Preskočiť na obsah
  |  

Nový úsek cyklotrasy je v záverečnej fáze. Prepojí Trenčiansky a Žilinský kraj

TRENČÍN/POVAŽSKÁ BYSTRICA – Trenčianska župa neúnavne pracuje na postupnom dopĺňaní ďalších úsekov skladačky 100 kilometrov dlhej Vážskej cyklomagistrály. Najbližšie bude verejnosti do užívania odovzdaný úsek, ktorý vedie z Považskej Bystrice až po hranicu so Žilinským samosprávnym krajom. Stavba cyklotrasy bola dokončená, aktuálne sa čaká na ukončenie kolaudačného konania.

Svoj prívlastok Cyklistická župa si Trenčiansky samosprávny kraj právom zaslúži. Cyklistickú infraštruktúru v rámci kraja ešte v tomto roku rozšíria dva úseky Vážskej a jeden Hornonitrianskej cyklomagistrály. Úsek v dĺžke 10,4 km a hodnote presahujúcej 3,5 mil. eur, ktorý spojí Trenčiansky a Žilinský kraj, je aktuálne dokončený, cyklistov zaujme 100 metrov dlhou lávkou, cyklistickým tunelom v dĺžke 33 metrov či zaujímavou trasou popod diaľničný most.

„Zhotoviteľ aktuálne vykonáva odstránenie niektorých nedorobkov, ktoré boli na stavbe identifikované. Bola podaná žiadosť o kolaudáciu stavby a momentálne prebieha zameranie skutkového stavu tejto cyklotrasy,“ informoval trenčiansky župan Jaroslav Baška. „Budeme čakať na všetky podklady, ktoré sú potrebné ku kolaudácii a bol by som rád, ak by sme cyklotrasu mohli v septembri slávnostne otvoriť,“ dodal.

Celých 100 km hlavnej cyklistickej tepny kraja má ľuďom slúžiť nielen na aktívne trávenie voľného času, ale najmä ako alternatívny ekologický spôsob dochádzania do práce. Aj v Považskej Bystrici pôsobí veľa významných zamestnávateľov, ktorí túto možnosť ocenia. „Po odovzdaní do užívania úsekov Považská Bystrica – hranica Žilinského samosprávneho kraja a Ladce – Púchov, nám zostane dokončiť už len úseky Trenčín – Dubnica nad Váhom, na ktorý sme získali finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR, Dubnica nad Váhom – Ladce a posledným bude úsek Nosická priehrada – Považská Bystrica,“ vysvetlil župan.

Zdroj: TSK

  |  

Uplynulo 70 rokov od štátneho prevratu v Iráne, ktorý režírovali západné tajné služby

Predseda vlády Mohammad Mosaddek sa snažil začiatkom 50. rokov minulého storočia vymaniť Irán z ekonomickej kolonizácie britských firiem a vrátiť bohatstvo krajiny do rúk štátu. Táto skutočnosť, ako aj obava z rastúceho vplyvu Sovietskeho zväzu v oblasti, viedla k štátnemu prevratu a zosadeniu demokraticky zvoleného premiéra.

V sobotu (19. augusta) uplynie od týchto udalostí, ktoré sa diali v réžii amerických a britských tajných služieb, 70 rokov.

Konflikt medzi prozápadným šachom Muhammadom Rezá Pahlavím a predsedom vlády Mohammadom Mosaddekom, ktorý sa dostal k moci v apríli 1951, sa postupne vyostroval. Totiž prakticky vzápätí po zasadnutí do kresla premiéra začal Mosaddek pripravovať zákon o zoštátnení iránskeho ropného priemyslu, ktorý prostredníctvom Anglo-iránskej ropnej spoločnosti (v súčasnosti British Petroleum) kontrolovali Briti. V ich rukách sa nachádzalo 80 percent ťažby iránskeho čierneho zlata.

Londýn najskôr odpovedal vyhlásením embarga na dovoz ropných produktov z Iránu, avšak s postupným stupňovaním sa krízy došlo k blokáde Perzského zálivu a v októbri 1952 k prerušeniu diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami.

Eskalácia ropnej krízy a Mosaddekova spolupráca s komunistami znepokojovala čoraz viac aj Spojené štáty, a tak sa zrodila operácia Ajax - operácia organizovaná americkou tajnou službou CIA s cieľom zvrhnúť režim premiéra Mosaddeka. Jedným z hlavných architektov tejto operácie bol Donald Wilber. Vyplýva to z odtajnených dokumentov CIA, ktoré boli zverejnené v auguste 2013.         

Záznamy CIA publikoval nezávislý Národný bezpečnostný archív, pôsobiaci pri univerzite Georgea Washingtona. Podľa vyjadrenia archívu tieto záznamy boli fakticky prvým oficiálnym priznaním CIA, že naplánovala a vykonala štátny prevrat.

V odtajnených dokumentoch sa možno dočítať, že podnecovanie k štátnemu prevratu, ktorý sa uskutočnil 19. augusta 1953, sa začalo mediálnou dezinformačnou kampaňou proti Mosaddekovej vláde a vyvolávaním nepokojov. Ešte v ten istý deň vo večerných hodinách sa členovia iránskej vlády skryli alebo boli pozatýkaní a premiér bol zosadený.

Po prevrate sa v Iráne opäť ujal moci šach Muhammad Rezá Pahlaví, ktorý sa pred tým nachádzal v exile. Stal sa blízkym spojencom USA a inšpirovaný Západom začal presadzovať reformy. Na čele štátu zotrval až do roku 1979, kedy po vlne protivládnych demonštrácií z krajiny utiekol.

Vojenský tribunál odsúdil v decembri 1953 Mohammada Mosaddeka za vlastizradu na trest smrti, avšak po intervencii šacha mu neskôr trest zmenili na tri roky väzenia. Po prepustení žil až do svojej smrti v marci 1967 v domácom väzení.

(tasr)

  |  

Diaľnica D2 smerom do Česka je pre dopravnú nehodu uzavretá

Diaľnica D2 smerom do Českej republiky je v súčasnosti uzavretá. Dôvodom je dopravná nehoda, pri ktorej sa zrazili dve autá. Nehoda si mala vyžiadať aj jednu obeť. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

„Z dôvodu odstraňovania následkov dopravnej nehody dvoch motorových vozidiel, ku ktorej došlo na piatom kilometri diaľnice D2 v smere do Českej republiky, je na nevyhnutne potrebný čas diaľnica v uvedenom smere uzavretá," upozorňuje polícia.

Premávka je odkláňaná na výjazde smer Malacky po štátnej ceste I/2. Polícia zároveň vodičov žiada, aby sa uvedenému úseku vyhli a použili na presun alternatívne trasy.

Dopravná nehoda je v štádiu objasňovania.

Zelená vlna RTVS špecifikuje, že na D2 pri Kútoch sa zrazilo auto s kamiónom. Vodičov upozorňuje, že na obchádzkovej trase po starej ceste cez Malacky sa zdržia viac ak 40 minút. "Dobrzďuje sa ešte na diaľnici D1 pred Malackami," podotýka.

(tasr)

  |  

Mestskí policajti vypátrali muža, na ktorého bol vydaný zatykač

KOŠICE – Mestskí policajti si v utorok 15. augusta pred nástupom do dennej služby skontrolovali aktuálny zoznam osôb v pátraní. Popoludní spozorovali na Janigovej ulici v Košiciach muža, podobajúceho sa na jednu z týchto hľadaných osôb.

Policajtom sa ich všímavosť vyplatila, pretože po dôkladnom preverení tohto muža zistili, že ide skutočne o osobu, po ktorej bolo vyhlásené pátranie.

Na muža bol vydaný príkaz na zatknutie pre trestný čin krádeže. Príslušníci MsP ho preto odovzdali k ďalšej realizácii svojim kolegom z Policajného zboru SR.

(Mestská polícia Košice, nn)

  |  

Rusko a Čína podnikajú v Tichom oceáne spoločné námorné cvičenia

Ruské a čínske vojenské lode vykonávajú v Tichom oceáne spoločné hliadky, ktoré zahŕňajú nácvik boja proti leteckým útokom. V piatok to uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Ruské médiá zverejnili video, na ktorom je vidieť deväť lodí plaviacich sa v diamantovej formácii.

Cvičenia zahŕňajú aj nácvik "dopĺňania zásob paliva loďami a presun nákladu za plavby", priblížil ruský rezort obrany vo vyhlásení. Lode podľa neho preplávali od začiatku spoločných manévrov už viac ako 6400 námorných míľ.

Ruské a čínske vojenské lode v súčasnosti operujú vo vodách Východočínskeho mora, uviedlo ministerstvo. Námorné sily oboch krajín vykonali v rámci spoločných manévrov protiponorkové cvičenia, nacvičovali odrazenie útoku nepriateľa, podnikli záchranársky výcvik na mori a nacvičovali vzlietanie a pristávanie vrtuľníkov na palubách vojenských lodí, píše sa vo vyhlásení.

Hovorca čínskeho ministerstva obrany v pondelok povedal, že námorné flotily Číny a Ruska vykonávajú námorné hliadky v západných a severných oblastiach Tichého oceánu. "Tieto akcie nie sú zamerané voči tretej strane a nesúvisia s aktuálnou medzinárodnou a regionálnou situáciou," dodal.

Čínsky minister obrany Li Šang-fu tento týždeň navštívil Rusko, zúčastnil sa na Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti, kde vyzval na užšiu vojenskú spoluprácu.

Moskva a Peking v uplynulých mesiacoch zintenzívnili bilaterálnu obrannú spoluprácu, pričom v júli podnikli spoločnú leteckú hliadku nad Japonským a Východočínskym morom, pripomína AFP.

Tieto manévre vykonali v regióne obavy – pre júlové vojenské cvičenia Južná Kórea preventívne nasadila stíhačky.

(tasr)

  |  

Putin netlačí Bielorusko do vojny s Ukrajinou, tvrdí Lukašenko

Ruský prezident Vladimir Putin sa nesnaží vtiahnuť Bielorusko do vojny na Ukrajine, tvrdí bieloruský prezident Alexander Lukašenko v internetovom rozhovore zverejnenom vo štvrtok.

"Zapojiť Bielorusko - čo to prinesie? Nič," uviedol Lukašenko, jeden z najbližších Putinových spojencov, ktorého krajina hraničí s Ukrajinou, Ruskom, ako aj s tromi členskými štátmi NATO vrátane Poľska.

"Ak vy Ukrajinci neprekročíte naše hranice, nikdy sa na tejto vojne nezúčastníme, ale Rusku budeme vždy pomáhať - sú to naši spojenci," povedal Lukašenko v rozhovore s proruskou ukrajinskou novinárkou Dianou Pančenkovou.

Lukašenko tiež vyjadril presvedčenie, že Putin už dosiahol svoje ciele v rámci tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Dodal, že obe strany by si mali sadnúť za rokovací stôl a byť pripravené diskutovať o všetkých otázkach vrátane budúcnosti Krymu a ďalších ukrajinských území, na ktoré si Moskva robí nároky.

"Jeho (ruské) ciele už boli splnené. Ukrajina sa po skončení tejto vojny už nikdy nebude voči Rusku správať tak agresívne ako pred ňou," povedal Lukašenko.

Putin uviedol, že Rusko muselo minulý rok vyslať na Ukrajinu desaťtisíce vojakov, aby ochránilo svoju bezpečnosť a bezpečnosť rusky hovoriacich miestnych obyvateľov, najmä na východe Ukrajiny, pred "neonacistami" a ultranacionalistami, ktorí sú podľa neho v Kyjeve pri moci.

Ukrajina a jej západní spojenci tvrdia, že je to nezmysel, a ruskú inváziu označujú za imperiálne zabratie cudzieho územia.

Lukašenko varoval, že Bielorusko bude reagovať v prípade agresie zo strany iného štátu, a to aj použitím jadrových zbraní, ktoré Moskva nedávno umiestnila na jeho území.

"Môže byť len jedna hrozba - agresia voči našej krajine. Ak sa tá začne z Poľska, Litvy či Lotyšska, okamžite odpovieme všetkým, čo máme," povedal bieloruský líder.

(tasr)