29. augusta 2023 | 8:12

Minúta | 29. augusta 2023 | 8:12

Máte panickú poruchu? Na chorobu sa liečia tisícky ľudí

BRATISLAVA – Na panickú poruchu sa na Slovensku vlani liečilo 32 870 ľudí. Častejšie išlo o ženy.

Panická porucha patrí medzi neurotické alebo úzkostné poruchy. Typické pre ňu sú podľa Národného portálu zdravia opakujúce sa nápory záchvatovitej úzkosti. Tie sa podľa neho neobmedzujú na osobitú situáciu alebo okolnosti, ale sú nepredvídateľné.

Mohlo by Vás zaujímať Trenčania, pozor: Mesto zmenilo dopravné pravidlá na tejto ulici

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v minulom roku zaznamenala 17 946 poistencov liečených na panickú poruchu. Išlo o 12 094 žien a 5 852 mužov. „Najčastejšie vekové skupiny s panickými atakmi sú pacienti vo vekových skupinách 40 až 51 rokov a veková skupina 59 až 73 rokov," uviedla Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie VšZP.

Mohlo by Vás zaujímať Pražský arcibiskup Graubner poslal pápežovi svoju rezignáciu

Na panickú poruchu sa minulý rok liečilo aj 11 056 poistencov zdravotnej poisťovne Dôvera. Z nich bolo 3 299 mužov a 7 757 žien. „Najčastejšie sa ochorením trápia muži aj ženy vo veku 40 až 49 rokov," povedal PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.

Mohlo by Vás zaujímať Kto bude voziť cestujúcich na krajských cestách po 31. októbri?

Union zdravotná poisťovňa za vlaňajšok eviduje 3 868 pacientov, ktorí sa liečili na panickú poruchu. Išlo o 69 percent žien a 31 percent mužov. Zdravotná poisťovňa zaznamenala tiež 148 pacientov liečených na agorafóbiu s panickou poruchou, priblížila jej hovorkyňa Kristína Baluchová.

Mohlo by Vás zaujímať Meteorológovia varujú pred extrémnou jeseňou. Vytratí sa toto ročné obdobie?

(tasr)

29. augusta 2023 | 8:03

Minúta | 29. augusta 2023 | 8:03

Umelú inteligenciu plánuje využiť 71 percent svetových firiem. Drvivá väčšina z nich má však aj obavy

Lídri svetových spoločností považujú generatívnu umelú inteligenciu za najdôležitejšiu novú technológiu, ktorá bude pretvárať firmy a ich pracovné procesy. Využiť ju plánuje vo svojom podnikaní do dvoch rokov 71 percent firiem. Vyplýva to z celosvetového prieskumu poradenskej spoločnosti KPMG, ktorý bol realizovaný medzi 300 vedúcimi pracovníkmi z rôznych odvetví.

Viac ako 60 percent respondentov vidí generatívnu umelú inteligenciu, ktorá dokáže napodobniť ľudí pri tvorbe obsahu a spracovaní informácií, ako príležitosť na zefektívnenie procesov, zvýšenie trhového podielu či zisku, ako aj získanie konkurenčnej výhody. „Čo sa týka funkčných odvetví, firmy sa najviac sústredia na zavedenie funkcionalít generatívnej umelej inteligencie v rámci oddelení IT či prevádzky," uviedla KPMG.

Firmám však podľa prieskumu chyba najmä kvalifikovaná pracovná sila. Iba jedno percento respondentov tvrdí, že potrebné zručnosti v rámci organizácie už má. Ďalšou častou bariérou, na ktorú firmy narážajú, je nedostatok finančných prostriedkov a nejasnosť v tom, akú hodnotu by im táto technológia dokázala priniesť.

„Pre úspešnú integráciu generatívnej umelej inteligencie sú kľúčoví kvalifikovaní zamestnanci, prioritizácia vedením spoločnosti, správna technológia a dátová infraštruktúra a vhodný model riadenia spoločnosti. Náš prieskum naznačuje, že vo väčšine z uvedených majú firmy stále nedostatky," vysvetlil partner KPMG Rudolf Sedmina.

Obavy z rizík spojených s novou technológiou vyjadrilo 92 percent respondentov. Prvotné verzie generatívnej umelej inteligencie totiž vykazujú problémy s rozoznávaním základných faktov. Hoci sa technológia posúva každým dňom, stále nedosahuje úroveň uvažovania podobného ľudskému.

V spoločnosti rezonuje podľa KPMG aj otázka, ako ovplyvní nástup novej technológie pracovný trh. Hoci lídri firiem očakávajú, že sa spôsoby práce vďaka generatívnej umelej inteligencii zmenia, vo väčšine oblastí technológia nedokáže plnohodnotne nahradiť ľudskú prácu. Výnimkou však môžu byť niektoré pracovné pozície v administratíve, zákazníckych službách či kreatívnom odvetví. Očakávania sú však skôr pozitívne, pretože 73 percent respondentov verí, že umelá inteligencia zvýši produktivitu.

(tasr)

29. augusta 2023 | 7:49

Minúta | 29. augusta 2023 | 7:49

Folkórny súbor Stavbár v slzách. Prišiel o obľúbeného tanečníka

ŽILINA – Nečakaná správa. Náhle zomrel známy a dlhoročný tanečník a člen žilinského súboru FS Stavbár.

Správu o skone Michala Nováka (†45) zverejnil súbor na sociálnej sieti v nedeľu.

Mohlo by Vás zaujímať Mimoriadne pátranie. Zmizli dve maloleté dievčatá

„Dnes nás nečakane a veľmi skoro opustil náš bývalý dlhoročný tanečník, perfektný kamarát a veľký zabávač Michal Novák. Kto ho zažil na javisku, ale aj v jeho zákulisí nám dá určite za pravdu. Budeš nám Miško všetkým veľmi chýbať. Odpočívaj v pokoji a dávaj tam z hora na nás pozor," uviedol FS Stavbár na sociálnej sieti.

Posledná rozlúčka s obľúbeným Michalom sa uskutoční 31. augusta 2023 na novom cintoríne v Žiline.

Mohlo by Vás zaujímať Pražský arcibiskup Graubner poslal pápežovi svoju rezignáciu

„Miško vždy budeš v mojom srdci ako usmiata bytosť a skvelý človek," napísala na sociálnej sieti Ina. „Úprimnú sústrasť celej rodine, je mi to ľúto, človek plný života a elánu, Miško, odpočívaj v pokoji," dodala Renáta.

Folklórny súbor Stavbár vznikol v roku 1959 pri Pozemných stavbách Žilina. Súbor predvádza tance a programy z obcí severozápadného Slovenska a iných regiónov Slovenska. Ich choreografie zahŕňajú aj kalendárne a výročné zvyky a obrady, ako napríklad fašiangy, svadby a slávnosť svätého Jána.

Mohlo by Vás zaujímať Tragické nešťastie na Oravskej priehrade. Lode sa potopili, ženu našli mŕtvu

Od roku 1989 pôsobí súbor ako samostatný právny subjekt a záujmové združenie občanov. V roku 1997 súbor uzavrel zmluvu s Žilinskou univerzitou, čím zabezpečil lepšie podmienky pre členov a prilákal študentov z vysokej školy. Počas svojej histórie súbor absolvoval viac ako 1 900 vystúpení v rôznych krajinách Európy, Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Súbor získal niekoľko významných ocenení na folklórnych súťažiach a festivaloch doma aj v zahraničí.

(FS Stavbár)

29. augusta 2023 | 7:27

Minúta | 29. augusta 2023 | 7:27

Muža zo Saudskej Arábie odsúdili na trest smrti za príspevky na sociálnych sieťach

V Saudskej Arábii odsúdili na smrť muža, ktorý na sociálnych sieťach kritizoval údajnú korupciu a porušovanie ľudských práv v krajine. Pre agentúru AFP to v pondelok uviedol jeho brat a ďalšie zdroje oboznámené s prípadom.

Rozsudok nad Muhammadom al-Ghamdím vyniesol v júli špecializovaný trestný súd, ktorý bol zriadený v roku 2008 na posudzovanie prípadov terorizmu. Obvinený bol zo sprisahania proti vláde, podkopávania štátnych inštitúcií či podpory teroristickej ideológie, uviedli zmienené zdroje.

Saudskoarabskí predstavitelia na žiadosť agentúry AFP o vyjadrenie nereagovali.

Podľa ľudskoprávnych aktivistov tento prípad poukazuje na intenzívny zásah proti kritike zverejnenej na sociálnych sieťach, a to aj prostredníctvom účtov, ktoré majú málo sledovateľov.

Saíd al-Ghamdí, Muhammadov brat a aktivista žijúci v exile, uviedol, že prípad bol prinajmenšom čiastočne založený na príspevkoch na sociálnej sieti X (predtým Twitter). Jeho brat v nich kritizoval vládu a podporoval väzňov svedomia zadržiavaným v Saudskej Arábii.

Účet Muhammada al-Ghamdího na sociálnej sieti X mal podľa ľudskoprávnej organizácie ALQST iba deväť sledovateľov.

„Saudskoarabské súdy stupňujú represie a verejne odhaľujú svoje prázdne sľuby o reforme. Ako môže svet uveriť, že krajina sa reformuje, keď občanovi zotnú hlavu pre tvíty na anonymnom účte s menej ako desiatimi sledovateľmi?" pýta sa organizácia ALQST zaoberajúca sa podporou ľudských práv v Saudskej Arábii.

Saudskú Arábiu kritizujú za časté používanie trestu smrti. Z bilancie agentúry AFP vypracovanej na základe oficiálnych údajov vyplýva, že vlani tam popravili 141 ľudí. V tomto roku bolo vykonaných už 94 popráv. Štátne médiá nešpecifikujú spôsob popravy, no často sa vykonáva odseknutím hlavy.

(tasr)

29. augusta 2023 | 6:21

Minúta | 29. augusta 2023 | 6:21

Pred 79 rokmi sa začalo SNP. Jedno z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu

Slovenské národné povstanie (SNP) bolo jedným z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Zúčastnilo sa na ňom 60-tisíc slovenských vojakov, 18-tisíc partizánov a tiež vojaci československej zahraničnej armády. Spolu so Slovákmi bojovali v SNP aj príslušníci tridsiatich národov a národností z Európy, ale aj z Austrálie. Vďaka SNP sa Slovensko zaradilo medzi spojencov bojujúcich proti Hitlerovi. V utorok 29. augusta si pripomíname 79 rokov od vypuknutia SNP.

Pred Vianocami roku 1943 vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR), ktorá schválila svoj program známy ako Vianočná dohoda. Jeho kľúčovým bodom bol aktívny zápas proti nemeckému diktátu i proti slovenskej vládnej reprezentácii na čele s prezidentom Jozefom Tisom, ktorá s nacistami kolaborovala.

Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Takisto sa formovali partizánske skupiny z protivníkov Tisovho režimu, bývalých slovenských vojakov či sovietskych vojakov, ktorí ušli z nemeckého zajatia. Armáda 10. augusta 1944 nasadila jednotky v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre. Následne vláda 11. augusta vyhlásila stanné právo.

Podľa pôvodných predstáv malo Povstanie vypuknúť v čase, keď sa k východným hraniciam Slovenska budú približovať postupujúce sovietske jednotky. V reakcii na narastajúcu aktivitu partizánov však na Slovensko vstúpili 29. augusta nemecké okupačné vojská. Ich preniknutie na Slovensko v rozhlasovom prejave oznámil minister obrany, generál Ferdinand Čatloš. Po 15. hodine vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok.

Prvé boje sa začali pri Žiline, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor proti prichádzajúcim jednotkám nemeckého Wehrmachtu. Na základe správ o týchto bojoch vyslal podplukovník generálneho štábu Ján Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 h heslo, ktorým sa SNP začalo: "Začnite s vysťahovaním!"

SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí moci na povstaleckom území. Jeho hlavnú časť tvorilo najmä stredné Slovensko a hlavným sídlom sa stala Banská Bystrica. V prvých septembrových dňoch sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť úderné jednotky z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu.

Napriek nepriaznivým okolnostiam sa Povstanie v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou približne 20-tisíc štvorcových kilometrov a približne s 1,7 milióna obyvateľmi. Povstalecké územie siahalo na východe po Levoču, Spišskú Novú Ves a Dobšinú, na západe po Žilinu, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Na severe a na juhu sa dotýkalo až štátnych hraníc.

Útok 18. SS divízie na juhu však znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami. Dve slovenské divízie na východe krajiny Nemci odzbrojili a rozohnali, rovnako i posádku v Bratislave. Postupne 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen a napokon 27. októbra 1944 Nemci obsadili Banskú Bystricu.

Generál Rudolf Viest, ktorý sa 6. októbra stal veliteľom povstaleckých vojsk, vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Už 30. októbra sa v Banskej Bystrici za prítomnosti prezidenta Tisa konala manifestácia, ktorá mala vyjadriť vďaku slovenského ľudu za potlačenie SNP.

Velitelia Viest a Golian padli v novembri 1944 do nemeckého zajatia a po vypočutí gestapom ich odsúdili na smrť. Reakciou na SNP bol tiež krutý teror rozpútaný Nemcami a Pohotovostnými oddielmi Hlinkových gárd - hromadné vraždy v Kremničke, vo vápenke v Nemeckej, vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň.

Oslobodením Bratislavy 4. apríla 1945 sú nacisti vytlačení z väčšiny slovenského územia. V ten istý deň prezident Edvard Beneš po návrate z exilu vymenoval v Košiciach novú československú vládu, ktorá 5. apríla prijala tzv. Košický vládny program. Druhá svetová vojna sa skončila 8. mája 1945, pričom SNP významne prispelo k porážke fašizmu, a vďaka nemu sa tiež Slovensko stalo členom víťaznej spojeneckej koalície.

(tasr)

29. augusta 2023 | 1:33

Minúta | 29. augusta 2023 | 1:33

Trump sa proti marcovému termínu súdneho procesu odvolá

Bývalý prezident USA Donald Trump reagoval v pondelok nahnevane na súd vo Washingtone, ktorý stanovil 4. marec budúceho roka ako termín začiatku súdneho procesu v prípade, v ktorom je obvinený z pokusu o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020. Tvrdí, že načasovanie je "zasahovaním do volieb" a oznámil, že sa proti termínu procesu odvolá. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Trump je obvinený, že riadil sprisahanie zamerané na zvrátenie svojej porážky vo voľbách v roku 2020. V príspevku na svojej platforme Truth Social napísal, že prokuratúra zámerne spomalene vyšetrovala obvinenia voči nemu, aby "zasadila úder uprostred kampane politického oponenta skorumpovaného Joea Bidena. To je zasahovanie do volieb!"

Trump je pokladaný za favorita na nomináciu Republikánskej strany na úrad prezidenta vo voľbách v roku 2024.

Exprezident na platforme Truth Social ďalej uviedol, že proti marcovému termínu súdneho procesu sa odvolá. "ODVOLÁM SA!" napísal. Ďalšie podrobnosti o tom, ako alebo kedy odvolanie podá, nezmienil a vyšetrovanie označil za politicky motivované.

Americká federálna sudkyňa Tanya Chutkanová stanovila v pondelok termín súdneho procesu vo federálnom prípade vo Washingtone, čo jeden zo štyroch trestných prípadov, ktorým čelí niekdajší americký prezident.

Chutkanová tým zamietla žiadosť Trumpových obhajcov, aby sa súdny proces posunul až na apríl 2026, teda na termín približne rok a pol po prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať 5. novembra 2024. Sudkyňa však zároveň stanovila termín neskôr než v januári, čo navrhoval tím osobitného vyšetrovateľa Jacka Smitha.

Chutkanová obom stranám v pondelok na spoločnom stretnutí vysvetlila, že ani jeden návrh termínu nepokladá za prijateľný.

(tasr)

28. augusta 2023 | 22:21

Minúta | 28. augusta 2023 | 22:21

Prezidentka: Nedá sa konštatovať, že slobodu a demokraciu nemôže nič ohroziť

Ani dnes nie je možné s definitívnou platnosťou konštatovať, že slobodu a demokraciu už nič nemôže ohroziť. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore počas slávnostného galavečera v Banskej Bystrici pri príležitosti 79. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Povstanie vníma ako zápas za právo žiť v mieri a slobodne napĺňať svoje životy.

"Ponaučením zo SNP je aj fakt, že v tomto zásadnom a principiálnom zápase museli spájať svoje sily aj ľudia s odlišnými politickými názormi. V rozhodujúcej historickej chvíli sa všetci dokázali povzniesť nad to, čo ich rozdeľovalo," pripomenula Čaputová.

Hoci štandardné demokratické prostredie rešpektuje názorové odlišnosti, vo chvíli len potenciálneho ohrozenia treba stavať na tom, čo ľudí spája. Podľa hlavy štátu to slovenská spoločnosť v kľúčových okamihoch svojich dejín vždy dokázala. Výročie SNP preto nemá byť len príležitosťou uctiť si zásluhy všetkých, ktorí vybojovali "našu slobodu, ale vysloviť aj záväzok, že budeme s nadobudnutou slobodou narábať zodpovedne".

Prezidentka zároveň zdôraznila, že na obeť účastníkov povstania, ako aj ich spolubojovníkov pre slobodu a demokraciu nemôžeme nikdy zabudnúť. Patrí im podľa nej vďaka a úcta. Prelomová historická udalosť, ako SNP bolo, musí podľa prezidentky zostať v našej historickej pamäti stále živá.

SNP označila za jedno z najväčších ozbrojených vystúpení proti fašizmu na našom kontinente. Zároveň bolo spontánnou vzburou obyvateľov Slovenska proti diktatúre, proti neľudskosti režimu reprezentovaného nielen nacistickým Nemeckom, ale aj domácimi kolaborantmi. Pripomenula, že SNP prispelo k porážke nacizmu nielen na slovenskom území, ale tiež v globálnom meradle. Boj za demokratický charakter aj našej krajiny však nebol zavŕšený.

Zabúdať však podľa nej nemôžeme ani na to, že krátko po konci druhej svetovej vojny vystriedala fašistickú totalitu nová, komunistická, a to na dlhé štyri desaťročia. "V konečnom dôsledku sa tak sen o slobode z roku 1944 naplnil reálne až v Novembri ´89," dodala Čaputová.

(tasr)

28. augusta 2023 | 21:20

Minúta | 28. augusta 2023 | 21:20

Obchádzaním sankcií má Rusko v dronoch Lancet české motory a americkú elektroniku

Napriek západným sankciám má Rusko mnohé silné zbrane schopné spôsobovať ťažké časy ukrajinskej armáde, píše portál Ukrajinská pravda a konštatuje, že jednou z nich je útočný dron Lancet. Je neviditeľný pre radary, jeho elektrický motor nie je hlučný a jeho výbušná hlavica je zvyčajne dostatočne silná na poškodenie aj veľkých vozidiel.

Svet začal hovoriť o dronoch Lancet po príspevku v ruskej televízii pred mesiacom. Rusi podľa neho v porovnaní s rokom 2022 zvýšili produkciu dronov Lancet 50-krát. Ruskí propagandisti síce majú tendenciu preháňať, ale videozáznam ukazujúci miestnosť naplnenú desiatkami dronov Lancet vyvoláva otázku o technologických sankciách proti Ruskej federácii, píše Ukrajinská pravda.

Komponenty dronov Lancet, ktoré vyrába ruská firma Zala Aero, sú často produkované v Európskej únii. Nedávno vyšlo najavo, že motory montované do týchto dronov, AXI 5330/18, sú z produkcie českej firmy Model Motors. Firma uviedla, že tieto motory nevyrába už rok a „do Ruska sa mohli dostať len cez tretie krajiny".

Drony Lancet však obsahujú aj elektroniku z Číny, Taiwanu, USA, Švajčiarska a Južnej Kórey. Ukrajinská tajná služba načrtla typický obraz toho, ako sa do Ruska dostávajú napríklad čipy americkej firmy Texas Instruments. Najväčším dodávateľom týchto komponentov v Rusku je ruská firma VMK, pričom elektroniku nakupuje od sprostredkovateľských spoločností TIL a ATIL z Honkongu a Číny.

Zabrániť Rusku vyrábať drony Lancet je tak podľa Ukrajinskej pravdy možné, ak Moskva nebude mať finančné prostriedky. „V modernom svete si môžete kúpiť čokoľvek, otázkou je len cena. Preto fakt, že Rusko vyrába rakety a drony napriek sankciám, je priamym výsledkom pokračujúceho obchodu s agresorom, vrátane nákupov jeho plynu, diamantov, kovov a mnohých iných tovarov," dodáva web.

(tasr)

28. augusta 2023 | 21:17

Minúta | 28. augusta 2023 | 21:17

Štúdia: Klimatická zmena ohrozuje lyžiarske strediská v Európe

Klimatická zmena ohrozuje budúcnosť lyžiarskych stredísk v Európe. Podľa novej štúdie nedostatok prírodného snehu nebudú schopné dostatočne kompenzovať ani zariadenia na výrobu umelého snehu.

Ak globálne otepľovanie spôsobí nárast priemernej teploty o dva stupne Celzia, približne polovica európskych lyžiarskych stredísk bude čeliť vysokému riziku nedostatku snehu. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Climate Change.

V prípade zvýšenia teploty o tri stupne Celzia v tomto storočí bude hrozbe nedostatku snehu na zimné športy čeliť 91 percent lyžiarskych centier v Európe. Ak sa oteplí o štyri stupne, nedostatok snehu bude hroziť takmer všetkým týmto strediskám.

Európa je významným centrom lyžovania, keďže na kontinente sa nachádza asi polovica všetkých lyžiarskych stredísk na svete. Autori štúdie skúmali 2234 stredísk v 28 európskych krajinách.

Ak by sa podarilo obmedziť nárast teplôt na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím, čo je cieľ parížskej klimatickej dohody, potom by vysoké riziko nedostatku snehu hrozilo 32 percentám lyžiarskych stredísk. Výroba umelého snehu by tento podiel mohla obmedziť na 14 až 26 percent, tvrdí štúdia. Experti však poukazujú na to, že by to zvýšilo spotrebu vody a elektriny a tým aj emisie skleníkových plynov v týchto strediskách.

Autori štúdie odporúčajú zainteresovaným prehodnotiť, či by niektoré regióny mali zostať závislé od zimného športového turizmu, najmä v súvislosti s vysokými nárokmi na energie a vodu.

(tasr)

28. augusta 2023 | 20:16

Minúta | 28. augusta 2023 | 20:16

Szijjártó pre tureckú TV: Parlament rozhodne o vstupe Švédska do NATO na jeseň

Maďarská vláda už dávno splnila svoju úlohu v otázke žiadosti Švédska o členstvo v NATO, pretože minulý rok predložila švédsky ratifikačný dokument parlamentu. Ten bude mať možnosť na jesennom plenárnom zasadnutí rozhodnúť, kedy bude hlasovať o ratifikácii, uviedol maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó v rozhovore pre tureckú televíziu TRT World.

Šéf maďarskej diplomacie podľa agentúry MTI podotkol, že doteraz nebolo možné vyriešiť sporné otázky so Štokholmom. „S poľutovaním konštatujem, že Maďarsko sa stalo cieľom a obeťou tohto medzinárodného politického diskurzu, ktorý charakterizuje kritika a rozsudky, ktorými sa zasahuje do maďarského vnútropolitického života," dodal Szijjártó.

Vláda sa podľa jeho slov nechce stať prekážkou členstva Švédska v NATO a žiadosť Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie priebežne konzultovala s tureckými lídrami. Hovorilo sa o tom aj počas návštevy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Budapešti 20. augusta, pričom Szijjártó sa o tejto téme často rozpráva aj s tureckým rezortným partnerom Hakanom Fidanom.

„Maďarsko ako spojenec v NATO berie ohľad na záujmy a postavenie Turecka, keďže vojensko-obranná aliancia musí byť založená na dôvere," zdôraznil maďarský minister.

Vstup Fínska do NATO maďarský parlament ratifikoval 27. marca. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v apríli vyhlásil, že Švédsko neustále podkopáva vzájomné vzťahy a prejavuje nedostatok pozornosti a rešpektu. Orbán 23. mája v katarskej Dauhe vyhlásil, že politické vzťahy medzi Maďarskom a Švédskom sa musia zlepšiť, až potom bude Maďarsko ochotné schváliť žiadosť tejto severskej krajiny o členstvo v NATO.

Maďarsko a Turecko sú jedinými krajinami NATO, ktorých parlamenty vstup Švédska ešte neratifikovali. Turecký prezident Erdogan však v júli svoje „veto" stiahol a ohlásil, že Ankara vstup Švédska do Aliancie podporuje a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. Neskôr však uviedol, že Turecko neratifikuje vstup Švédska skôr než v októbri.

(tasr)

28. augusta 2023 | 19:50

Minúta | 28. augusta 2023 | 19:50

Holzmann: Európska centrálna banka ešte infláciu neporazila, možno bude musieť opäť zvýšiť sadzby

Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ infláciu neporazila a podľa všetkého bude potrebné v septembri opäť zvýšiť úrokové sadzby. Povedal to v pondelok člen Rady guvernérov ECB Robert Holzmann.

Podobne ako ďalší "jastrabi" v ECB, ktorí presadzujú ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb, rakúsky guvernér centrálnej banky Holzmann v rozhovore pre agentúru Bloomberg v horskom stredisku Alpbach povedal, že ekonomike recesia nehrozí a napätý trh práce môže odbory lákať k presadzovaniu výrazného zvyšovania miezd.

"Čo sa týka inflácie, ešte nemáme jasno," uviedol Holzmann s tým, že bude sledovať všetky prichádzajúce informácie s cieľom posúdiť cenové riziká. "Ak nedôjde k nejakým veľkým prekvapeniam, nemali by sme si dávať pauzu, ale mali by sme pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb," dodal.

Holzmann dlhodobo patrí k stúpencom sprísňovania menovej politiky, pričom spomedzi nich je jedným z najradikálnejších. Aj jeho kolegovia s podobným postojom, Nemec Joachim Nagel a Lotyš Martins Kazaks, v rozhovore pre Bloomberg TV na sympóziu centrálnych bankárov minulý týždeň v americkom Jackson Hole naznačili, že sa prikláňajú k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb.

Do druhého tábora presadzujúceho miernejšiu menovú politiku patrí portugalský člen Rady guvernérov ECB Mario Centeno. Ten je presvedčený, že je potrebná väčšia opatrnosť. Podľa Holzmanna však nie je čas na váhanie.

"Je lepšie, ak maximálnu sadzbu dosiahneme skôr, čo znamená, že aj so znižovaním sadzieb môžeme skôr začať," povedal Holzmann s tým, že trhy omnoho ťažšie spracovávajú model, pri ktorom sa pri úrokových sadzbách strieda pohyb a pauzovanie.

(tasr)

28. augusta 2023 | 19:30

Minúta | 28. augusta 2023 | 19:30

Nová ruská učebnica dejepisu vyvolala rozruch v Maďarsku. Revolúciu z 1956 opisuje ako vzburu fašistických radikálov

Nová ruská štátna učebnica dejepisu označuje revolúciu Maďarov z roku 1956 za vzburu fašistických radikálov a odsun sovietskych vojsk z krajín východného bloku považuje za chybu, upozornil na to v nedeľu server g7.hu. V pondelok maďarskí exministri zahraničných vecí vyzvali na protest na všetkých možných diplomatických úrovniach.

Server sa odvolal na článok ruských opozičných novín Meduza, podľa ktorého sa ruskí žiaci 11. ročníka budú povinne učiť okrem iného aj o „povstaní radikálov s fašistickou minulosťou v Maďarsku v roku 1956, ktorí spáchali mnoho vrážd, pričom ich obeťami boli aj radoví maďarskí vojaci". Povstanie potlačil Sovietsky zväz na základe žiadosti vtedajšej maďarskej vlády, píše sa v učebnici.

Učebnica vznikla podľa smerníc poradcu prezidenta Vladimira Putina Vladimíra Medinského a má byť dôležitým medzníkom v posilňovaní ruskej vlasteneckej výchovy. Podľa g7.hu je však skôr otvorenou propagandou ako dejepisom. Takmer sto strán sa venuje rokom Putinovej vlády a 18 strán „špeciálnej vojenskej operácii", teda invázii na Ukrajine.

Server podotýka, že Putinovo Rusko sa úplne vracia k sovietskej interpretácii protikomunistickej revolúcie 1956. To isté prezentuje aj k okupácii Československa, kde sa píše o „nepokojoch, občianskej neposlušnosti" a sovietske tanky v uliciach miest sa v učebnici prezentujú ako nositelia mieru.

Podľa servera magyarhang.hu maďarská opozičná strana Demokratická koalícia (DK) sa preto obrátila na ruského veľvyslanca v Budapešti Jevgenija Arnoldoviča Stanislavova a strana Momentum žiadala šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, aby na tieto skutočnosti zareagoval.

Protest na každej možnej diplomatickej úrovni, ako jediný prijateľný krok zo strany maďarskej vlády proti nepravdivým výrokom ruskej učebnice dejepisu, požadujú dvaja bývalí ministri zahraničia. Minister Antallovej vlády Géza Jeszenszky vyjadril názor, že nielen Szijjártó, ale aj premiér Viktor Orbán by mali zareagovať na falšovanie histórie, ktoré uráža maďarský národ. Podobne sa vyjadril pre server aj exminister zahraničných vecí z vlády Gordona Bajnaiho Péter Balázs. Podľa neho by mala protestovať okrem Szijjártóa a Orbána aj prezidentka republiky Katalin Nováková.

(tasr)

28. augusta 2023 | 18:32

Minúta | 28. augusta 2023 | 18:32

Súd určil 4. marec ako termín procesu s Trumpom za pokus zvrátiť výsledky volieb

Americká sudkyňa v pondelok stanovila 4. marec 2024 ako termín súdneho procesu s Donaldom Trumpom vo federálnom prípade vo Washingtone, kde je bývalý prezident USA obvinený z pokusu o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Rozhodnutím americká federálna sudkyňa Tanya Chutkanová zamietla žiadosť Trumpových obhajcov, aby sa súdny proces posunul až na apríl 2026, teda na termín približne rok a pol po prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2024. Sudkyňa však zároveň stanovila termín neskôr než v januári, čo navrhoval tím osobitného vyšetrovateľa Jacka Smitha.

Chutkanová obom stranám v pondelok na spoločnom stretnutí vysvetlila, že ani jeden návrh termínu nepokladá za prijateľný.

Republikána Trumpa tento mesiac obvinili v štyroch bodoch zo sprisahania s cieľom zvrátiť svoju prehru s demokratom Joeom Bidenom v prezidentských voľbách v roku 2020.

Federálny prípad týkajúci sa podvracania volieb je jeden zo štyroch trestných prípadov proti Trumpovi. Smithov tím ho v inom federálnom prípade obvinil z protizákonného držania tajných dokumentov v jeho sídle Mar-a-Lago v Palm Beach v americkom štáte Florida a z odmietania vrátiť ich. Súdny proces v tomto prípade je v súčasnosti stanovený na 20. mája budúceho roka.

Trump čelí aj obvineniam v štátoch New York a Georgia. Prokuratúra v newyorskej štvrti Manhattan ho obvinila z falšovania obchodných záznamov súvisiacich s úplatkom, ktorý mal za cieľ umlčať pornoherečku tvrdiacu, že mala mimomanželský pomer s Trumpom. Prokuratúra v okrese Fulton v štáte Georgia obvinila Trumpa a 18 ďalších ľudí zo sprisahania s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020 v tomto štáte.

Trump, pokladaný za favorita na nomináciu Republikánskej strany na úrad prezidenta vo voľbách v roku 2024, sa v tomto prípade minulý týždeň vo štvrtok vzdal úradom. Na súde okresu Fulton mu ako prvému exprezidentovi v dejinách USA urobili policajnú fotografiu. Trump tvrdí, že vyšetrovania proti nemu sú politicky motivované a sú pokusom poškodiť jeho šance opäť sa dostať do Bieleho domu.

(tasr)

28. augusta 2023 | 18:30

Minúta | 28. augusta 2023 | 18:30

Putin na začiatku invázie žiadal Scholza, aby uznal Krym ako súčasť Ruska

Ruský vodca Vladimir Putin si v prvých dňoch invázie na Ukrajinu nesťažoval na západné sankcie a rozprával o konšpiračných teóriách. Vyplýva to z prepisu rozhovoru medzi nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o ich rokovaniach s Putinom, ku ktorému sa dostal novinár Stephan Lamby. Informuje o tom portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na Európsku pravdu.

Rokovanie Scholza s Putinom sa uskutočnilo 4. marca 2022, na deviaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. Scholz pritom v následnom rozhovore s Macronom priznal, že situácia „sa nezlepšuje“, cituje z prepisu nemecký denník Bild.

„Je tu niečo, čo ma znepokojuje viac ako rozhovory: on (Putin) sa vôbec nesťažuje na sankcie. Neviem, či ich spomenul v rozhovore s vami, ale mne sa o nich vôbec nezmienil,“ povedal Scholz Macronovi, ktorý odpovedal, že ani jemu sa „o nich nezmienil“.

Nemecký kancelár tiež poznamenal, že Putin opäť vnucuje svoju víziu Ukrajiny. „Podelil sa o všetky svoje nápady na kompromis. Hovoril o demilitarizácii a denacifikácii (Ukrajiny, pozn. red.)“ a Scholza tiež podľa jeho slov požiadal, aby „uznal Krym ako súčasť Ruska“ a tiež, aby uznal nezávislosť takzvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

„Keď som sa ho opýtal, či sa niekedy uskutoční stretnutie o Ukrajine s vami, mnou, Zelenským a ním, Putin to úplne neodmietol. Menoval však dve podmienky. V prvom rade to nesmie byť dôvod na prímerie. A hovoril len o nás troch: vás, mne a o ňom. Nie o Zelenskom,“ prezradil Scholz.

Dodal tiež, že Putin hovoril aj o konšpiračných teóriách. „Potom vyhlásil, že ukrajinská delegácia išla do Poľska, pretože chcela hovoriť s prezidentom USA, aby dostala inštrukcie,“ priblížil kancelár.

Macron na to reagoval slovami: „To je veľmi podobné rozhovoru, ktorý som s ním [Putinom, pozn. red.] viedol včera.“

(sita)

28. augusta 2023 | 18:03

Minúta | 28. augusta 2023 | 18:03

Demokrati žiadajú prezidentku a premiéra, aby odtajnili list v prípade udelenia azylu expolicajtovi Kaľavskému

Strana Demokrati vyzvala prezidentku Zuzanu Čaputovú a premiéra Ľudovíta Ódora, aby urobili všetky právne kroky vo vzťahu k vedeniu Slovenskej informačnej služby (SIS) a odtajnili list, ktorý tajná služba poslala orgánom Bosny a Hercegoviny v prípade udelenia azylu expolicajtovi Jánovi Kaľavskému. Uviedol to poslanec parlamentu Juraj Šeliga (Demokrati), podľa ktorého list obsahoval zavádzajúce informácie, ktoré na konci mohli prispieť k tomu, že Kaľavskému udelili azyl.

„Slovenská verejnosť si zaslúži poznať pravdu, či SIS zaviedla úrady v Bosne a Hercegovine, a preto pánovi Kaľavskému bol udelený azyl a nebol vydaný na Slovensko, kde je odsúdený za trestnú činnosť. Napríklad vynášanie utajovaných informácií a ďalšie veci,“ uviedol Šeliga a dodal, že obsah listu videl na mimoriadnom zasadnutí výboru na kontrolu SIS, pričom v ňom Kaľavského vykreslili v inom svetle a podsunuli tam informácie, ktoré nezodpovedajú realite.

„Podľa mojich informácií údajne tento list podpísal námestník SIS Tomáš Rulíšek, ktorý je dnes poverený vedením tajnej služby. Ak sa potvrdí, že tento list odišiel s vedomím pána Rulíška, prečo ho prezidentka a premiér ponechali viesť tajnú službu,” doplnil Šeliga a pokračoval s tvrdením, že ak by bol list zverejnený, rozbil by príbeh Roberta Fica (Smer-SD) o štátnom prevrate a účelovom stíhaní opozície.

„Naopak, jasne by sme videli, že spravodlivosť má voľné ruky a vyšetrovatelia pracujú nezávisle. Preto vyzývame prezidentku Čaputovú a predsedu vlády Ódora, aby si tento list vypýtali a požiadali o jeho odtajnenie," dodal Šeliga.

Poslanec Jaroslav Naď (Demokrati) sa zamýšľa nad tým, na základe čoho SIS poslala daný list do Bosny a Hercegoviny. „Ak to bolo na dožiadanie partnerskej služby z Bosny, pýtam sa, či podobné dožiadanie dostalo aj ministerstvo zahraničných vecí diplomatickou cestou. Ak však SIS proaktívne ponúkla svoje stanovisko k tejto veci a zaviedla partnerskú stranu, je to veľmi závažné konanie s dopadom aj na status Kaľavského v Bosne a Hercegovine,“ vyhlásil Naď a doplnil, že to začína vyzerať, akoby dochádzalo k deformácii trestného konania, a to v prospech Fica a jeho ľudí.

Šeliga pripomenul, že v minulosti zrušil Kaľavskému obvinenie generálny prokurátor Maroš Žilinka, a to na základe paragrafu 363. „Rovnako bolo nezákonne cez paragraf 363 zastavené vyšetrovanie podozrení z manipulácií vyšetrovaní na policajnej inšpekcii, a to bez toho, aby boli vznesené obvinenia. Mali sa týkať aj skutkov, ktoré sa dnes vyšetrujú,“ uzavrel Šeliga.

28. augusta 2023 | 18:00

Minúta | 28. augusta 2023 | 18:00

Od vypuknutia Slovenského národného povstania uplynie 79 rokov

SLOVENSKO – Od vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) uplynie v utorok 29. augusta 79 rokov. Povstanie bolo ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny a malo zásadný význam pri obnove Československa.

Na jar roku 1944 silnelo na Slovensku partizánske hnutie a situácia vyvrcholila v auguste príchodom nacistickej armády, ktorú na jeho územie povolal prezident Jozef Tiso. Povstanie riadila Slovenská národná rada a jeho základom bola povstalecká armáda vedená Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci a partizáni, ako aj príslušníci ďalších národov.

Mohlo by Vás zaujímať Počas víkendu sa v Prešovskom kraji našla ďalšia vojnová munícia

V marci 1944 prezident Edvard Beneš z londýnskeho exilu poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Ten sa stal veliteľom Vojenského ústredia – ústredného orgánu príprav povstania v slovenskej armáde, ktoré utvorili v apríli v Banskej Bystrici. Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali 20. júla o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu. Hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.

Dňa 29. augusta 1944 dopoludnia začali nemecké vojská a policajné jednotky obsadzovať Slovenskú republiku. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla ozbrojený odpor – začalo sa Slovenské národné povstanie. Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.

Mohlo by Vás zaujímať Polícia obvinila 35-ročného Čecha za jazdu pod vplyvom alkoholu

Z banskobystrického vysielača začal 30. augusta vysielať Slobodný slovenský vysielač. V posledný augustový deň nemecké okupačné vojská odzbrojili Východoslovenskú armádu, ktorá mala byť kľúčovou zložkou povstania. Slovenská národná rada deklarovala 1. septembra obnovenie Československa a prevzatie moci na Slovensku. Na druhý deň Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra sa však vysielalo z mobilného vysielača.

Mohlo by Vás zaujímať Múry hradu Turňa opäť posprejovali, hrozí za to viacročný trest

Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR sa začala 8. septembra. Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR prekročili Dukliansky priesmyk 6. októbra. Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal generál Rudolf Viest, Golian sa stal jeho zástupcom. V druhej polovici októbra sa začala veľká ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu. Na konci októbra sa povstaleckí činitelia presunuli z Banskej Bystrice na Donovaly.

Mohlo by Vás zaujímať Slovensko chce podporiť vysporiadanie pozemkov v obciach s rómskymi komunitami

Nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu. Generál Viest vydal v posledné októbrové dni rozkaz o ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja. Partizáni potom bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

(sita)

28. augusta 2023 | 17:59

Minúta | 28. augusta 2023 | 17:59

Nadácia Zastavme korupciu kritizuje vyjadrenia o prípadnom zrušení Úradu pre verejné obstarávanie

Zrušenie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by výrazne zvýšilo riziko nekalých a korupčných praktík pri štátnych nákupoch. Upozorňuje na to Nadácia Zastavme korupciu. Reaguje tak na víkendové vyjadrenia predsedov strán Smer-SD a SNS, ktorí by boli v prípade zostavenia vlády po septembrových parlamentných voľbách za zrušenie ÚVO.

Nadácia pripomína, že Úrad pre verejné obstarávanie dohliada na Slovensku dohliada na to, aby štátne orgány pri nákupoch dodržiavali všetky pravidlá. V prípade, ak sa tak nedeje, má kompetencie od pokút až po zrušenie daného obstarávania. Na svoje zistenia tiež upozorňuje políciu.

Takéto postupy úrad v minulosti opakovane využil aj pri podnetoch, ktorými sa naň obrátila samotná nadácia. Úrad jej dal za pravdu pri 50 zákazkách za vyše 1, 7 miliardy eur. Išlo napríklad o utajené zmluvy na finančnej správe, ktoré vyšetruje Národná kriminálna agentúra (NAKA) alebo nákup kamier za 100 miliónov eur, ktorý bol "šitý na mieru" konkrétnej firme.

"Neobstojí podľa nás ani argumentácia expremiéra Roberta Fica, že naše pravidlá pri štátnych nákupoch sú prísnejšie ako pravidlá Európskej únie, keďže na Slovensku je aj miera korupcie výrazne vyššia," podotýka Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej nie je skutočným dôvodom pomalých štátnych nákupov to, že ich úrad kontroluje, ale fakt, že politici nastavili pravidlá, ktoré ich nominanti nie sú schopní dodržiavať.

Nadácia kritizuje aj vyjadrenia niektorých politických lídrov, ktorí v predvolebnom období sľubujú zrušenie aj ďalších štátnych inštitúcií. Padli totiž i úvahy o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry či Špecializovaného trestného súdu. "Takúto demontáž inštitúcií považujeme za výrazné ohrozenie demokracie a právneho štátu," odkazuje Martin Suchý z nadácie.

Šéf Smeru Robert Fico sa v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 nechal okrem iného počuť, že strana je pripravená hovoriť o zrušení ÚVO a vybrať iný systém súťaží.

(tasr)

28. augusta 2023 | 17:17

Minúta | 28. augusta 2023 | 17:17

Chytili ďalšieho opitého kolobežkára. Doplatil na svoju nezodpovednosť

TRENČÍN – V rukách polície skončil muž, ktorý sa opil a jazdil po ceste na elektrickej kolobežke. Okrem neho chytili počas uplynulého víkendu aj 18-ročného vodiča, ktorý havaroval pod vplyvom alkoholu.

Kolobežkára zadržali dopravní policajti z Nového Mesta nad Váhom krátko pred 8:00. Štyridsaťdeväťročný muž sa zrejme nevenoval vedeniu kolobežky, predným kolesom narazil o obrubník a spadol, pričom si zlomil ľavú nohu. „Privolaní policajti ho podrobili dychovej skúške s výsledkom 0,99 mg/l, čo predstavuje 2,06 promile alkoholu. Škoda na kolobežke bola predbežne vyčíslená na cca 100 eur," uviedla polícia na facebooku s tým, že muža prejednajú v správnom konaní a neminie ho postih.

Mohlo by Vás zaujímať Aktualizované: Pri požiari domu zomrela staršia žena

V obci Belušské Slatiny havaroval len 18-ročný vodič, ktorý mal vodičský preukaz len jeden rok. Na miesto privolali dopravných policajtov z Považskej Bystrice, ktorý muža podrobili dychovej skúške. Nafúkal 0,54 mg/l alkoholu, čo je v prepočte 1,13 promile alkoholu.

Mohlo by Vás zaujímať Ján Klepáč: Čarnogurský ma v roku 1992 vymenil za Mikloška, potom sa odmietol spojiť

„Pri prechádzaní ľavotočivej zákruty z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam a taktiež po požití alkoholických nápojov pred jazdou, zišiel s vozidlom vpravo mimo cestu do priekopy. Tam narazil do betónového kanála odkiaľ bol nárazom odtrhnutý kovový poklop a následne bolo vozidlo odrazené do svahu. Mladík má na krku obvinenie z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky,“ uzavrela polícia.

Mladík mal vodičský preukaz len jeden rok. Foto: Polícia SR - Trenčiansky kraj/Facebook

28. augusta 2023 | 16:46

Minúta | 28. augusta 2023 | 16:46

O Kryme bude možné vyjednávať, pripustil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil možné vyjednávanie v prípade Krymu, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. Súvisí to s bojovými úspechmi ukrajinských vojakov, ktorí postupujú smerom na juh k Čiernemu moru. V pondelok o tom uviedla tlačová agentúra DPA, informuje TASR.

"Keď budeme na administratívnych hraniciach Krymu, podľa mňa bude možné politicky si vynútiť demilitarizáciu Ruska na území polostrova," uviedol Zelenskyj v interview zverejnenom v nedeľu večer na YouTube, ktoré v pondelok prevzali ukrajinské médiá.

Kyjev sa v súčasnej ofenzíve snaží oslobodiť územie obsadené Ruskom po invázii vo februári 2022 a takisto získať naspäť Krym, ktorý Rusko anektovalo v marci 2014.

Vo štvrtok 24. augusta ukrajinské sily oznámili, že znovu dobyli Robotyne, strategicky významnú obec v južnej Záporožskej oblasti. Teraz postupujú smerom k pobrežiu Čierneho mora, aby odrezali ruskú zásobovaciu trasu na Krymský polostrov.

"Po oslobodení Robotyne naši vojaci pokračujú v postupe juhovýchodne od tejto obce," uviedla ukrajinská námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová, hoci tam ruské sily kladú zúrivý odpor.

Nasledujúcimi cieľmi v postupe k dôležitému mestu Tokmak sú mestá Novoprokopivka a Očeretuvate, informovala Maľarová. Informácie z bojiska nie je možné nezávisle overiť, napísala DPA.

Zelenskyj v interview povedal, že politické riešenie Krymu bude lepšie, lebo by znamenalo menej obetí. Uviedol tiež, že nechce posunúť vojnu na ruské územie. Cieľom je podľa neho oslobodiť vlastné územia Ukrajiny a doplnil, že postup vojakov na ruské územie by mohol spôsobiť stratu životne dôležitej podpory Západu.

Ruskí propagandisti a podporovatelia vojny na Ukrajine opakovane varovali, že ak bude Rusko porazené, môže byť rozdelené a okupované zahraničnými ozbrojenými silami.

Kyjev nedávno vystupňoval útoky na Krym. Minulý týždeň vyslal na polostrov komando, aby sa pokúšalo narušiť zásobovacie trasy Moskvy vedúce k ruským okupačným silám na juhu Ukrajiny a zasiahlo sklady munície a paliva.

Rusko stále ovláda vyše 100-tisíc štvorcových kilometrov ukrajinského územia vrátane Krymu.

(tasr)

28. augusta 2023 | 16:30

Minúta | 28. augusta 2023 | 16:30

Polícia obvinila 35-ročného Čecha za jazdu pod vplyvom alkoholu

PREŠOV – Z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky polícia obvinila 35-ročného muža z Česka. Informoval hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Daniel Džobanik.

V sobotu (26. 8.) popoludní obvinený viedol po Petrovianskej ulici v Prešove osobné auto Ford Mondeo. „Nad jeho vedením stratil kontrolu, v dôsledku čoho zišiel z cesty na stredový ostrovček a prednou časťou auta narazil do dopravnej značky. V jazde pokračoval ďalej, ale krátko na to ho zastavila policajná hliadka," uviedol Džobanik.

Mohlo by Vás zaujímať Historickú expozíciu chce Hniezdne vytvoriť s pomocou svojich obyvateľov

Ako ďalej povedal, pri kontrole bol policajtmi podrobený aj dychovej skúške na alkohol, ktorej výsledok dosiahol hodnotu 2,52 promile. Policajti vodiča obmedzili na osobnej slobode a umiestnili do cely policajného zaistenia. Stíhaný je v takzvanom superrýchlom konaní.

(tasr)

28. augusta 2023 | 16:26

Minúta | 28. augusta 2023 | 16:26

Erdogan plánuje čoskoro rokovať s Putinom o obnove obilnej dohody

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan čoskoro navštívi Rusko, aby so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom rokoval o obnove čiernomorskej obilnej dohody. Uviedol to v pondelok hovorca Erdoganovej Strany spravodlivosti Omer Celik. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Celik spresnil, že stretnutie sa uskutoční v Soči na pobreží Čierneho mora. Erdogan je podľa hovorcu presvedčený, že sa mu na rozhovoroch podarí odvrátiť hroziacu potravinovú krízu.

Agentúra Bloomberg oznámila, že stretnutie by sa mohlo uskutočniť 8. septembra, ešte než Erdogan odcestuje na samit krajín skupiny G20 v indickom Naí Dillí. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre médiá uviedol, že na príprave stretnutia sa intenzívne pracuje. Podrobnosti o mieste alebo termíne schôdzky neposkytol.

Erdogan má dobré vzťahy s Moskvou i s Kyjevom a usiluje sa obe strany priviesť k oficiálnym mierovým rokovaniam, píše AFP. Turecko tiež vlani pomohlo vyrokovať dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá aj počas vojny umožňovala vývoz ukrajinského obilia z troch prístavov v Čiernom mori.

Rusko však v júli tohto roka dohodu prestalo plniť a odvtedy opakovane útočí na ukrajinskú infraštruktúru v prístavoch. Zároveň upozornilo, že by mohlo akúkoľvek loď v Čiernom mori považovať za vojenský cieľ. Erdogan sa snaží obilnú dohodu obnoviť.

(tasr)

28. augusta 2023 | 16:05

Minúta | 28. augusta 2023 | 16:05

Zelenského zaživa rozštvrtiť a popraviť, zaznelo v nemeckom rozhlase

Minulý týždeň si nemecká verejnoprávna televízia Deutschlandfunk (DLF) vyslúžila kritiku po odvysielaní názoru poslucháča, ktorý vyzval na likvidáciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, lebo tým by sa skončila vojna na Ukrajine.

Debatný program s názvom Kontrovers podľa denníka Bild ponúka protichodné názory na rôzne témy. Niektoré z nich v relácii znejú naživo, iné natočia pred začiatkom programu a redakcia ich púšťa podľa potreby.

Minulý pondelok sa predmetom diskusie stala otázka: „Ako je možné ukončiť vojnu na Ukrajine?“

V 3. minúte a 41. sekunde v relácii zaznel názor pána Fischera z Bremerhavenu, podľa ktorého možno vojnu u nášho východného suseda ukončiť „úplne jednoducho“. „Zatknutím Zelenského a jeho genocídnej bandy zločincov, rozštvrtiť ho zaživa a odťať mu hlavu,“ vyhlásil Fischer.

Keďže jeho názor bol prednahrávaný a redakcia verejnoprávneho média sa napriek tomu rozhodla zaradiť ho do vysielania, stal sa rozhlas predmetom ostrej kritiky. Podľa právnika môže ísť dokonca o trestný čin nabádania na páchanie trestnej činnosti.

Po tvrdej kritike DLF poslucháčov odkaz z online vysielania odstránila. „Ide jednoznačne o chybu skúseného redakčného tímu, ktorá nás veľmi mrzí. Výzvy na násilie nepatria do programu Deutschlandfunk a nie sú legitímnym vyjadrením názoru,“ uviedol vysielateľ s dôvetkom, že vnútorne prešetrí, ako sa mohla takáto pasáž dostať do obehu.

(est)

28. augusta 2023 | 16:05

Minúta | 28. augusta 2023 | 16:05

Mimoriadne pátranie. Zmizli dve maloleté dievčatá

ZVOLEN/MARTIN – Dve neplnoleté dievčatá zmizli. Vanesa je nezvestná už päť dní, po mladšej Dominike vyhlásili pátranie pred dvoma dňami.

O nezvestných tínedžerkách informoval Záchranný systém Slovensko – Pátranie po osobách na sociálnej sieti.

Vanesa Bartošová má 16 rokov, býva v okrese Zvolen a je nezvestná už päť dní. Dievčina je vysoká 170 cm, je štíhlej postavy. Má dlhé čierne vlasy zopnuté do copu a modré oči. Naposledy mala oblečené biele tričko, čierne legíny a biele tenisky.

**Vanesa Bartošová. Zdroj: Záchranný systém Slovensko - Pátranie po osobách/Facebook**

Mohlo by Vás zaujímať TRAGÉDIA: Chodec skončil pod kolesami auta

Dominika Strkáčová má len 15 rokov a žije v okrese Martin. Dominika má plnoštíhlu postavu a hnedé rozpustené vlasy asi po plecia. Naposledy mala oblečené biele tričko s krátkym rukávom a nápisom na hrudi, čierne teplákové nohavice, športovú obuv čiernej farby a okrúhle náušnice striebornej farby.

**Dominika Strkáčová. Zdroj: Záchranný systém Slovensko - Pátranie po osobách/Facebook**

Ak nezvestné dievčatá uvidíte, prípadne nájdete, kontaktujte políciu na bezplatnom čísle 158 a následne Záchranný Systém Slovensko – Pátranie po osobách na telefónnom čísle +421 948 11 22 33.

28. augusta 2023 | 15:45

Minúta | 28. augusta 2023 | 15:45

Voľby sa môžu konať aj počas vojny, ale nutná je pomoc USA a EÚ, upozornil Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v interview povedal, že si veľmi želá usporiadať celoštátne parlamentné voľby aj počas prebiehajúcej ruskej invázie. Upozornil však, že na to je potrebná finančná podpora Spojených štátov alebo Európskej únie. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

"Podľa zákona je zakázané organizovať voľby počas stanného práva," uviedol Zelenskyj s tým, že bez finančnej podpory by to bolo veľmi ťažké. Rozhovor bol zverejnený v nedeľu večer na YouTube a ukrajinské médiá ho prevzali v pondelok dopoludnia.

"Nezorganizujem voľby bez finančného krytia, nezoberiem peniaze určené na obranu a nedám ich na voľby," doplnil. Parlament by preto musel "rýchlo" zmeniť príslušné zákony, vysvetlil ukrajinský prezident.

Hlavným problémom zákonných volieb je však to, ako zaistiť účasť vojakov, uviedol Zelenskyj. Pozorovateľov volieb by museli vyslať i do zákopov.

Prezident tiež vysvetlil, že náročná bude aj účasť miliónov ukrajinských utečencov, ktorí ušli do bezpečia po celej Európe. "Sedem miliónov (utečencov) musí mať možnosť hlasovať. Potrebujeme každý hlas," dodal.

Americký republikánsky senátor Lindsey Graham už predtým na návšteve Kyjeva vyzýval, aby Ukrajina usporiadala parlamentné voľby najneskôr v roku 2024 aj napriek vojne.

(tasr)

28. augusta 2023 | 15:30

Minúta | 28. augusta 2023 | 15:30

Muž so stiahnutými nohavicami aj požiar kolobežky v byte. Polícia mala čo robiť

TRENČÍN – Príslušníci Mestskej polície v Trenčíne mali plné ruky práce. Okrem toho, že počas uplynulých dvoch týždňov preverovali a riešili 832 udalostí, zasahovať museli aj v dvoch kurióznych prípadoch.

V byte začala horieť kolobežka

V pondelok 21. augusta 2023 o 18:14 požiadal operátor Obvodného oddelenie PZ SR Trenčín o asistenciu v mestských nájomných bytoch na Veľkomoravskej ulici, kde v jednom z bytov začala horieť kolobežka s pomocným motorčekom. Kolobežku nájomca bytu ešte pred príchodom hasičov vyniesol von na ulicu, kde ju hasiči uhasili a ponorili ju do vody, aby zabránili opakovanému požiaru. K zraneniu osôb ani k poškodeniu majetku mesta nedošlo.

Hasiči zabránili opakovanému požiaru kolobežky. Foto: Mesto Trenčín

Ležal na zemi so stiahnutými nohavicami

V sobotu 26. augusta 2023 23:33 vyslala stála služba mestskej polície hliadku na Palackého ulicu, kde ležal neznámy muž so stiahnutými nohavicami. Hliadka muža našla ležať pri budove galérie. Po jeho prebudení mestskí policajti zistili, že zranený nie je. Svojím správaním sa však dopúšťal priestupku proti verejnému poriadku.

Mohlo by Vás zaujímať Zomrel významný slovenský umelec. Dôverne poznal Horné Srnie aj Trenčín

Muž s hliadkou komunikoval veľmi slabo a ani po viacnásobných výzvach nepreukázal svoju totožnosť. Preto ho o 23:45 predviedli na oddelenie Mestskej polície na Hviezdovej ulici za účelom zistenia jeho totožnosti. Vzhľadom k tomu, že muž kládol pasívny odpor, použili voči nemu donucovacie prostriedky – hmaty a chvaty. Na oddelení mestskej polície zistili aj za asistencie hliadky PZ SR jeho totožnosť, následne ho doriešili v zmysle zákona.

Zdroj: Mesto Trenčín

Najčítanejšie

Ekonomika|Hospodárstvo

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Olejová škvrna z luxusnej výletnej lode znečistila prístav v Splite. Na vine je nehoda

Máte panickú poruchu? Na chorobu sa liečia tisícky ľudí

Výročie SNP: V týchto mestách si uctia padlých

Umelú inteligenciu plánuje využiť 71 percent svetových firiem. Drvivá väčšina z nich má však aj obavy

Folkórny súbor Stavbár v slzách. Prišiel o obľúbeného tanečníka

Muža zo Saudskej Arábie odsúdili na trest smrti za príspevky na sociálnych sieťach

Štartuje Prešovský cyklomaratón. Prihlásiť sa môžete ešte aj dnes

Pred 79 rokmi sa začalo SNP. Jedno z najväčších ozbrojených vystúpení proti nacizmu

Južná Kórea, USA a Japonsko uskutočnili cvičenie protiraketovej obrany

Trump sa proti marcovému termínu súdneho procesu odvolá

Prezidentka: Nedá sa konštatovať, že slobodu a demokraciu nemôže nič ohroziť

Ódor: Niektorí narábajú s mocou iba vo svoj prospech

Obchádzaním sankcií má Rusko v dronoch Lancet české motory a americkú elektroniku

Štúdia: Klimatická zmena ohrozuje lyžiarske strediská v Európe

Pentagón sa chce tisíckami dronov vyrovnať početnej prevahe Číny

Szijjártó pre tureckú TV: Parlament rozhodne o vstupe Švédska do NATO na jeseň

Holzmann: Európska centrálna banka ešte infláciu neporazila, možno bude musieť opäť zvýšiť sadzby

Nová ruská učebnica dejepisu vyvolala rozruch v Maďarsku. Revolúciu z 1956 opisuje ako vzburu fašistických radikálov

Putina na samite G20 v Indii zastúpi Lavrov

Ukrajina: Je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovať obranu pri Bachmute

Súd určil 4. marec ako termín procesu s Trumpom za pokus zvrátiť výsledky volieb

Putin na začiatku invázie žiadal Scholza, aby uznal Krym ako súčasť Ruska

Demokrati žiadajú prezidentku a premiéra, aby odtajnili list v prípade udelenia azylu expolicajtovi Kaľavskému

Od vypuknutia Slovenského národného povstania uplynie 79 rokov

Nadácia Zastavme korupciu kritizuje vyjadrenia o prípadnom zrušení Úradu pre verejné obstarávanie

Taliansko to nezvláda. Červený kríž vyzval na väčšie úsilie proti migračnému „chaosu“

Stovky ľudí v Moskve prejavujú úctu zosnulému šéfovi vagnerovcov Prigožinovi

Chytili ďalšieho opitého kolobežkára. Doplatil na svoju nezodpovednosť

O Kryme bude možné vyjednávať, pripustil Zelenskyj

Tragédia v Novákoch: Mladý baník zomrel pri práci v 300-metrovej hĺbke

Polícia obvinila 35-ročného Čecha za jazdu pod vplyvom alkoholu

Erdogan plánuje čoskoro rokovať s Putinom o obnove obilnej dohody

Zelenského zaživa rozštvrtiť a popraviť, zaznelo v nemeckom rozhlase

Mimoriadne pátranie. Zmizli dve maloleté dievčatá

Voľby sa môžu konať aj počas vojny, ale nutná je pomoc USA a EÚ, upozornil Zelenskyj

Muž so stiahnutými nohavicami aj požiar kolobežky v byte. Polícia mala čo robiť

Najčítanejšie

Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku

Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy

Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu

Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii

Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky

Berlín padol a Merz padá spolu s ním

Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?

Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí

Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť

Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky