Preskočiť na obsah
  |  

Obec Vrbovka v okrese Veľký Krtíš aj naďalej eviduje pohyb nelegálnych migrantov

VEĽKÝ KRTÍŠ – V obci Vrbovka v okrese Veľký Krtíš evidujú v súčasnosti aj naďalej pohyb nelegálnych migrantov. Ľudí z krajín Blízkeho východu je v nej momentálne 20. TASR to v pondelok povedal starosta obce Marcel Fagyas.

Ako uviedol, 3. septembra ich bolo 45 a 80 percent migrantov je podľa neho mužov. Vyskytli sa však aj rodiny. Dodal, že sú mimo obytnej zóny Vrbovky, v uplynulých dňoch sa však pohybovali aj v jej centrálnej časti, kde je miestny úrad.

Ako sa v pondelok začala škola, umiestnili sme ich mimo obce, na jej okraj, smerom na cintorín,“ objasnil s tým, že problém je napríklad s komunálnym odpadom, ktorý po sebe ľudia zo zahraničia nechávajú. Doplnil, že zaznamenali aj to, že domácim občanom zobrali ovocie zo stromov.

Starosta zdôraznil, že miestnym obyvateľom povedal, aby k migrantom v záujme svojho zdravia nechodili. O chorobách, ktoré by mohli na Slovensko priniesť, však zatiaľ nevie. Miestni sa sťažujú, že keď k nám v noci cudzinci prichádzajú, tak ich vyrušujú,“ dodal.

Naopak, v Bušinciach vo Veľkokrtíšskom okrese v súčasnosti migranti nie sú. Potvrdil to starosta obce Zoltán Végh. Počas prvého septembrového víkendu (2. – 3. 9.) ho však v noci zobudili policajti, aby ho informovali o súčasnej situácii. Podľa jeho slov cudzinci boli väčšinou mladí muži a na druhý deň ich autobusom z dediny odviezli.

Véghovi sa nepáči, že na slovenskej hranici nie je kontrola a nikto nevie, čo za ľudia cez Slovensko prechádzajú. Nevieme, či sú zdraví alebo chorí, či bojovali. Stupňuje sa to, denne prichádzajú,“ konštatoval s tým, že 30 cudzincov umiestnili v uplynulých dňoch do miestneho amfiteátra.

Dali sme im vodu a jedlo, boli tam aj ženy a deti, 90 percent zo skupiny však boli chlapi od 15 do 50 rokov,“ poznamenal. Nepáči sa mu, že situácia sa nerieši a vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa neho nič neznamená.

Tlačový odbor ministerstva vnútra informoval, že Okresný úrad vo Veľkom Krtíši vyhlásil v piatok (1. 9.) v regióne pre nárast neregulárnej migrácie mimoriadnu situáciu.

(tasr)

  |  

V Soči sa začalo stretnutie Putina s Erdoganom, témou je obilná dohoda

V ruskom letovisku Soči sa v pondelok začali rokovania medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom o obnovení takzvanej čiernomorskej obilnej dohody. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Putin prijal tureckého lídra popoludní pred svojou letnou rezidenciou, vyplýva z televíznych záberov. Erdogan pricestoval do Ruska, aby Putina presvedčil, nech sa k obilnej dohode opäť pripojí. Moskva v júli zastavila účasť na rok starej dohode, ktorá vytvorila koridory na vývoz desiatok miliónov ton obilia a hnojív.

Táto dohoda, ktorú pomohol vyjednať Erdogan a OSN, sa považuje za kľúčovú pre riešenie celosvetovej potravinovej neistoty a pre udržanie cien obilia. Rusko po nepredĺžení dohody opakovane útočí na ukrajinskú infraštruktúru v prístavoch. Upozornilo tiež, že by mohlo akúkoľvek loď v Čiernom mori považovať za vojenský cieľ.

Erdogan má dobré vzťahy s Moskvou i s Kyjevom a usiluje sa obe strany priviesť k oficiálnym mierovým rokovaniam. Ide o prvé stretnutie oboch lídrov od Erdoganovho májového znovuzvolenia za prezidenta do tretieho funkčného obdobia.

Kremeľ nebol spokojný s tým, ako sa obilná dohoda realizuje. Moskva tvrdí, že spolupracovať bude iba vtedy, ak Západ odstráni prekážky pre vývoz potravín z Ruska a zmierni sankcie v oblasti platieb, logistiky a poistenia prepravy. Spojené štáty a Európska únia odmietajú sťažnosti Moskvy ako neopodstatnené a uvádzajú, že sankcie nie sú zamerané na ruské obilie a hnojivá.

Na rokovaniach v Soči sa nezúčastňujú žiadni zástupcovia OSN ani Ukrajiny, takže dosiahnutie prelomu je nepravdepodobné, konštatuje DPA.

Kyjev v uplynulých týždňoch napriek riziku útoku úspešne zorganizoval prejazd lodí cez čiernomorský koridor. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že po tejto trase sa plavili ďalšie dve nákladné lode.

(tasr)

  |  

Poslanci Hlasu podporia mimoriadnu schôdzu k téme nelegálnej migrácie

Poslanci Národnej rady (NR) SR pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase podporia mimoriadne rokovanie o nelegálnej migrácii, ktoré inicioval Smer. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informoval líder Hlasu-SD Peter Pellegrini. Premiér Ľudovít Ódor, ktorý je poverený riadením rezortu vnútra, by mal podľa neho prísť do parlamentu vysvetliť situáciu. Zároveň kritizoval, že v čase narastajúceho problému s migráciou musel z funkcie odísť minister vnútra Ivan Šimko. Podpredsedníčka strany Denisa Saková vyhlásila, že o raste migračnej vlny sa vedelo už na jar a opatreniami sa dalo predísť súčasnej situácii.

Saková pripomenula, že zákon o pobyte cudzincov povoľuje zaistiť nelegálnych migrantov, pokiaľ nie je preukázaný ich pôvod. Slovensko by malo podľa nej využiť diplomatické kontakty a pôdu Európskej únie (EÚ), Európskej komisie či Vyšehradskej štvorky na to, aby sme reťazovú návratovú politiku urobili účinnou.

„Máme možnosť podľa smernice EÚ robiť kompenzačné patrenia oproti drastickému zatváraniu hraníc," vyhlásila. Ak by sa zaviedli opatrenia už na jar, bol by to podľa Sakovej odstrašujúci príklad pre prevádzačov. Pellegrini dodal, že Slovensko svojím prístupom legalizuje nelegálnych migrantov, ktorí vstupujú na naše územie, keď im vydáva potvrdenia.

Na tlačovej konferencii vystúpili aj starostovia obcí z okresu Veľký Krtíš. Kritizovali, že nedostali pomoc a usmernenie a s príchodom migrantov si museli pomôcť sami. Pellegrini je presvedčený, že so situáciou by mala pomáhať armáda.

Pellegrini zároveň informoval, že poslanci pôsobiaci v Hlase podporia otvorenie schôdze týkajúcej sa stabilizácie situácie s pediatrami, no podpora novej legislatívy bude závisieť od jej obsahu. Hlas však nebude podporovať rokovanie o novelizácii Trestného zákona. Považuje za neprijateľné otvárať túto tému v období predvolebného chaosu.

(tasr)

  |  

Vystrašený muž zastrelil medvedicu: Spustila sa vlna hnevu

Medvedica sa zatúlala na pozemok muža, ktorý ju zo strachu zastrelil. Jeho čin vyvolal hnev medzi aktivistami aj politikmi. Medvedica bola populárna medzi miestnymi a patrila ku kriticky ohrozeným druhom.

Ako uvádza CNN, udalosť sa stala v talianskom meste San Sebastiano Dei Marsi, neďaleko národného parku v regióne Abruzzo. Matka dvoch medvieďat sa tam vraj prechádzala často. Miestni jej dokonca dali meno Amarena, podľa odrody čiernej čerešne, ktorú vraj medvedica jedla najradšej. Stala sa akýmsi symbolom mesta. Muža mnohí po čine označili za pytliaka.

Guvernér Marco Marsilio dokonca uviedol, že muž sa zabitím medvedice dopustil závažného činu proti celému regiónu Abruzzo. Jej smrť zanechala v ľuďoch bolesť a hnev. Amarena údajne nebola agresívna a úrady žiadne útoky medveďa v tomto regióne neevidovali.

Situácia je o to vážnejšia, že Amarena patrila medzi šesťdesiat kriticky ohrozených marsických medveďov, ktoré žijú v strednom Taliansku. K situácii sa vyjadril aj taliansky minister životného prostredia Gilberto Pichetto, ktorý situáciu označil za vážnu a zdôraznil potrebu urobiť všetko pre to, aby mláďatá zastrelenej medvedice boli v bezpečí.

„Vystrelil som zo strachu, ale nechcel som ju zabiť. Našiel som ju na svojom pozemku a bol to impulzívny, inštinktívny čin,“ obhajoval sa muž pri výsluchu. Prokuratúra už začala voči 56-ročnému mužovi viesť vyšetrovanie, v prípade dokázania viny mu môžu hroziť až 2 roky za mrežami.

  |  

MAAE: Irán spomaľuje obohacovanie uránu, ale stále brzdí monitorovanie

Irán spomalil produkciu uránu obohateného na úroveň potrebnej na výrobu jadrových zbraní, oznámila v pondelok Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Dodala však, že Teherán jej naďalej bráni podrobnejšie monitorovať jeho jadrový program. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Irán v poslednom kvartáli roka zvýšil iba o 13,9 kilogramu (na 121,6 kilogramu) zásoby uránu obohateného na úroveň 60 percent, uvádza sa v jednej z dvoch správ, ktorú šéf MAAE Rafael Grossi odovzdal členským štátom agentúry so sídlom vo Viedni.

Ide o polovicu menšiu mieru nárastu oproti údaju v predchádzajúcej štvrťročnej správe. Jadrové zbrane si vyžadujú urán obohatený na približne 90 percent.

Grossi sa v ďalšej správe sťažoval, že Teherán stále bráni agentúre v prístupe k záznamom z bezpečnostných kamier nainštalovaných v máji v iránskych jadrových zariadeniach. Inšpektorom MAAE tiež odmietol vydať víza.

Šéf MAAE uviedol, že nenastal „pokrok" ani v objasnení nevyriešených otázok o jadrových aktivitách Iránu v minulosti.

Teherán vždy zdôrazňoval, že má záujem iba o mierové jadrové technológie.

Irán sa v roku 2015 zaviazal, že obmedzí svoj jadrový program, čo viedlo k rušeniu západných sankcií. Cieľom dohody bolo zabrániť výrobe jadrových zbraní v Iránskej islamskej republike.

Po tom, čo sa Spojené štáty v roku 2018 za vlády vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne stiahli z dohody, Teherán zareagoval zvýšením obohacovania uránu a obmedzením inšpekcií MAAE.

(tasr)

  |  

Slovenská akadémia vied udelila svoje najprestížnejšie ocenenia

BRATISLAVA – Slovenská akadémia vied (SAV) opätovne ocenila svojich špičkových vedeckých pracovníkov. Slávnostné podujatie, ktoré sa konalo v pondelok v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach, zdôraznilo vynikajúce výsledky dosiahnuté vo vedeckovýskumnej práci a v popularizácii vedy. Informoval o tom Martin Bystriansky z referátu pre komunikáciu a médiá SAV.

V kategórii výsledkov vedeckovýskumnej práce za rok 2022 získal ocenenie Daniel Kupka a kolektív z Ústavu geotechniky SAV za prípravu a vypracovanie metodiky a technológie čistenia podzemných a banských vôd v lokalitách Bratislava-Vrakuňa a Nižná Slaná. V tejto kategórii ocenili aj Máriu Omastovú a jej kolektív z Ústavu polymérov SAV za ich interdisciplinárny výskum nanomateriálov a polymérnych kompozitov a nanokompozitov.

Oľga Malkin z Ústavu anorganickej chémie SAV získala cenu za svoju prácu s názvom Ako rozlíšiť medzi väzbovými a neväzbovými dráhami spin-spinovej interakcie: Všeobecné prístupy aplikované na komplexné JPP a JPSe skalárne dráhy. Branislav Šprocha z Centra spoločenských a psychologických vied SAV bol ocenený za súbor prác týkajúcich sa transformačného procesu rodinného a reprodukčného správania obyvateľstva Slovenska po roku 1989.

Ceny za popularizáciu vedy a spoločenské aplikácie vedy získali kolektívy moderátorov popularizačného formátu Vedecký podcast SAV v zložení Lucia Molnár Satinská z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, Klara Kohoutová z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, Soňa Gyárfáš Lutherová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a Peter Boháč z Ústavu anorganickej chémie SAV.
Peter Gömöry z Astronomického ústavu SAV bol ocenený za jeho komplexný prínos k prezentácii paneurópskeho projektu Európskeho slnečného ďalekohľadu na Slovensku a ďalších popularizačných aktivít. Tento rok bola cena za popularizáciu vedy v mediálnej obci udelená Soni Gyarfašovej za prispievanie k popularizácii slovenskej historickej vedy a ostatných spoločenských vied v RTVS.

(tasr)