská krajina EÚ zaviazalo znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 a vláda vníma úlohu podmorských zásobníkov pri dosahovaní tohto cieľa ako kľúčovú.

(tasr)

Minúta  |  

Ódor: Európske mýto bude v roku 2024, nákladovosť mýta by mala klesnúť pod 15 percent

Európska služba elektronického výberu mýta (EETS) by sa na Slovensku mohla spustiť na prelome rokov 2023 a 2024. Zároveň by mala celková nákladovosť výberu mýta klesnúť pod 15 percent. Aktuálne prebieha fáza testovania a akreditácie jeho štyroch poskytovateľov, a to konkrétne spoločností Eurowag, ITIS, Telepass a Toll4Europe.

Oznámili to na stredajšej tlačovej konferencii premiér Ľudovít Ódor a minister dopravy Pavol Lančarič.

Premiér spolu s ministrom dopravy v stredu absolvoval stretnutie v Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorého účelom bolo zhodnotiť, do akej miery je spustenie EETS systému na prelome rokov 2023 a 2024 reálne. „Boli spomenuté niektoré možné hrbolce na tejto ceste, ale nie je žiadna väčšia prekážka, ktorá by spôsobila to, že nedokážeme spustiť tento systém od januára budúceho roka," uviedol Ódor.

Minister dopravy predpokladá, že všetci štyria poskytovatelia budú úspešní. „Chceme, aby sa od 1. januára 2024 začalo prechodné obdobie, ktoré sa ukončí 31. decembra 2024. Ten rok bude niekde na pomedzí medzi starým a novým systémom, pričom 1. januára 2025 prejdeme do toho módu, ktorý sme očakávali," priblížil Lančarič.

Zároveň uviedol, že ak verejné obstarávanie k EETS prejde, začnú vyvíjať národný systém, ktorý bude vo vlastníctve štátu. „Tento proces bude prebiehať nejakých 12 až 13 mesiacov. Dúfame, že niekedy koncom septembra (2024, pozn. red.) by mal byť hotový. Ak tak bude, tak s ním budú spojené nielen investičné náklady na jeho tvorbu, ale aj potom prevádzkové, keď už bude posledné tri mesiace roka fungovať," dodal Lančarič.

Percento nákladovosti na budúci rok bude podľa Lančariča ešte niekde medzi 20 a 29 percentami. Ak by na európske mýto dopravcovia prešli rýchlo, v budúcom roku by nákladovosť mýta mohla dosiahnuť 15 percent, je to však len krátkodobý cieľ. „Keď sa však presunieme do roku 2025, tak budeme mať len dva typy nákladov. A to na chod a prevádzku nášho systému, plus na hráčov EETS. Tam už bude ambícia, aby to podľa možností mohlo byť aj jednociferné číslo," priblížil Lančarič.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.