Podpora rodín v Česku je jednoduchá a flexibilná. A má výsledky

Negatívny trend pôrodnosti je témou, ktorej sa Štandard venuje už dlhšie. Zdá sa intuitívne, že vývoj pôrodnosti nejako súvisí s podporou rodín zo strany štátu. V posledných mesiacoch sme preto venovali niekoľko textov rodinnej politike u našich severných i južných susedov.

V úvahách by sme nemali obísť ani Česko. Slovensko s ním zdieľa významný úsek nedávnych dejín. Z toho sa odvíjajú niektoré podobnosti v pohľade na rodinnú politiku. Zároveň je Česko v niektorých dôležitých aspektoch veľmi odlišné – Česi sú napríklad výrazne menej religiózni.

Česko by však mohlo pritiahnuť pozornosť najmä svojou neobvykle vysokou plodnosťou. Hoci za minulý rok sa, rovnako ako na Slovensku a inde v Európe, miera plodnosti razantne znížila (až na 1,66 dieťaťa na jednu ženu), v posledných rokoch sa pohybovala výrazne nad európskym štandardom.

V roku 2021 obsadilo Česko druhé mieste pomyselného európskeho rebríčka s mierou plodnosti na úrovni 1,83. Len o stotinu lepšiu hodnotu dosiahlo Francúzsko, ktorého mieru plodnosti vylepšujú veľké rodiny imigrantov. V predchádzajúcich rokoch sa miera plodnosti v Česku pohybovala na úrovni 1,71 a patrila medzi najvyššie v Európe.

Kľúč k úspechu pritom vôbec nie je jasný. Česko podporuje rodiny pomerne malým súborom opatrení. Ekonomická podpora nie je nízka, nijako sa však nevymyká stredoeurópskym štandardom.

Flexibilné dávky a cielená pomoc chudobným

Český systém finančnej podpory rodín je veľmi podobný tomu slovenskému. S pôrodom a výchovou detí je spojených niekoľko málo dávok, ktoré majú kompenzovať zvýšené výdavky a znížené príjmy rodín s deťmi. Materské hradené z nemocenského poistenia je konštruované podobne ako na Slovensku, inak sú poňaté ďalšie dávky štátnej sociálnej podpory.

Najvýznamnejšou dávkou je rodičovský príspevok. Ten je poskytovaný rodičovi, ktorý sa celodenne stará o dieťa mladšie ako štyri roky. Dávka je konštruovaná flexibilne – s určitým obmedzením si rodič môže určiť mesačnú výšku dávky. Stropom je celková suma, ktorú môže čerpať. Aktuálne je to 300-tisíc českých korún (približne 12 245 eur), od januára sa očakáva zvýšenie na 350-tisíc korún (14 285 eur).

Mesačnú sumu rodičovského príspevku si môže rodič určiť až do výšky, ktorá zodpovedá nároku na materské. V prípade, že druhý rodič má vyšší príjem, strop sa vypočíta podľa jeho vymeriavacieho základu. Pokiaľ ani jeden rodič nemá vymeriavací základ z nemocenského poistenia, alebo len nízky, maximálna mesačná dávka je 13-tisíc českých korún (530 eur).

Flexibilita je ešte umocnená tým, že rodič poberajúci príspevok môže jeho výšku zmeniť, a to raz za tri mesiace. Príspevok vždy náleží za starostlivosť o najmladšie dieťa v rodine. V prípade, že pri narodení ďalšieho dieťaťa rodič nevyčerpal príspevok do maximálnej výšky, zostávajúcu sumu mu vyplatia jednorazovo. O peniaze teda rodina nepríde, iba ak by sa rodičia rozhodli vrátiť do práce a zverili dieťa do starostlivosti inej osoby či inštitúcie.

Menšou dávkou spojenou s narodením dieťaťa je pôrodné. To sa vypláca vo výške 13-tisíc korún (530 eur). Nárok na túto dávku však majú len domácnosti, ktorých príjem v predchádzajúcom štvrťroku neprekročil 2,7 násobok životného minima.

Podobným spôsobom fungujú prídavky na deti. Tie sa aktuálne poskytujú domácnostiam s príjmom do 3,4 násobku životného minima. Štát navyše rozlišuje domácnosti podľa toho, či majú príjem aj z iných zdrojov než zo sociálnych dávok.

Výška prídavku na deti je odstupňovaná podľa veku. Rodičia detí od 6 do 15 rokov, ktorí majú vlastný príjem, dostanú mesačne 1 470 korún – to je približne 60 eur, teda rovnakú sumu ako na Slovensku. Rodičia mladších detí majú nárok na 1 330 korún (54 eur), rodičia starších detí 1 580 korún (65 eur). Ak rodičia nepracujú, dostávajú na každé dieťa o 500 korún (20 eur) menej.

Daňové úľavy v prospech väčších rodín

Zaujímavejšie položky, aspoň v prípade viacdetných rodín, prináša daňový systém. Česko poskytuje systém zliav na dani, ktoré sa v prípade detí môžu stať daňovým bonusom. Ak je výsledná daňová povinnosť po zľave záporná, štát rozdiel vyplatí. Podporu tak dostanú pracujúci či podnikajúci rodičia bez ohľadu na výšku príjmov.

Daňové zľavy sú nastavené pomerne progresívne v prospech viacdetných rodín. Zľava na prvé dieťa je vo výške 1 267 korún (52 eur) mesačne. Zľava na druhé dieťa je takmer o polovicu vyššia, 1 860 korún (76 eur) mesačne, a na tretie a ďalšie dieťa takmer dvojnásobná, 2 320 korún (95 eur) mesačne.

Zaujímavé je, že keď boli zľavy na deti zavedené v roku 2005 (predtým sa používali odpočítateľné položky), mali rovnakú výšku na všetky deti. To platilo až do roku 2014, keď vládna koalícia so zastúpením kresťanských demokratov presadila ďalšie valorizácie len pre druhé a ešte výraznejšie pre tretie a ďalšie deti. Hoci neskôr boli valorizované všetky sumy, progresia zostala zachovaná.

Prorodinným elementom je aj zľava na manželku či manžela bez zdaniteľných príjmov. Ak má manželský partner ročné príjmy do 68-tisíc korún (2 775 eur), typickým prípadom je žena v domácnosti, daňovník si môže znížiť daň o 24 840 korún (1 014 eur) ročne v rámci zúčtovania dane alebo daňového priznania. Od budúceho roka sa má rodinný aspekt ešte posilniť, keďže podmienkou bude starostlivosť o dieťa do troch rokov.

Rodičovský bonus inak

Podobne ako na Slovensku sa i česká vláda snaží vyriešiť problém, že rodičia – najmä matky – majú v dôsledku výchovy detí nižšie dôchodky. České riešenie je menej sofistikované ako to slovenské, zároveň je však i menej kontroverzné.

Rýchlym riešením bolo zavedenie takzvaného výchovného vo výške 500 korún (20 eur) za každé vychované dieťa. Nárok na výchovné má dôchodca rodič, ktorý sa prevažne staral o dieťa, teda typicky matka. V absolútnom vyjadrení je suma porovnateľná s tou, ktorú na Slovensku dostávajú rodičia priemerne zarábajúcich detí – a to všetko bez zložitej administratívy a zverejňovania vymeriavacích základov daní.

Výchovné je však len dočasným nástrojom vyrovnania. V budúcnosti ho má nahradiť takzvaný fiktívny vymeriavací základ. Po jeho zavedení bude obdobie starostlivosti o deti či blízku osobu pre účely výpočtu dôchodku započítané rovnakým spôsobom ako práca za priemernú mzdu.

Ďalším plánovaným opatrením je zavedenie spoločného vymeriavacieho základu pre manželov (a registrovaných partnerov). Manželia by mali možnosť na účely výpočtu dôchodku zlúčiť svoje vymeriavacie základy a rozdeliť si ich rovným dielom. Tým by sa výška dôchodku medzi manželmi vyrovnala, čo by pomohlo predovšetkým ženám po ovdovení.

Riešením nie sú jasle ani škôlky

Diskutovanou témou sú v Česku škôlky. Štát sa dlhodobo usiluje zabezpečiť dostatočné kapacity predškolských zariadení tak, aby ich mohli navštevovať všetky deti od troch rokov a v prípade záujmu aj mladšie.

Verejnému sektoru sa vytváranie dostatočných kapacít dlhodobo nedarí. Preto sa snaží zapojiť súkromníkov. Jednak umožňuje zriaďovať takzvané detské skupiny, ktoré nemusia spĺňať rovnako náročné formálne požiadavky ako škôlky, jednak poskytuje úľavu rodičom, ktorí deti umiestnili v súkromných zariadeniach. Zaplatené školné si môžu odpočítať zo svojej daňovej povinnosti až do výšky minimálnej mzdy v danom roku.

Nezdá sa však, že by škôlky boli kľúčovým nástrojom, ktorý by vysvetľoval vysokú českú pôrodnosť. Spolu so Slovenskom má Česko v rámci Európy najnižší podiel detí do troch rokoch umiestnených vo formálnych vzdelávacích zariadeniach (podľa údajov Eurostatu z roku 2021). Mimochodom, tretí najnižší podiel má Rumunsko, ktoré má tiež jednu z najvyšších mier plodnosti.

Na európske pomery má Česko aj relatívne vysoký podiel detí starších ako tri roky, ktoré nechodia do škôlky. Podľa štatistických údajov z minulého roku ich bolo viac než 20 percent (na Slovensku 15 percent), a viac než štvrtina chodila do škôlky na menej ako 30 hodín týždenne (na Slovensku 11 percent). Inštitucionálna starostlivosť o deti v Česku a na Slovensku nemá dobrú povesť a má to svoje historické dôvody, o ktorých som už dávnejšie písal.

Kľúčom môže byť flexibilita

Podpora rodín v Česku aktuálne nevykazuje žiadne veľké odlišnosti oproti iným štátom v stredoeurópskom regióne. Zvláštnosťou je azda len flexibilita čerpania rodičovského príspevku, ktorá môže byť kľúčom k pochopeniu relatívneho českého úspechu.

Podpora matiek totiž prišla vo vhodný čas, keď ekonomika rástla, a umožnila ženám podľa ich vlastných preferencií zladiť ekonomickú činnosť so založením rodiny. Zvlášť výrazné je v posledných dvoch dekádach zvýšenie plodnosti v skupine žien medzi 30 a 40 rokmi, teda v období, keď už sú často v pokročilejšej fáze kariérneho rastu.

Dopadom flexibilného rodičovského príspevku na reprodukčné správanie sa venujú aj odborné sociologické štúdie. Tie ukazujú, že možnosť rýchlejšieho čerpania finančných prostriedkov viedla k skráteniu obdobia medzi narodením prvého a druhého dieťaťa.

Pokles pôrodnosti v minulom roku môže naznačovať, že potenciál českej rodinnej politiky sa už vyčerpal. Na druhej strane podobnému poklesu čelia aj iné štáty. Definitívne hodnotenie by tak zatiaľ bolo predčasné.

Česko určite nie je modelom, ktorý možno kompletne prevziať a použiť na Slovensku. Niektoré prvky jeho systému, rovnako ako prvky rodinnej politiky iných štátov, by však mohli byť pre našu krajinu inšpiráciou.