Preskočiť na obsah
  |  

V rozpočte pre školstvo stále chýba približne 170 miliónov eur, upozornil Habánik

TRENČÍN – V rozpočte pre školstvo na tento rok chýba stále približne 170 miliónov eur. Ide o financie na pokrytie rastu cien energií, nedostatku miest špeciálnych pedagógov a asistentov učiteľa i dofinancovanie prijatých legislatívnych zmien. Poukazuje na to podpredseda parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik.

Za kľúčovú považuje zásadnú zmenu nastavenia normatívneho financovania. A to tak, aby zriaďovatelia a riaditelia škôl a školských zariadení mali prostriedky na motiváciu učiteľov a vedeli pritiahnuť kvalifikovaných ľudí aj do podporných profesií ako napríklad digitálny koordinátor či školský psychológ.

Podotýka, že napriek viacerým novelám školského zákona sa v posledných troch rokoch výrazne prehĺbil problém s nedostatkom učiteľov odborných predmetov. Nesúvisí to však podľa neho len s nedostatočným finančným ohodnotením. Je to tiež výsledkom toho, že školstvo stratilo schopnosť určovať, navrhovať riešenia kľúčových tém. Pripomína, že Slovensko sa v pláne obnovy a odolnosti pre oblasť vzdelávania zaviazalo k viacerým legislatívnym a obsahovým zmenám, ktoré by mali školstvo posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň.

„Napĺňanie jednotlivých cieľov formou konkrétnych míľnikov sa však ukazuje ako časovo nepripravené a vo viacerých prípadoch nereálne," podotýka Habánik. Rezort školstva podľa neho nedokáže tieto zdroje rýchlo distribuovať, pretože iné štátne úrady získali kompetenciu určovať školské témy. Odkazuje, že po voľbách to bude treba zmeniť.

„Kvalita a atraktivita povolania učiteľa je viazaná na stabilitu prostredia, predvídateľnosť zmien a garanciu profesionálnej komunikácie so zriaďovateľmi, s profesijnými a stavovskými organizáciami," dodáva Habánik pri príležitosti otvorenia nového školského roka. Ten začínajú podľa neho učitelia a odborní zamestnanci s 12-percentnou valorizáciou tarifných platov, ktorú im však „pohltí" vysoká inflácia.

(tasr)

  |  

Ankara je proti alternatívam k obilnej dohode; Putin naznačil jej možné oživenie

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po pondelňajších rokovaniach s ruským partnerom Vladimirom Putinom v čiernomorskom letovisku Soči uviedol, že Ankara je proti alternatívnym návrhom k minuloročnej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, od ktorej Moskva v júli odstúpila.

„Alternatívne návrhy, ktoré sa dostali na program rokovania, nemohli ponúknuť udržateľný, bezpečný a trvalý model založený na spolupráci medzi stranami, ako je Čiernomorská iniciatíva," povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom, informovala agentúra AFP.

Putin pritom podľa agentúry Reuters avizoval, že Rusko je pripravené uvažovať o obnovení čiernomorskej dohody o obilí, ale len za podmienky zrušenia obmedzení na vývoz ruských poľnohospodárskych produktov.

Podľa Putina tiež Rusko zorganizuje dodávku milióna ton obilia za zvýhodnenú cenu na spracovanie v Turecku a jeho bezplatnú prepravu do najchudobnejších krajín.

Dodal tiež, že o pár týždňov Rusko začne s bezplatnými dodávkami obilia do šiestich afrických krajín.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova úvodné rokovanie Putina s Erdoganom trvalo 1,5 hodiny a bolo „veľmi konštruktívne".

Putin počas úvodného stretnutia konštatoval, že „pozitívny trend" vo vývoji vzťahov medzi Tureckom a Ruskom pokračuje. Priznal, že nie je taký výrazný ako minulý rok, ale stále má pozitívnu dynamiku.

Podľa Putina tiež Rusko dúfa, že v blízkej budúcnosti ukončí rokovania o vytvorení plynového uzla v Turecku a plánuje tam v roku 2024 spustiť prvý energetický blok jadrovej elektrárne Akkuyu v provincii Mersin v juhovýchodnom Turecku.        

Rusko odstúpilo od tzv. obilnej dohody v júli - rok po tom, čo ju sprostredkovali OSN a Turecko. Moskva sa vtedy sťažovala, že vývoz jej potravín a hnojív naráža na prekážky a že do krajín, ktoré sú v potravinovej núdzi, neputuje dostatok ukrajinského obilia.

Erdogan, ktorý predtým zohral významnú úlohu pri presviedčaní Putina, aby dohodu dodržal, a OSN sa teraz opäť snažia Putina presvedčiť, aby sa k obilnej dohode vrátil.

Cieľom dohody bolo dostať obilie z Ukrajiny na svetové trhy cez Čierne more a zmierniť globálnu potravinovú krízu, ktorú podľa OSN zhoršila ruská invázia na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Rusko a Ukrajina patria ku kľúčovým svetovým poľnohospodárskym producentom a sú medzi hlavnými hráčmi na trhoch s pšenicou, jačmeňom, kukuricou, repkou, repkovým olejom, slnečnicovými semenami a slnečnicovým olejom.

Podľa Reuters Putin povedal, že Rusko by sa mohlo vrátiť k dohode o obilí, ak Západ splní samostatné memorandum dohodnuté s Organizáciou Spojených národov o uľahčení ruského vývozu potravín a hnojív.

Ruský vývoz potravín a hnojív síce nepodlieha západným sankciám uvaleným po ruskej invázii na Ukrajinu, ale Moskva tvrdí, že obmedzenia platieb, logistiky a poistenia sťažili ich prepravu.

Jednou z hlavných požiadaviek Moskvy je opätovné pripojenie Ruskej poľnohospodárskej banky k medzinárodnému platobnému systému SWIFT. EÚ ho prerušila v júni 2022 v rámci sankcií uvalených na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Reuters pripomenul, že generálny tajomník António Guterres minulý štvrtok uviedol, že ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi poslal „súbor konkrétnych návrhov" zameraných na oživenie takzvanej obilnej dohody.

Rusko zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy krátko po invázii na územie tohto susedného štátu. Po odstúpení od dohody podporovanej OSN, ktorá Ukrajine umožnila vyvážať desiatky miliónov metrických ton produkcie, Rusko pohrozilo, že všetky plavidlá vyskytujúce sa v danom regióne bude považovať za potenciálne vojenské ciele.

V reakcii na to Ukrajina vytvorila takzvaný humanitárny koridor pre plavbu lodí pri západnom pobreží Čierneho mora.

  |  

V Banskej Bystrici otvorili ďalšiu ambulanciu pre dospelých

BANSKÁ BYSTRICA – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) otvoril v pondelok v meste pod Urpínom ďalšiu krajskú ambulanciu. Ako na otvorení uviedol predseda BBSK Ondrej Lunter, ide v poradí už o šiestu ambulanciu otvorenú krajskou samosprávou v rámci kraja.

Ordinovať tu bude mladá lekárka pre dospelých Barbora Koperdáková, ktorá vymenila pôsobenie v nemocničnej službe za samostatnú prax a prijala ponuku BBSK nastúpiť do kompletne vybavenej ambulancie v priestoroch banskobystrickej Polikliniky.

„Pani doktorka študovala na Karlovej univerzite v Prahe, následne slúžila niekoľko rokov v Nemocnici v Brezne a teraz sa nám s ňou podarilo dohodnúť, aby slúžila ako lekárka v našej všeobecnej ambulancii,“ predstavil lekárku župan s tým, že pre Banskú Bystricu je to dôležité, lebo štatistiky sú jasné. „My dnes máme mať v sieti 52 všeobecných lekárov, máme ich 44. To znamená, že nám skutočne ôsmi lekári chýbajú,“ doplnil Lunter.

Nová lekárka sa poďakovala za možnosť pracovať v ambulancii, čo bol jej sen už dlhodobo. „Pre mňa je veľmi dôležité, aby pacient bol spokojný, aby sme mali spolu aj nejaký dôverný vzťah, aby ja som dôverovala jemu a on takisto mne, aby sme boli ako partneri,“ dodala Koperdáková.

Zriadenie ambulancie znamenalo pre BBSK jednorazovú investíciu 10-tisíc eur. „Predpokladáme, že v priebehu jedného roka sa nám ten kmeň pacientov natoľko naplní a dosiahne minimálne tú tisícku, že následne tá prevádzka nebude stáť kraj žiadne prostriedky, naopak, pôjdeme trochu do plusu,“ objasnil predseda BBSK a pripomenul, že tieto prostriedky budú používať na dofinancovanie iných ambulancií, ktoré sú stratové, pretože platby z poisťovní nestačia.

(sita)

  |  

Smutná správa: Zomrel bývalý kronikár Trenčína

TRENČÍN – V nedeľu 3. septembra 2023 zomrel vo veku 81 rokov bývalý dlhoročný kronikár mesta Trenčín Jozef Čery. Trenčiansku kroniku tvoril 43 rokov. Informovala o tom radnica na svojej stránke.

Jozef Čery sa narodil 23. februára 1942 v Trenčíne, v učiteľskom ústave absolvoval kantorské štúdium a ako pedagóg pôsobil aj v Soblahove či v Dolnej Súči. Učiteľ chémie a telocviku Jozef Čery najskôr pomáhal s písaním kroniky deťom.

V roku 1972 začal pracovať na odbore školstva vtedajšieho Miestneho národného výboru v Trenčíne a pomáhať pri písaní kroniky mestskému kronikárovi, ktorého neskôr naplno nahradil. Štafetu mestského kronikára niesol 43 rokov.

Počas nich sa stal priekopníkom modernej tvorby kroník na Slovensku. Ako prvý prišiel s digitalizovanou kronikou, vypracoval si vlastnú metodiku a osnovu kroniky, svoje skúsenosti odovzdával slovenským kronikárom na školeniach. Kronika mesta Trenčín písaná Jozefom Čerym získala v súťaži slovenských kroník viackrát prvú cenu – v roku 1999, 2011, 2013 a 2014. Do dôchodku odišiel v roku 2015. Popri svojich záľubách, ktorými bolo fotografovanie, záhradkárčenie a sledovanie technických noviniek sa naďalej aktívne zaujímal o dianie doma i vo svete.

Posledná rozlúčka s Jozefom Čerym sa uskutoční vo štvrtok 7. septembra 2023 o 13:00 v Dome smútku na Juhu v Trenčíne.

Česť jeho pamiatke!

  |  

Karlova Ves obnoví športoviská v základnej škole

BRATISLAVA – Bratislavská Karlova Ves obnoví športoviská v základnej škole (ZŠ) na Karloveskej ulici.

Ako informuje hovorca mestskej časti Branislav Heldes, telocvičňa v ZŠ dostane novú strechu, zateplenú fasádu, palubovku, nové šatne, toalety aj umyvárne. Investície budú pokračovať vybudovaním nového povrchu vonkajšieho volejbalového ihriska a novou vonkajšou posilňovňou. Karlovej Vsi sa podarilo získať dotáciu vo výške viac ako 493-tisíc eur z Fondu na podporu športu. Prípravná fáza sa začala odovzdaním staveniska, práce by mali byť hotové na jar 2024.

„Sme šťastní, že sa nám podarilo pre túto školu získať pomoc zo štátneho Fondu na podporu športu značný objem finančných zdrojov tak, aby sme po oprave strechy školy, vybudovaní multifunkčného ihriska, doskočiska, atletickej dráhy a moderného dopravného ihriska mohli pristúpiť k zásadnej rekonštrukcii telocvične a ďalších športovísk,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Riaditeľka ZŠ Eva Hornáková dodala, že nový školský rok bude pre všetkých priestorovo náročný. Z obmedzení, ktoré si modernizácia vyžiada, vyplývajú aj organizačné zmeny vyučovacieho procesu.

(sita)

  |  

Nemocnica vybudovala novú očnú kliniku: Nárast pacientov je čoraz väčší

POPRAD – V popradskej nemocnici v pondelok sprístupnili zmodernizované rádiodiagnostické (RDG) pracovisko a vybudovali tiež novú očnú kliniku.

Náklady na oba projekty sú na úrovni dvoch miliónov eur, prevažnú časť financovala nemocnica z vlastných zdrojov. Na slávnostnom otvorení to uviedol jej riaditeľ Jozef Tekáč. Na očnom oddelení tak budú po novom realizovať všetky výkony i vyšetrenia.

Klinika je rozdelená na ambulantnú a zákrokovú časť a operačný trakt. „V ambulantnej časti sa nachádza všeobecná, príjmová a metabolická ambulancia s laserovými vyšetrovacími prístrojmi. Priestory operačného traktu sú usporiadané tak, aby boli zabezpečené správny pohyb pacientov, personálu i presun zdravotníckeho materiálu. Našou ambíciou je veľký rozvoj jednodňovej zdravotnej starostlivosti v oblasti oftalmológie,“ priblížila primárka očného oddelenia Mária Michalková. Prestavba trvala takmer sedem mesiacov a stála zhruba 1,2 milióna eur.

Očné oddelenie otvorili v popradskej nemocnici pred 50 rokmi. Okrem chirurgie sietnice poskytuje komplexnú diagnostickú a terapeutickú starostlivosť pre obyvateľov okresov Poprad, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Levoča a Liptovský Mikuláš. „Na porovnanie, v roku 2009 sa u nás realizovalo približne 1 400 výkonov, o desať rokov neskôr toto číslo stúplo takmer na 12 000. Hovorí to nielen o rozvoji oftalmológie, ale aj o náraste pacientov a ich problémov. Kým v roku 2009 sme urobili necelých 600 operácií sivého zákalu, v roku 2019 to bolo už takmer 1 800," porovnáva Tekáč.

V súvislosti s novým RDG pracoviskom, ktorého základom je nový RTG prístroj za skoro 700 000 eur, dodal, že v oblasti diagnostiky má nemocnica do budúcna veľké ambície. Vzhľadom na rapídny nárast onkologických ochorení by chceli rozvíjať program klinickej onkológie a onkochirurgie. V súvislosti s najčastejším onkologickým ochorením u žien – karcinómom prsníka – si nemocnica stanovila za cieľ obhájiť štatút mamografického skríningového centra.

Nové pracovisko je od augusta v skúšobnej prevádzke, vďaka modernému prístroju tam môžu zdravotníci vykonávať intervenčné zákroky v rôznych oblastiach od onkológie cez gynekológiu, tráviaci trakt až po cievny systém. Tekáč dodal, že nové pracovisko spolufinancovali z fondov Európskej únie a slúžiť bude pre spádovú oblasť približne 300 000 obyvateľov.

„Nové pracoviská vzbudzujú nádej, že nielen pracovné prostredie pre personál, ale aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov sú na vyššej úrovni. V tomto prípade vidím, že aj do budúcna je zabezpečená perspektíva tejto nemocnice,“ skonštatoval minister zdravotníctva Michal Palkovič.

(tasr)