Preskočiť na obsah
Minúta  |  

India pred summitom G20 začala vojenské cvičenie blízko hraníc s Čínou

India začala v pondelok rozsiahle vojenské cvičenie, a to aj pozdĺž sporných pohraničných oblastí s Čínou. Cvičenie bude pokračovať aj počas nadchádzajúceho summitu skupiny G20 v Naí Dillí (9.-10.9.), na ktorom sa však čínsky prezident Si Ťin-pching nezúčastní.

Jedenásťdňové cvičenie s označením Trišul (Trojzubec) každoročne prebieha v severných oblastiach hraničiacich s Pakistanom a Čínou, uviedol predstaviteľ indického rezortu obrany.

India sa obáva narastajúcej vojenskej asertivity svojho severného suseda - 3500 kilometrov dlhé spoločné hranice oboch krajín sú neustálym zdrojom sporov.

Napätie sa opäť rozhorelo minulý týždeň po tom, ako si Čína nárokovala územie, ktoré podľa indických úradov spadá pod správu Indie - vrátane miesta, o ktoré sa v roku 2020 bojovalo.

Na oboch stranách Línie aktuálnej kontroly (LAC), ktorá rozdeľuje krajiny, sa odvtedy sústredili desaťtisíce vojakov.

Indický premiér Naréndra Módí a čínsky prezident Si Ťin-pching v auguste absolvovali nezvyčajné bilaterálne rokovanie na okraji summitu krajín skupiny BRICS v Juhoafrickej republike.

Na vrcholnej schôdzke skupiny G20, ktorá sa bude v Naí Dillí konať počas budúceho víkendu, bude Čínu zastupovať premiér Li Čchiang, uviedla v pondelok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí v Peking.

Vláda v Naí Dillí sa usiluje o nadviazanie užších vzťahov so západnými krajinami vrátane USA, Japonska a Austrálie, ktoré takisto majú záujem o spoluprácu s Indiou ako o alternatívu voči Číne.

(tasr)

Minúta  |  

Urgent v Nemocnici Bory funguje v plnej prevádzke, v Malackách skončil

BRATISLAVA – Urgent v bratislavskej Nemocnici Bory funguje od pondelka 4. septembra v plnej prevádzke. Urgentnú starostlivosť bude poskytovať iba dospelým pacientom. Ročne tam plánujú ošetriť 40 000 ľudí. Urgentný príjem spúšťali postupne, od piatka 1. septembra, fungoval pre vozidlá záchrannej zdravotnej služby.

„Zaradením oddelenia urgentnej medicíny do pevnej siete urgentných príjmov sme mohli v piatok 1. septembra spustiť vysokoprahový urgent, čiže pre pacientov, ktorých privezie rýchla zdravotná pomoc (RZP), a dnes spúšťame nízkoprahovú časť. V čase, keď z roka na rok rastie počet pacientov prijímaných do nemocníc v kritickom stave a z dôvodu vysokej koncentrácie obyvateľstva v regióne i zrušenia urgentného príjmu v nemocnici v Malackách, bolo spustenie urgentu v našej nemocnici nevyhnutnosťou," uviedol generálny riaditeľ nemocnice Ľuboš Lopatka.

[link url = https://standard.sk/426409/ked-skonci-smer-a-krajinu-ovladne-progresivne-slovensko-a-republika]

Prevoz pacienta v rámci oddelenia by mal podľa medicínskeho riaditeľa nemocnice Róberta Hilla trvať pár sekúnd. „Podarilo sa nám vytvoriť unikátne spojenie medzi tzv. crash rooms, čiže miestnosťami na urgentné prvotné ošetrenie akútnych pacientov, CT vyšetrovňami a operačnými sálami tak, aby prevoz pacienta netrval dlhšie ako niekoľko sekúnd. Takýto štandard patrí medzi európsku špičku. Nielenže vďaka tomu zvýšime šancu na prežitie akútnych pacientov, ale zvýšime aj ich šancu na uzdravenie," vysvetlil.

Od septembra sa zároveň ukončila činnosť urgentného príjmu v Nemocnici Malacky. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je po ordinačných hodinách ambulancií zabezpečené prostredníctvom fungovania internej a chirurgickej príjmovej ambulancie, ako aj ambulantnej pohotovostnej služby.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa nepripojí k čiernomorskej obilnej iniciatíve, kým Západ neumožní vývoz ruských potravín a hnojív

Ruský vodca Vladimir Putin v pondelok povedal, že Moskva neobnoví dohodu o obilí, ktorá Ukrajine umožnila bezpečne vyvážať obilie cez Čierne more, kým Západ nesplní požiadavky šéfa Kremľa na uľahčenie ruského poľnohospodárskeho exportu.

Putin to uviedol po rokovaní s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v juhoruskom meste Soči. Turecký líder minulý rok spolu s Organizáciou Spojených národov (OSN) sprostredkoval dohodu, ktorá je považovaná za životne dôležitú pre globálne dodávky potravín, najmä v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii. Ukrajina a Rusko sú totiž hlavnými dodávateľmi pšenice, jačmeňa, slnečnicového oleja a ďalších tovarov, na ktoré sa rozvojové krajiny spoliehajú.

Rusko v júli odmietlo predĺžiť túto čiernomorskú obilnú iniciatívu a sťažovalo sa, že nebola dodržaná dohoda súvisiaca s odstránením prekážok, ktoré údajne bránili ruskému exportu potravín a hnojív. Moskva tvrdila, že obmedzenia týkajúce sa lodnej dopravy a poistenia brzdili jej obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, čo však nebola pravda, pretože Rusko od minulého roka expedovalo rekordné množstvá pšenice.

Putin povedal, že ak budú tieto záväzky dodržané, Rusko by sa mohlo vrátiť k dohode „v najbližších dňoch“. Povedal tiež, že Rusko je blízko k finalizácii dohody o poskytovaní bezplatného obilia šiestim africkým krajinám. Ruský vodca poznamenal, že Rusko odošle viac ako milión ton lacného obilia do Turecka na spracovanie a dodávku do chudobných krajín. O pôvode obilia sa nezmienil, no Rusko v priebehu vojny už veľakrát vyviezlo obilie ukradnuté na Ukrajine.

Generálny tajomník OSN António Guterres minulý týždeň predložil v liste ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi „súbor konkrétnych návrhov“ na obnovenie čiernomorskej obilnej iniciatívy. Lavrov povedal, že Moskva nebola s obsahom listu spokojná.

(sita)

Minúta  |  

V rozpočte pre školstvo stále chýba približne 170 miliónov eur, upozornil Habánik

TRENČÍN – V rozpočte pre školstvo na tento rok chýba stále približne 170 miliónov eur. Ide o financie na pokrytie rastu cien energií, nedostatku miest špeciálnych pedagógov a asistentov učiteľa i dofinancovanie prijatých legislatívnych zmien. Poukazuje na to podpredseda parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Jozef Habánik.

Za kľúčovú považuje zásadnú zmenu nastavenia normatívneho financovania. A to tak, aby zriaďovatelia a riaditelia škôl a školských zariadení mali prostriedky na motiváciu učiteľov a vedeli pritiahnuť kvalifikovaných ľudí aj do podporných profesií ako napríklad digitálny koordinátor či školský psychológ.

Kauza Fatima: Janíček uspel na súde v prípade krivého obvinenia Jankovskej

Mohlo by Vás zaujímať Kauza Fatima: Janíček uspel na súde v prípade krivého obvinenia Jankovskej

Podotýka, že napriek viacerým novelám školského zákona sa v posledných troch rokoch výrazne prehĺbil problém s nedostatkom učiteľov odborných predmetov. Nesúvisí to však podľa neho len s nedostatočným finančným ohodnotením. Je to tiež výsledkom toho, že školstvo stratilo schopnosť určovať, navrhovať riešenia kľúčových tém. Pripomína, že Slovensko sa v pláne obnovy a odolnosti pre oblasť vzdelávania zaviazalo k viacerým legislatívnym a obsahovým zmenám, ktoré by mali školstvo posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň.

Od októbra už na chodníkoch nezaparkujete. Ako je na dopravnú zmenu pripravený Trenčín?

Mohlo by Vás zaujímať Od októbra už na chodníkoch nezaparkujete. Ako je na dopravnú zmenu pripravený Trenčín?

„Napĺňanie jednotlivých cieľov formou konkrétnych míľnikov sa však ukazuje ako časovo nepripravené a vo viacerých prípadoch nereálne," podotýka Habánik. Rezort školstva podľa neho nedokáže tieto zdroje rýchlo distribuovať, pretože iné štátne úrady získali kompetenciu určovať školské témy. Odkazuje, že po voľbách to bude treba zmeniť.

Hamran: Vyhosťovať Sýrčanov a Afgancov nemôžeme. Polícia už medzi migrantmi zadržala dvoch teroristov

Mohlo by Vás zaujímať Hamran: Vyhosťovať Sýrčanov a Afgancov nemôžeme. Polícia už medzi migrantmi zadržala dvoch teroristov

„Kvalita a atraktivita povolania učiteľa je viazaná na stabilitu prostredia, predvídateľnosť zmien a garanciu profesionálnej komunikácie so zriaďovateľmi, s profesijnými a stavovskými organizáciami," dodáva Habánik pri príležitosti otvorenia nového školského roka. Ten začínajú podľa neho učitelia a odborní zamestnanci s 12-percentnou valorizáciou tarifných platov, ktorú im však „pohltí" vysoká inflácia.

(tasr)

Minúta  |  

Ankara je proti alternatívam k obilnej dohode; Putin naznačil jej možné oživenie

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po pondelňajších rokovaniach s ruským partnerom Vladimirom Putinom v čiernomorskom letovisku Soči uviedol, že Ankara je proti alternatívnym návrhom k minuloročnej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, od ktorej Moskva v júli odstúpila.

„Alternatívne návrhy, ktoré sa dostali na program rokovania, nemohli ponúknuť udržateľný, bezpečný a trvalý model založený na spolupráci medzi stranami, ako je Čiernomorská iniciatíva," povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom, informovala agentúra AFP.

Putin pritom podľa agentúry Reuters avizoval, že Rusko je pripravené uvažovať o obnovení čiernomorskej dohody o obilí, ale len za podmienky zrušenia obmedzení na vývoz ruských poľnohospodárskych produktov.

Podľa Putina tiež Rusko zorganizuje dodávku milióna ton obilia za zvýhodnenú cenu na spracovanie v Turecku a jeho bezplatnú prepravu do najchudobnejších krajín.

Dodal tiež, že o pár týždňov Rusko začne s bezplatnými dodávkami obilia do šiestich afrických krajín.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova úvodné rokovanie Putina s Erdoganom trvalo 1,5 hodiny a bolo „veľmi konštruktívne".

Putin počas úvodného stretnutia konštatoval, že „pozitívny trend" vo vývoji vzťahov medzi Tureckom a Ruskom pokračuje. Priznal, že nie je taký výrazný ako minulý rok, ale stále má pozitívnu dynamiku.

Podľa Putina tiež Rusko dúfa, že v blízkej budúcnosti ukončí rokovania o vytvorení plynového uzla v Turecku a plánuje tam v roku 2024 spustiť prvý energetický blok jadrovej elektrárne Akkuyu v provincii Mersin v juhovýchodnom Turecku.        

Rusko odstúpilo od tzv. obilnej dohody v júli - rok po tom, čo ju sprostredkovali OSN a Turecko. Moskva sa vtedy sťažovala, že vývoz jej potravín a hnojív naráža na prekážky a že do krajín, ktoré sú v potravinovej núdzi, neputuje dostatok ukrajinského obilia.

Erdogan, ktorý predtým zohral významnú úlohu pri presviedčaní Putina, aby dohodu dodržal, a OSN sa teraz opäť snažia Putina presvedčiť, aby sa k obilnej dohode vrátil.

Cieľom dohody bolo dostať obilie z Ukrajiny na svetové trhy cez Čierne more a zmierniť globálnu potravinovú krízu, ktorú podľa OSN zhoršila ruská invázia na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Rusko a Ukrajina patria ku kľúčovým svetovým poľnohospodárskym producentom a sú medzi hlavnými hráčmi na trhoch s pšenicou, jačmeňom, kukuricou, repkou, repkovým olejom, slnečnicovými semenami a slnečnicovým olejom.

Podľa Reuters Putin povedal, že Rusko by sa mohlo vrátiť k dohode o obilí, ak Západ splní samostatné memorandum dohodnuté s Organizáciou Spojených národov o uľahčení ruského vývozu potravín a hnojív.

Ruský vývoz potravín a hnojív síce nepodlieha západným sankciám uvaleným po ruskej invázii na Ukrajinu, ale Moskva tvrdí, že obmedzenia platieb, logistiky a poistenia sťažili ich prepravu.

Jednou z hlavných požiadaviek Moskvy je opätovné pripojenie Ruskej poľnohospodárskej banky k medzinárodnému platobnému systému SWIFT. EÚ ho prerušila v júni 2022 v rámci sankcií uvalených na Rusko v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Reuters pripomenul, že generálny tajomník António Guterres minulý štvrtok uviedol, že ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi poslal „súbor konkrétnych návrhov" zameraných na oživenie takzvanej obilnej dohody.

Rusko zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy krátko po invázii na územie tohto susedného štátu. Po odstúpení od dohody podporovanej OSN, ktorá Ukrajine umožnila vyvážať desiatky miliónov metrických ton produkcie, Rusko pohrozilo, že všetky plavidlá vyskytujúce sa v danom regióne bude považovať za potenciálne vojenské ciele.

V reakcii na to Ukrajina vytvorila takzvaný humanitárny koridor pre plavbu lodí pri západnom pobreží Čierneho mora.

Minúta  |  

V Banskej Bystrici otvorili ďalšiu ambulanciu pre dospelých

BANSKÁ BYSTRICA – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) otvoril v pondelok v meste pod Urpínom ďalšiu krajskú ambulanciu. Ako na otvorení uviedol predseda BBSK Ondrej Lunter, ide v poradí už o šiestu ambulanciu otvorenú krajskou samosprávou v rámci kraja.

Ordinovať tu bude mladá lekárka pre dospelých Barbora Koperdáková, ktorá vymenila pôsobenie v nemocničnej službe za samostatnú prax a prijala ponuku BBSK nastúpiť do kompletne vybavenej ambulancie v priestoroch banskobystrickej Polikliniky.

V okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa objavili medvede

Mohlo by Vás zaujímať V okolí Banskej Bystrice a Zvolena sa objavili medvede

„Pani doktorka študovala na Karlovej univerzite v Prahe, následne slúžila niekoľko rokov v Nemocnici v Brezne a teraz sa nám s ňou podarilo dohodnúť, aby slúžila ako lekárka v našej všeobecnej ambulancii,“ predstavil lekárku župan s tým, že pre Banskú Bystricu je to dôležité, lebo štatistiky sú jasné. „My dnes máme mať v sieti 52 všeobecných lekárov, máme ich 44. To znamená, že nám skutočne ôsmi lekári chýbajú,“ doplnil Lunter.

Nová lekárka sa poďakovala za možnosť pracovať v ambulancii, čo bol jej sen už dlhodobo. „Pre mňa je veľmi dôležité, aby pacient bol spokojný, aby sme mali spolu aj nejaký dôverný vzťah, aby ja som dôverovala jemu a on takisto mne, aby sme boli ako partneri,“ dodala Koperdáková.

Opravy ciest po odstraňovaní vodárenských porúch majú byť kvalitnejšie

Mohlo by Vás zaujímať Opravy ciest po odstraňovaní vodárenských porúch majú byť kvalitnejšie

Zriadenie ambulancie znamenalo pre BBSK jednorazovú investíciu 10-tisíc eur. „Predpokladáme, že v priebehu jedného roka sa nám ten kmeň pacientov natoľko naplní a dosiahne minimálne tú tisícku, že následne tá prevádzka nebude stáť kraj žiadne prostriedky, naopak, pôjdeme trochu do plusu,“ objasnil predseda BBSK a pripomenul, že tieto prostriedky budú používať na dofinancovanie iných ambulancií, ktoré sú stratové, pretože platby z poisťovní nestačia.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.