ŽILINA – V súčasnosti sa objavuje čoraz viac správ a dôkazov o výskyte medveďa hnedého v obciach. Čo niekto vníma ako politickú kampaň, iní pociťujú ako strach o seba a svojich blízkych. Odborníkov zo Slovenskej poľovníckej komory (SPK) sme sa pýtali, prečo medvede zostupujú do obcí a čo robiť v prípade priameho stretu.
V minulosti sme čitateľom priniesli niekoľko správ o prítomnosti medveďa v ľudských obydliach. Situácia už dlhodobo budí u ľudí rešpekt a strach. Žilinský Štandard sa pokúšal oddeliť mýty od skutočnosti a zistiť, prečo medvede vyhľadávajú ľudské obydlia a čo má človek robiť, pokiaľ na takéto zviera natrafí.
„V lese je dôležité dávať o sebe vedieť. Popiskovať si, hlasno sa rozprávať. V škole nás učili, že v lese sa správame čo možno najnenápadnejšie, ale to nie je správne. Hlasnými prejavmi dávame zvieratám vedieť o svojej prítomnosti. Tie sú potom opatrnejšie,“ povedal hovorca SPK Alojz Kaššák. „Vyhnúť sa treba hustým porastom či rašeliniskám, kde nemám prehľad o svojom najbližšom okolí. Môže sa totiž stať, že prekročím tzv. únikovú vzdialenosť, kedy zviera vyhodnotí, že je bezpečnejšie ujsť, než zaútočiť,“ vysvetlil. Dôležité je teda ostávať na turistických trasách a vyznačených chodníkoch.
Odborníci tvrdia, že netreba podceňovať silu kriku. „Keď zbadáte medveďa, opatrne sa vzďaľujte. Môžete na medveďa aj zakričať,“ vyjadril sa Kaššák, ktorý zároveň vyvracia klasické mýty o strete s medveďom. „Klasické pokyny, že si máte ľahnúť, chrániť si zátylok a hlavu ruksakom, nie sú efektívne. Obete medvedích útokov tvrdia, že ide o záležitosť niekoľkých sekúnd, pričom medveď je prekvapivo rýchly, silný a agresívny. Jediná dôkladná ochrana je prevencia,“ potvrdil.
Reč prišla aj na tzv. kontajnerové medvede, ktoré sa pohybujú v obciach. Zaujímalo nás, prečo by medveď opustil bezpečie lesa a vydal sa za potravou do obce. „Nie je pravda, že výrub lesov spôsobuje migráciu medveďa do miest. Naopak, rúbaniská sú veľmi dobre osvetlené priestory, kde rastie veľa lesných plodov a nachádza sa tam aj veľa hmyzu. Ťažba dreva nie je dôvodom, prečo vidíme medvede v obci. Dôvodom je premnoženie. Staré medvede si chránia svoje územia a tým vytláčajú mladé,“ uviedol na pravú mieru Alojz Kaššák.
Opisuje aj bizarné „zvyky“ medveďov, pri ktorých dospelý samec v období ruje zabije mladé medvieďatá, aby sa samica znova párila. Tá teda v období ruje radšej ujde do miest. „Zároveň sa na Slovensku medveď už dlhodobo neloví. Tieto zvieratá nás prestali považovať za prirodzených nepriateľov a zvykajú si na našu blízkosť. Ignorujú ľudí, prípadne iba naznačia útok,“ opísal hovorca SPK. Podľa neho sa v takej situácii netreba nechať oklamať pokojným správaním medveďa a čím skôr upovedomiť políciu či zásahový tím.
Podľa SPK je naša príroda k medveďom veľmi štedrá z hľadiska potravy, a tým pádom nehrozí jej nedostatok, ktorý by primárne nútil medvede navštevovať naše obydlia. Hoci poľovníci dôrazne odmietajú, že by chceli medveďa loviť s vidinou zisku, zdôrazňujú určitú nutnosť prekategorizovať medveďa podľa európskej smernice do tej kategórie, kde môže byť lovený tzv. kvótovaním, a teda s prihliadnutím na jeho premnoženie a prírastok.
Problém totiž nezaznamenávajú iba slovenské obce, ale aj spoločnosti, ktorých zamestnanci pracujú v lesoch. Odborový zväz drevo lesy voda (OZ DLV) podal podnet Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na angažovanie sa pri riešení ochrany zamestnancov na pracovisku. OZ DLV totiž zaznamenal od januára 2022 viac než 700 prípadov, pri ktorých došlo k stretu medveďa so zamestnancami. Pri týchto prípadoch došlo k 44 útokom, pričom 3 vyústili v zranenia a práceneschopnosť.