A predstavte si, že nielenže by konzervatívne strany toto konanie neodsúdili, dokonca by sa našiel nejaký konzervatívny politik či aktivista, člen najvplyvnejšej pro-life organizácie, ktorý by zmieneného dezoláta označil za potrebný obranný mechanizmus proti totalite.
Každému súdnemu človeku je jasné, že médiá by takéhoto konzervatívneho politika zožrali zaživa. Predháňali by sa vo varovaniach o nastupujúcej pravicovej totalite, požadovali by okamžité ospravedlnenie a dištancovanie sa jeho materskej strany, komentátori by písali o prekročení rubikonu, Zomri a podobné stránky by chrlili prúd „memečiek“, ktoré by konzervatívneho obhajcu agresora zobrazovali ako nacistu, križiaka a podobne.
Načrtnutý scenár sa pritom reálne stal, len v opačnom garde. A reakciou je ohlušujúce ticho.
