Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Senci sa majú pohybovať falošní asfaltéri

SENEC – Mesto Senec upozorňuje na sociálnej sieti na falošných asfaltérov. Tí sa majú dohodnúť s potenciálnymi zákazníkmi na oprave chodníka a následne si za nekvalitnú prácu vypýtajú vysokú sumu.

Podľa mesta oslovujú najmä dôchodcov, ktorým navrhnú, že im opravia chodník pred domom. „Následne vykonajú veľmi nekvalitnú prácu, za ktorú si neskôr vypýtajú horibilné sumy. Zvyčajne len upravia povrch chodníka malou vrstvou nekvalitného asfaltu, ktorý do mesiaca vyzerá horšie ako predtým," napísalo mesto na sociálnej sieti.

Muž si z cudzieho pozemku urobil smetisko. Polícia ho obvinila

Mohlo by Vás zaujímať Muž si z cudzieho pozemku urobil smetisko. Polícia ho obvinila

Mestský úrad zároveň upozornil na to, že v niektorých prípadoch zasahovali aj do mestských komunikácií, čo podľa neho nemôžu, pretože nejde o súkromné pozemky.

Minúta  |  

Migráciu treba riešiť na úrovni EÚ, zhodli sa Remišová, Majerský i Forró

Migračnú krízu treba riešiť na úrovni EÚ a posilnením vonkajších schengenských hraníc. Zhodli sa na tom predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, líder KDH Milan Majerský a šéf Aliancie Krisztián Forró. Podľa podpredsedu Sme rodina Milana Krajniaka je potrebná ochrana na hraničných priechodoch a "kľúčových" mostoch s Maďarskom. Líder SNS Andrej Danko pri riešení problematiky preferuje dialóg na úrovni V4. Uviedli to v predvolebnej diskusnej relácii TA3.

Forró nepovažuje za správne zatvoriť hranice s Maďarskom. Jediné riešenie vidí v posilnení ochrany schengenských hraníc. Podľa Remišovej je potrebné reevidovať zoznam krajín, ktoré sú podľa eurokomisie vo vojnovom konflikte a sprísniť azylovú politiku EÚ. Danko dodal, že kríza ukazuje slabosť Únie a nefunkčnosť Schengenu. Majerský a Krajniak pripustili, že hrozba zatvorenia česko-slovenskej hranice zo strany Českej republiky je reálna.

Majerský aj Forró sa v prípade šetrenia verejných financií a zvrátenia dlhu zhodli v potrebe viac využívať eurofondy. Podľa šéfa KDH tiež treba napríklad efektívnejšie vyberať dane a rozhýbať ekonomiku a biznis. Forró vidí priestor šetriť aj v štátnych inštitúciách. Podľa Krajniaka treba zdaniť monopoly, oligopoly a regulované subjekty. Danko dodal, že SNS je za zdaňovanie bánk a obchodných reťazcov. Remišová uviedla, že by tak ako doteraz šetrila na efektívnej prevádzke štátu.

V otázke zdravotníctva Krajniak považuje za dôležité dofinancovať ambulantný sektor a ďalší personál. Spolu s Forróm nesúhlasia s rušením nemocnice či oddelení v regiónoch, kde by tak došlo k zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Remišová deklaruje, že chce pokračovať v reforme zdravotníctva, s ktorou v bývalej vláde začala. Majerský zdôraznil, že v otázke zdravotníctva ide o starostlivosť o človeka a nemožno pozerať na financie.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalého albánskeho ministra životného prostredia odsúdili za korupciu

Bývalého albánskeho ministra životného prostredia Leftera Koku, siedmich predstaviteľov úradov a štyroch podnikateľov odsúdili v pondelok na tresty odňatia slobody v spojitosti s úplatkami pri kontrakte na výstavbu spaľovne. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Osobitný súd pre korupciu a organizovaný zločin v Tirane odsúdil Koku na šesť rokov a osem mesiacov väzenia. Na päť rokov mu zakázal vykonávať verejné funkcie. Koka (59) čelil obvineniam z korupcie, zneužívania právomoci a prania špinavých peňazí. Konkrétne ho obvinili z prijatia úplatku vo výške 3,7 milióna eur v spojitosti so zmluvou na výstavbu novej spaľovne v meste Fier na západe Albánska.

Koka bol ministrom životného prostredia Albánska v rokoch 2013 až 2017. Proti rozhodnutiu súdu sa odvolá.

Súd siedmim úradníkom a štyrom podnikateľom udelil tresty odňatia slobody odsúdil v rozmedzí od dvoch do ôsmich rokov. Tiež čelili obvineniam v spojitosti so zákazkou vo Fieri.

Albánsko už dlho bojuje s korupciou. Počas reformy súdnictva v roku 2016, ktorú podporili aj Spojené štáty a Európska únia, vytvorila krajina nové inštitúcie na boj proti korupcii, medzi ktorými je aj súd, ktorý vyniesol pondelkový verdikt, pripomína AP.

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová upozornila Nemecko na pomáhanie migrantom na území Talianska

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyjadrila znepokojenie s krokmi Nemecka v spojitosti s financovaním mimovládnych charitatívnych organizácií, ktoré pomáhajú nezákonným migrantom v Taliansku. TASR správu prevzala v pondelok z agentúry AFP.

Meloniová v sobotňajšom liste nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi vyjadrila úžas nad skutočnosťou, že nemecká vláda sa rozhodla poskytnúť značné finančné prostriedky mimovládnym organizáciám, ktoré pomáhajú nelegálnym migrantom na talianskom území a zachraňujú ich v Stredozemnom mori. Tiež uviedla, že Nemecko tak urobilo bez koordinácie s Talianskom. Berlínu odporučila, aby migrantom radšej pomáhal na svojom vlastnom území - nie v Taliansku.

Členské krajiny EÚ, ktoré chcú Taliansku pomôcť v oblasti nezákonnej migrácie, by sa podľa Meloniovej slov mali zameriavať na štrukturálne riešenia - vrátane spolupráce s takzvanými tranzitnými krajinami.

Hovorca nemeckej vlády pre taliansku agentúru ANSA uviedol, že Berlín bude na Meloniovej list reagovať.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v piatok agentúre AFP potvrdilo, že vyčleňuje 400-tisíc a 800-tisíc eur na dva projekty, ktoré sa týkajú migrantov. Tieto projekty sú určené na pomoc ľuďom v Taliansku, ktorých zachránili na mori. Jeden z nich je zameraný aj na záchranné operácie priamo na mori.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto počas uplynulého víkendu povedal, že mimovládne organizácie zachytia len približne päť percent z osôb, ktoré prichádzajú do Talianska. Tento rok ich bolo viac než 133-tisíc, čo je takmer dvakrát viac než za rovnaké obdobie minulého roka, píše AFP.

Nemecko 13. septembra oznámilo, že pozastavilo prijímanie migrantov z Talianska na základe mechanizmu solidarity EÚ, ktorý má za cieľ zmierniť záťaž na krajiny na vonkajších hraniciach EÚ. Berlín však o niekoľko dní prijímanie azylantov z Talianska obnovil. Talianska vláda predtým pozastavila uplatňovanie takzvaných dublinských pravidiel na prerozdeľovanie migrantov, dodáva AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Zabil 23 Hispáncov. Strelec z Walmartu súhlasil, že rodinám obetí zaplatí 5 miliónov dolárov

Strelec z amerického štátu Texas Patrick Crusius, ktorý zabil 23 ľudí pri rasistickom útoku na hispánskych zákazníkov v obchodnom dome Walmart v roku 2019, v pondelok súhlasil s odškodným vyše päť miliónov dolárov pre rodiny obetí. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Crusiusa (25) odsúdili v júli na 90 doživotných trestov idúcich po sebe, keď sa priznal k obvineniam z federálneho zločinu z nenávisti. Jeho vyčíňanie patrí k najhorším masovým vraždám v USA. Výšku odškodného, ktoré musí zaplatiť, schválil okresný sudca David Guaderrama.

Crusiusa čaká ďalší súdny proces v Texase, ktorý sa môže preňho skončiť trestom smrti.

Podľa polície Crusius prešiel autom vyše 1125 kilometrov zo svojho domu neďaleko mesta Dallas do pohraničného mesta El Paso a automatickou puškou postrieľal Hispáncov v obchodnom dome aj pred ním. Tesne pred útokom zverejnil na internete rasistický odkaz, v ktorom varoval pred hispánskou "inváziou" do Texasu.

Informácie o tom, že Crusius má nejaký väčší majetok, z ktorého by dokázal zaplatiť odškodné, nie sú známe.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva kritizuje arménskeho premiéra za to, že sa obracia chrbtom k Rusku

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení kritizovalo nedávne vyjadrenia arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, ktorý označil obranné štruktúry, na ktoré sa jeho krajina v ostatnom čase spolieha, za „neefektívne“. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Odkaz od arménskeho premiéra Nikola Pašinjana z 24. septembra 2023 obsahuje neprijateľné obvinenia voči Rusku a jedinou možnou odpoveďou môže byť jeho odmietnutie. Je tu evidentný pokus zbaviť sa zodpovednosti za domáce a zahraničné politické zlyhania presúvaním viny na Rusko,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že protiruské tendencie sú v Arménsku systémové.

Pašinjan v nedeľu povedal, že bezpečnostný systém a spojenci, na ktorých sa jeho krajina roky spolieha, preukázali „zraniteľnosť“ Arménska. Už začiatkom mesiaca Pašinjan uviedol, že závislosť jeho krajiny v bezpečnostnej sfére od jedného centra, ktorým bolo Rusko, sa ukázala ako strategická chyba.

V ostatnom čase výrazne ochladli vzťahy medzi Arménskom a Organizáciou zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorú prakticky ovláda Rusko. Po vojne v Náhornom Karabachu v roku 2020 táto aliancia neposkytla Jerevanu praktickú žiadnu pomoc a to isté sa udialo aj pri najnovších stretoch medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami.

„Po tom, čo sme okúsili trpké ovocie tejto chyby, robíme veľmi neisté pokusy o diverzifikáciu našej bezpečnostnej politiky,“ povedal nedávno Pašinjan.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.