Preskočiť na obsah
  |  

V Horovciach sa môžete poprechádzať okolo živého slovenského znaku

TRENČÍN/HOROVCE – Chodník zo živých stromov okolo slovenského znaku slávnostne otvorili. Spoznať okolnosti a históriu jeho vzniku, ale aj faunu a flóru nachádzajúcu sa v jeho blízkosti, je možné vďaka novým informačným tabuliam.

Vybudovanie náučného chodníku bolo cieľom projektu podporeného z tohtoročného Participatívneho-komunitného rozpočtu TSK. Vďaka nemu na ňom pribudli informačné tabule, ktoré návštevníkov oboznamujú s pozadím tohto unikátneho projektu.

Jeho účelom bola aj podpora turistických aktivít v prírode vo voľnom čase. Na vytvorenie štátneho znaku zo živých stromov, okolo ktorého prechádza náučný chodník, bolo vysadených 55 700 kusov listnatých sadeníc a 7-tisíc ihličnatých sadeníc. Slovenský znak je na parcele 9,9 hektára, jeho rozmery sú 279 x 216 metrov.

Zdroj: TSK

  |  

Bratislavská vodárenská spoločnosť má nového riaditeľa

BRATISLAVA – Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) má nového predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa.

Ako informuje hovorca BVS, na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia BVS sa ním stal Ivan Peschl, ktorý od dnešného dňa nahrádza Petra Olajoša. Tomu už totiž uplynul štvorročný mandát. „Spoločnosť preberám po náročnom roku 2022 stabilizovanú, ale s viacerými výzvami, ktoré pred nami stoja, a ktoré musíme riešiť. Určite budeme pokračovať v investíciách do infraštruktúry či v skvalitňovaní služieb pre našich zákazníkov,“ povedal nový riaditeľ.

Nový generálny riaditeľ BVS Ivan Peschl. Zdroj: e.dennikn.sk

„Svoju úlohu postaviť BVS z hlavy na nohy som splnil," poznamenal odchádzajúci generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš s tým, že vodárne prenecháva svojmu nástupcovi v dobrej kondícii. „Za štyri roky sme vyriešili problém so súkromným investorom v Infra Services, ukážkovo sme zvládli pandémiu COVID-19. Spoločnosť v roku 2021 dosiahla rekordný zisk a v minulom roku sme preinvestovali viac ako 50 miliónov eur,“ skonštatoval Olajoš. BVS bola na konci júla tohto roku v zisku približne 780-tisíc eur.

Ivan Peschl je profesionálny manažér, ktorý vyštudoval manažment na London School of Economics and Political Science a Ekonomickú univerzitu v Bratislave. „V minulosti pôsobil ako generálny riaditeľ spoločnosti Towercom, ako aj v manažmentoch ďalších telekomunikačných a poradenských spoločností," uviedol Podstupka. Ako dodal, Peschl prichádza do BVS z magistrátu hlavného mesta Bratislava, kde viedol Útvar správy mestských podnikov a výkonu akcionárskych práv a okrem iného pracoval aj na novej stratégii BVS.

(sita)

  |  

Putin nebude mať konkurenciu, ak bude opäť kandidovať za prezidenta, vyhlásil Kremeľ

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že ak sa Vladimir Putin rozhodne kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2024, nebude mať konkurenciu.

V rozhovore pre spravodajský web RBK, citovanom agentúrou Reuters, Peskov dodal, že prípravy na prezidentské voľby v Rusku sa ešte nezačali a ani Putin ešte neoznámil, či bude opäž kandidovať.

"Ak predpokladáme, že prezident bude kandidovať, potom, samozrejme, nikto v našej krajine nemôže v súčasnej fáze prezidentovi konkurovať," uviedol Peskov.

Už teraz je podľa Peskova jasné, že Putin sa teší absolútnej podpore obyvateľstva. "Absolútnu konsolidáciu spoločnosti" okolo súčasného vedenia krajiny podľa Peskova potvrdili veľmi jasne aj regionálne voľby, ktoré sa v uplynulých dňoch v Rusku konali.

"Miera podpory, ktorú dostali súčasní šéfovia (ruských) regiónov, naznačuje, že takúto podporu má aj prezident," vyhlásil Peskov.

Reuters, citovaný agentúrou TASR, pripomenul, že Putin dominuje politike v Rusku - ako prezident alebo premiér - už viac ako dve desaťročia a je hrdý na to, že po chaose, ktorý krajinu zachvátil po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, jej priniesol stabilitu.

Jeho rozhodnutie z februára minulého roku, keď na Ukrajinu vyslal desiatky tisíc vojakov, sa stalo najväčšou výzvou pre jeho vládu a spustilo najzávažnejšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej krízy v roku 1962.

Vojna na Ukrajine totiž nejde podľa plánov ruského vedenia a v júni sa proti ruskému vojenskému veleniu vzbúrila časť príslušníkov žoldnierskej Vagnerovej skupiny na čele s prezidentovým spriaznencom Jevgenijom Prigožinom, ktorý neskôr zahynul pri leteckom nešťastí.

V reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu uvalil Západ na Rusko veľmi prísne sankcie, čo Moskvu - podľa Reuters - prinútilo k tomu, aby sa ešte väčšmi primkla k Číne.

Jej prezident Si Ťin-pching v marci Putinovi povedal, že je presvedčený, že ruskí voliči v budúcoročných prezidentských voľbách podporia súčasného šéfa Kremľa.

Aj prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Putin je v Rusku naďalej najobľúbenejším politikom: podľa Analytického centra Jurija Levadu, známeho aj ako Centrum Levada, v auguste dosahoval Putinov rating 80 percent, čo je viac ako pred vojnou na Ukrajine.

Prieskumy tiež ukazujú, že približne 70 percent obyvateľstva podporuje ruskú armádu na Ukrajine. Opoziční politici i niektorí západní diplomati však tvrdia, že takýmto sociologickým prieskumom nemožno dôverovať. Okrem iného aj pre to, že väčšina obyvateľov Ruskej federácie čerpá informácie z médií ovládaných štátom.

(tasr)

  |  

Divadlo Nová scéna spomínalo na Dušana Kaprálika, sprístupnilo aj výstavu

BRATISLAVA – Bratislavské Divadlo Nová scéna (DNS) bolo v pondelok dejiskom verejnej rozlúčky s Dušanom Kaprálikom. Hereckí kolegovia si vo veľkej sále divadla zaspomínali na rodinný i profesijný život dlhoročného člena súboru, ktorý zomrel 8. augusta po ťažkej chorobe vo veku 75 rokov.

„Bol našou múzou, inšpiráciou, kolegom, učiteľom, priateľom, otcom," uviedli v úvode Pocty Dušanovi Kaprálikovi Patrik Vyskočil a Dávid Hartl. Spomienku na „Kapríka" pripravili po vzore jeho vlastnej životnej filozofie, že by sa život mal brať s humorom. Nebola pietnym stretnutím, ale oslavou života. „Myslíme si, že Dušan Kaprálik by to tak chcel," uviedli herci k podujatiu, ktoré vzniklo v spolupráci s dynastiou Kaprálikovcov. „Sú vzorom súdržnej rodiny a dalo by sa povedať, že aj komplexného autonómneho umeleckého telesa, čo dokázali aj v mnohých spoločných projektoch. Z tých posledných môžeme spomenúť rozprávku Kozliatka a vlk, ktorú si sami napísali, zrežírovali a aj zahrali," pripomenul Hartl.

Na spomienkovom stretnutí zaznela aj ukážka z rozhlasovej hry „Môj dedko je Čerešňa", v ktorej sa stretli starý otec Dušan Kaprálik s vnukom Michalom. Na svojho otca spomínali aj deti Dušana Kaprálika a jeho študenti. „Nevysvetliteľnými metódami dosiahol to, čo sa snažil prebudiť vo všetkých študentoch, to najjednoduchšie a zároveň to najzložitejšie," poznamenal Vyskočil.

Na verejnej rozlúčke pripomenuli aj jeho rozhlasovú tvorbu. „Dôkazom jeho hereckého majstrovstva je vyše 1 000 nahrávok v archívoch Slovenského rozhlasu, stovky postáv v dabingu, pred kamerami televíznej tvorby a na javiskách rôznych divadiel," dodal Vyskočil. Program spestrila aj ukážka z televíznej inscenácie Prípad Daniel, v ktorej Kaprálik stvárni hlavnú úlohu. „Bol absolútnym majstrom práce s hlasom. Keď sa započúvate do jeho hlasu, doslova počujete celú paletu farieb," povedal Vyskočil k hercovi, ktorý v dabingu prepožičal svoj hlas aj ikonickému strýkovi Festerovi z rodiny Addamsovcov.   

Spomínalo sa tiež na Dušana Kaprálika v roli režiséra. V tejto súvislosti zaznela pieseň Somewhere z muzikálu West Side Story, ktorého posledné naštudovanie režíroval Ján Ďurovčík a jeho asistentom bol práve Kaprálik.

Na Novej scéne pôsobil Dušan Kaprálik 50 sezón, ktoré mapuje nová výstava. Divadelné fotografie Dušana Kaprálika z inscenácií z obdobia Poetického súboru a DNS sprístupnili vo foyeri divadla. Výstava potrvá do konca septembra.

(tasr)

  |  

Mimoriadnu situáciu v súvislosti s covidom by mohla vláda zrušiť v stredu, informoval premiér

Mimoriadnu situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 by mohla vláda zrušiť v stredu (13. 9.) s účinnosťou od piatka rána (15. 9.). Jej zrušenie pomôže pri vyhosťovaní migrantov z iných krajín ako Sýrie, kde je stále vojna. Po rokovaní krízového štábu o tom informoval premiér Ľudoví Ódor. Zrušenie mimoriadnej situácie ešte pred predložením na vládu musí odsúhlasiť prezidentka Zuzana Čaputová.

"Ak bude zrušená, môžeme administratívne vyhosťovať nelegálnych migrantov, u ktorých nie je zákonná prekážka, ako napríklad to, že prichádzajú zo Sýrie, kde je stále vojna. Týka sa to niekoľkých desiatok ľudí," vysvetlil Ódor. Doteraz nelegálnych migrantov vyhostiť nemohli pre platnú mimoriadnu situáciu súvisiacu s pandémiou.

Zároveň informoval, že mimoriadna situácia sa najviac dotýka rezortov sociálnych vecí a zdravotníctva. V sociálnej oblasti išlo napríklad o opatrenia pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, konkrétne príspevkov pre určité skupiny, ktoré bolo potrebné preniesť na iné právne úpravy. V rezorte zdravotníctva sa mimoriadna situácia týka distribúcie liekov a zdravotníckeho materiálu a aj napĺňania rezerv pri niektorých zariadeniach. Zdôraznil, že opatrenia, ktoré sú určené na pomoc občanom, sa nerušia. "Zrušením tohto mimoriadneho stavu nikto o nič nepríde," podotkol predseda vlády.

Mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 vyhlásila vláda 12. marca 2020. V súčasnosti na Slovensku platí aj mimoriadna situácia pre hromadný prílev cudzincov v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Prieskum: Štvrtina Slovákov ešte váha, koho voliť. Najviac to ohrozuje KDH a Sme rodinu

Približne štvrtina (25,9 percenta) voličov ešte nie je definitívne rozhodnutá, koho voliť. Najmenej váhajúcich sympatizantov majú strany Smer a Republika, najviac váhajúcich má KDH a Sme rodina. Vyplýva to z dát kontinuálneho prieskumu postoja obyvateľov "Ako sa máte, Slovensko?".

"Menej ako štyri týždne pred voľbami vidíme ešte pomerne veľký priestor na presuny voličov a pohyb voličských preferencií. Približne štvrtina respondentov, ktorí deklarujú, že prídu voliť, hovorí, že ešte nie sú definitívne rozhodnutí, koho budú voliť," uviedol Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Najviac ohrozená je podľa prieskumu strana KDH, až tretina (29,5 percenta) jeho sympatizantov nevie, či dá Majerského strane hlas. Druhá najohrozenejšia je Sme rodina, kde asi pätina voličov (21,8 percenta) ešte váha, či budú voliť Kollára.

Keďže obidve tieto strany sú blízko hranice 5 percent, ohrozuje to za nepriaznivých okolností ich vstup do parlamentu. Pripomeňme, že v poslednom prieskume agentúry Focus mali kresťanskí demokrati 6,1 percenta, zatiaľ čo Sme rodina iba 5,1 percenta.

Labilnosť rozhodnutia sympatizantov Sme rodina ukázal aj augustový prieskum agentúry AKO, kde až 22 percent potenciálnych voličov tohto hnutia skonštatovalo, že sú veľmi náchylní voliť inú stranu. Pri KDH šlo o 15 percent voličov.

Všetky ostatné strany majú mieru nerozhodnutých voličov výrazne nižšiu, zruba okolo 10 percent, od 9 percent pri Republike, 10 percent pri PS, do 12 percent v prípade Hlasu. Matovičova koalícia má takýchto sympatizantov 11,3 percenta, čo ju tiež môže ohroziť, keďže na vstup do parlamentu potrebuje 7 percent a v prieskumoch sa hýbe okolo 7 percent.

Najmenej má takýchto voličov Smer (5,1 percenta), vyššie percento má ešte SNS (13,7 percenta).

Z výskumu vyplýva, že respondenti očakávajú, že nová vláda, ktorá bude vytvorená na základe septembrových volieb, bude oveľa alebo o niečo lepšia ako súčasná úradnícka vláda. Očakáva to 78,1 percenta, čo predstavuje nárast oproti výskumu z februára (72,4 percenta).

Výskum bol realizovaný 30. augusta až 6. septembra na vzorke tisíc respondentov. Ide o sériu prieskumov, ktoré iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr, fed)