Preskočiť na obsah
  |  

Prívalový dážď vytopil suterén Štátnej opery v Prahe

Suterén českej Štátnej opery v Prahe bol v stredu večer zatopený po tom, čo sa cez Česko prehnala silná búrka s prívalovými dažďami. TASR o tom informuje podľa správy spravodajského portálu Novinky.cz.

"V dôsledku extrémnej búrky máme zatopený suterén Štátnej opery. Skúšobne, sklady dekorácií, technologické priestory pod javiskom, chodby atď.," uviedol hovorca českého Národného divadla Tomáš Staněk.

Voda sa podľa neho dostalo do podzemia opery cez zásobovací tunel a zrejme aj spätne cez kanalizáciu. "V budove je vypnutá elektrina a zasahujú hasiči. Zisťujeme a dokumentujeme rozsah škôd," dodal Staněk.

Česko v stredu večer zasiahli na viacerých miestach silné búrky. Prívalové zrážky s krúpami sa prehnali aj hlavným mestom, kde skomplikovali premávku. Na niekoľkých miestach sa zastavila aj železničná doprava. Búrky sa na väčšine územia ČR môžu opäť objaviť aj vo štvrtok popoludní.

(tasr)

  |  

Mali sme veľké nádeje, no stíhačky F-16 tento rok mať nebudeme, priznala ukrajinská armáda

Ukrajina nebude môcť túto jeseň a zimu používať americké stíhačky F-16, vyhlásil v stredu večer hovorca vzdušných síl ukrajinskej armády Jurij Ihnat. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

"Už teraz je jasné, že nebudeme schopní Ukrajinu túto jeseň a zimu brániť bojovými stíhačkami F-16," uviedol Ihnat.

Ukrajina opakovane vyzýva svojich západných spojencov na to, aby jej dodali stíhačky F-16. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského by to bol jasný signál, že invázia Ruska na Ukrajinu skončí porážkou.

Americký prezident Joe Biden v máji schválil výcvikové programy na pilotovanie stíhačiek F-16 pre ukrajinských pilotov. Zatiaľ však nebol stanovený nijaký časový rámec pre dodanie týchto stíhačiek Ukrajine.

"Mali sme veľké nádeje, že sa tieto lietadlá stanú súčasťou vzdušnej obrany schopnej ochrániť nás pred ruským raketovým a dronovým terorizmom," povedal Ihnat.

Západ uvádza, že chce pomôcť Ukrajine poraziť Rusko, no trvá na tom, že nechce vyvolať priamu konfrontáciu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom.

(tasr)

  |  

Odvolací súd v USA chce obmedziť prístup k chemickým potratom

Americký federálny odvolací súd rozhodol v stredu o obmedzení prístupu k potratovej tabletke. Jeho rozsudok však nevstúpi do platnosti, kým vo veci nerozhodne Najvyšší súd USA, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Odvolací súd pre piaty obvod sídliaci v meste New Orleans by obmedzil svojim stredajším rozhodnutím používanie látky mifepriston na prvých sedem týždňov tehotenstva, namiesto desiatich. Okrem toho by zakázal aj jeho distribúciu prostredníctvom pošty. Podľa rozhodnutia súdu by mohol túto tabletku predpísať už len lekár.        

Aj napriek tomuto rozsudku trojčlennej poroty konzervatívnych sudcov, z ktorých dvoch vymenoval bývalý americký prezident Donald Trump, zatiaľ tento liek zostáva na trhu.

Najvyšší súd USA totiž ešte v apríli prijal opatrenie, ktorým dočasne zachoval neobmedzený prístup k tejto potratovej tabletke a zmrazil obmedzenia, ktoré na tento preparát uvalili súdy nižšieho stupňa. Prípad následne poslal na odvolací súd pre piaty obvod. Avšak aj rozhodnutie odvolacieho súdu pre piaty obvod bude pozastavené, kým Najvyšší súd nerozhodne, či v prípad nebude pojednávať.

Hovorca amerického ministerstva spravodlivosti tiež uviedol, že voči rozsudku odvolacie súdu sa na Najvyššom súde odvolá administratíva prezidenta Joea Bidena. Demokrat Biden totiž podporuje práva týkajúce sa interrupcií.

Podľa agentúry Reuters bude Najvyšší súd vo veci zrejme rozhodovať v najbližšom funkčnom období, ktoré začína v októbri a trvá do júna.

Celý tento prípad pritom vychádza z rozhodnutia sudcu okresného súdu v americkom štáte Texas, ktorý by mifepriston zakázal. Tento prípravok v roku 2000 schválil americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a používa sa pri viac ako polovici všetkých interrupcií v Spojených štátoch. Odvolací súd pre piaty obvod síce zablokoval zákaz potratovej tabletky, ktorý chce zaviesť súd v Texase, no obmedzil k nej prístup.

Podľa Bieleho domu najnovšie rozhodnutie odvolacieho súdu obmedzuje možnosť žien na prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti a podkopáva schvaľovacie procesy FDA.

Skupiny vystupujúce proti interrupciám sú proti používaniu mifepristonu a tvrdia, že je nebezpečný. Podľa FDA ho od jeho schválenia v roku 2000 použilo na prerušenie tehotenstva asi 5,6 milióna Američaniek.

(tod/tasr)

  |  

Putinova strana nominovala do regionálnych volieb menovca Zelenského

Politická strana ruského prezidenta Vladimira Putina Jednotné Rusko nominovala v stredu do regionálnych volieb v Smolenskej oblasti muža s priezviskom Zelenskij. V stredu o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Vo voľbách začiatkom budúceho roka tak bude kandidovať Alexander Zelenskij, ktorý je už členom jednej mestskej rady v Smolenskej oblasti. Zhodou okolností sa otec ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského volá Olexandr.

Vidiecke stretnutie ruskej vládnucej strany s voličmi len málokedy vyvoláva celoštátnu pozornosť. Ale presne to sa v stredu stalo, komentuje situáciu Sky News. Náhodná zhoda priezvisk ukrajinského prezidenta a ruského lokálneho politika bola neprijateľná pre staršieho voliča. Preto podľa ruských médií žiadal, aby si kandidát zmenil priezvisko alebo aby ho odstránili z kandidátnej listiny.

Rozhorčený volič údajne kričal, že zhoda mien "uráža účastníkov špeciálnej vojenskej operácie (takto Rusi stále nazývajú inváziu na Ukrajine) a vlastencov".

Oblastná pobočka strany Jednotné Rusko zamietla jeho sťažnosť, pretože priezvisko nie je dôvod na stiahnutie z volieb.

"Ten muž nie je zodpovedný za svojich menovcov," vyhlásil predstaviteľ straníckej pobočky v Smolenskej oblasti.

(tasr)

  |  

Nového nemeckého veľvyslanca v Rusku privítali obvineniami z rusofóbie Berlína

Nový nemecký veľvyslanec v Rusku, Alexander Graf Lambsdorff, bol v stredu pri odovzdávaní svojich poverovacích listín na ministerstve zahraničných vecí v Moskve privítaný obvineniami z "nerozumnej rusofóbie" Nemecka. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Po príchode bol Lambsdorff konfrontovaný s kritikou "útočného a nepriateľského charakteru" nemeckej politiky v bilaterálnych vzťahoch, uviedol Berlín.

Protiruská politika Nemecka ničí desaťročia vzájomne prospešnej spolupráce a panuje v nej "nerozumná rusofóbia", tvrdí ruská diplomacia.

Nemecko výrazne obmedzilo svoje vzťahy s Ruskom po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári minulého roka. Ruské ministerstvo zahraničných vecí novému veľvyslancovi oznámilo, že Moskva považuje nemeckú podporu Ukrajiny vrátane dodávok zbraní za nebezpečnú.

Lambsdorff preberá funkciu po Gézovi Andreasovi von Geyrovi, ktorý ju vykonával od roku 2019. Nemecká ambasáda má v Moskve aktuálne málo zamestnancov, keďže obe krajiny si v uplynulom čase recipročne vyhostili veľký počet diplomatov.

Politická situácia je mimoriadne zložitá a názory na Ukrajinu "nemôžu byť už odlišnejšie", povedal Lambsdorff pre nemeckú verejnoprávnu stanicu ZDF.

Vyjadril však nádej, že profesionálny kontakt s ruskou vládou bude napriek tomu možný. Jeho hlavnou úlohou bude "poskytovať nemeckej vláde dôkladnú analýzu ruskej politiky", dodal.

Alexander Graf Lambsdorff (56) pochádza z aristokratickej rodiny, jeho otec bol od roku 1991 prvým nemeckým veľvyslancom v Lotyšsku. Je vplyvným členom Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorú od roku 2004 ako poslanec zastupoval v Európskom parlamente a Bundestagu. V minulosti tiež pôsobil v nemeckej diplomacii.

(tasr)

  |  

Na predmestí bulharskej Sofie za bieleho dňa zastrelili vplyvného podnikateľa

Popredného bulharského podnikateľa Alexeja Petrova v stredu za bieleho dňa zastrelili na predmestí Sofie. Informovala o tom polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AP.

Žena, ktorá ho sprevádzala, utrpela strelné poranenie a previezli ju do nemocnice. Petrov (61) už bol terčom najmenej dvoch pokusov o atentát.

Bývalý majster v karate a agent štátnej bezpečnosti po páde komunizmu opustil políciu a založil si úspešnú súkromnú firmu. Do roku 2002 sa stal spoločníkom vo vyše 50 ďalších spoločnostiach.
V roku 2010 ho zatkli pre vytvorenie zločineckej skupiny zapojenej do vydierania, výpalníctva, obchodovania s drogami, prania špinavých peňazí a daňových únikov. Prepustili ho na kauciu a neskôr zbavili obvinení, nasledujúci rok dokonca kandidoval v prezidentských voľbách.

V posledných rokoch viedol Petrov jednu z najväčších poisťovacích spoločnosti v krajine. Pracoval aj ako poradca šéfa Štátneho úradu pre národnú bezpečnosť a na univerzite prednášal v odbore ekonomické vedy.

V 90. rokoch 20. storočia boli vraždy verejne známych osôb v Bulharsku bežné, najnovší atentát na verejnosti spoločnosť šokoval.

Petrova sa pokúsili zavraždiť už v roku 2002 a 2015. Za druhý pokus bol odsúdený Ukrajinec Roman Logvinenko, ktorého na podmienku prepustili v máji, uviedlo Radio Bulgaria.

(tasr)