Preskočiť na obsah
  |  

Do Arménska prišlo z Karabachu už vyše 65-tisíc utečencov

Už viac než 65-tisíc Arménov ušlo z azerbajdžanského odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach do Arménska. Oznámila to vo štvrtok hovorkyňa arménskej vlády.

Do štvrtkového rána prišlo do Arménska z Náhorného Karabachu "65.036 násilne vysídlených osôb", povedala hovorkyňa. Dodala, že vláda zaistí bydlisko pre všetkých utečencov.

Azerbajdžan prevzal nad Náhorným Karabachom kontrolu počas minulotýždňovej bleskovej pozemnej vojenskej ofenzívy. Pred ňou tam žilo okolo 120.000 etnických Arménov.

Záchytný tábor pre karabašských utečencov zriadili v arménskej pohraničnej obci Kornidzor. Nachádza sa v blízkosti Lačinského koridoru, ktorý spája Arménsko s Karabachom.

Prevažne kresťanské Arménsko a väčšinovo moslimský Azerbajdžan viedli od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 dve vojny o Náhorný Karabach. Tento región je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým etnickí Arméni.

(tasr)

  |  

Wlachovský na stretnutí ministrov zahraničných vecí zdôraznil, že nie je čas na únavu z pomoci Ukrajine

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský sa v stredu zúčastnil na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín skupiny Central 5 (C5) vo Viedni. Stretnutiu dominovala pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine. Minister Wlachovský v tejto súvislosti zdôraznil, že v súčasnosti nie je čas na únavu z poskytovania pomoci Ukrajine.

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

"Cena za prípadný neúspech v legitímnej obrane Ukrajiny a jej boji za slobodu by bola oveľa vyššia, ako cena našej súčasnej podpory suseda, ktorý je obeťou vojenskej agresie Ruska,“ uviedol Wlachovský vo Viedni.

Na schôdzke sa diskutovalo aj o výzvach spojených s nelegálnou migráciou či rozširovaním EÚ, ale aj o situácii v regióne západného Balkánu či o energetickej bezpečnosti, diverzifikácii energetických zdrojov a znižovaní závislosti na ruských fosílnych palivách.

Neformálnu regionálnu platformu tvoria okrem Slovenska a Rakúska aj Česko, Maďarsko a Slovinsko.

"Potrebujeme sa posunúť v integračnom procese krajín západného Balkánu a stabilizovať tento región, rovnako ako nám záleží na pokroku nových kandidátskych krajín, ktorými sú Ukrajina a Moldavsko. Samozrejme, hodnotenie pokroku sa odvíja od plnenia dohodnutých kritérií," povedal Wlachovský.

V rámci rokovania ministrov sa uskutočnilo aj pracovné stretnutie s generálnou tajomníčkou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Helgou Schmid. Wlachovský uviedol, že nevidí žiadnu rozumnú alternatívu k OBSE a že správne fungovanie tejto organizácie je kľúčom k obnoveniu dialógu o zásadných otázkach mieru a bezpečnosti v Európe.

(tasr)

  |  

Republika Náhorný Karabach prestane existovať prvého januára 2024

Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan vo štvrtok nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil tiež, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 "prestáva existovať".

Šahramanjan vo štvrtok podpísal výnos o ďalších krokoch vyplývajúcich zo situácie vzniknutej po 19. septembri, keď azerbajdžanské jednotky pristúpili v Karabachu k "lokálnym protiteroristickým opatreniam" proti arménskym formáciám. Obyvatelia i úrady v Karabachu informovali o masívnom ostreľovaní. Arménsko oznámilo, že v Karabachu nie je žiadny arménsky vojenský personál.

V ten istý deň Baku oznámilo podmienky ukončenia svojej protiteroristickej operácie: žiadal kapituláciu a odzbrojenie ozbrojených síl regiónu a samorozpustenie miestneho režimu.

Neskôr separatistické vedenie zo Stepanakertu navrhlo Baku zastavenie paľby a začatie rokovaní. Dohoda o prímerí bola dosiahnutá 20. septembra.         

Svojím výnosom Šahramanjan nariadil, aby boli do 1. januára 2024 rozpustené všetky štátne inštitúcie a organizácie pod ich rezortnou podriadenosťou a "Republika Náhorný Karabach (Arcach) prestane existovať".

Obyvateľom Náhorného Karabachu, vrátane tých, ktorí sa nachádzajú mimo republiky, sa po nadobudnutí účinnosti tohto dekrétu nariaďuje, aby sa oboznámili s podmienkami reintegrácie predloženými Azerbajdžanom, aby sa potom mohli slobodne rozhodnúť, či zostanú žiť v regióne.

Vyhláška nadobúda účinnosť ihneď po svojom zverejnení, píše sa v texte výnosu. Vo výnose sa prízvukuje, že dané rozhodnutie bolo "prijaté v súvislosti so súčasnou zložitou vojensko-politickou situáciou, na základe priority zaistenia fyzickej bezpečnosti a životných záujmov obyvateľov Náhorného Karabachu s prihliadnutím na dohodu, ktorá bola dosiahnutá s Azerbajdžanom za sprostredkovania velenia ruského mierového kontingentu.

Súčasťou tejto dohody je aj voľný, dobrovoľný a nerušený odchod obyvateľov Náhorného Karabachu, vrátane vojenského personálu, ktorý zložil zbrane, so svojím majetkom cez Lačinský koridor.

Predstavitelia Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu už absolvovali dve rokovania o otázke reintegrácie.

Obyvatelia Náhorného Karabachu začali z tohto regiónu odchádzať od 24. septembra. Arménska vláda vo štvrtok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo "65.036 násilne vysídlených osôb". Podľa oficiálnych údajov žilo v Náhornom Karabachu asi 120.000 etnických Arménov.

(tasr)

  |  

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach plánuje zrekonštruovať kyslíkové stanice

KOŠICE - Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) Košice chystá rekonštrukciu kyslíkových staníc. Vyplýva to z výzvy na predkladanie ponúk zverejnenej vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Predpokladaná hodnota zákazky je vo výške viac ako 440.000 eur bez DPH.

Zákazka je rozdelená na dve časti. Jej predmetom sú stavebné úpravy dvoch kyslíkových staníc nachádzajúcich sa v areáloch nemocnice na Rastislavovej ulici a Triede SNP.

"Stavebné úpravy kyslíkovej stanice na Rastislavovej spočívajú v modernizácii odparovacej stanice kyslíka, zruší sa provizórne riešenie odparovacej stanice kyslíka, vybuduje sa tlaková stanica kyslíka, prevedú sa stavebné úpravy skladu technických plynov a zrealizuje sa nové oplotenie pre kyslíkovú stanicu s komunikáciou," uvádza sa v oznámení vo vestníku ÚVO. Hodnota tejto časti zákazky predstavuje necelých 270.000 eur bez DPH.

V rámci kyslíkovej stanice na Triede SNP plánujú zmodernizovať odparovaciu stanicu kyslíka, pričom sa má vybudovať tlaková stanica kyslíka a realizovať stavebné úpravy. Stáť to má okolo 170.000 eur bez DPH. Otváranie ponúk je naplánované na 16. októbra.

(tasr)

  |  

Rezort diplomacie si predvolal maďarského veľvyslanca na Slovensku Csabu Balogha

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí si v stredu predvolalo maďarského veľvyslanca na Slovensku Csabu Balogha. Ten bol predvolaný pre vyjadrenia maďarského ministra zahraničia Pétera Szijjártóa, ktoré odzneli na utorkových a stredajších zhromaždeniach v obciam na juhu Slovenska.

Generálny riaditeľ Sekcie pre európske záležitosti rezortu zahraničných vecí Tomáš Kozák požiadal maďarského veľvyslanca, aby Szijjártóvi tlmočil výhrady proti zasahovaniu do predvolebnej kampane na Slovensku podporou konkrétnych politických strán. Ministerstvo to považuje za vymykajúce sa štandardom diplomatickej komunikácie.

„Máme záujem na budovaní normálnych susedských vzťahov s Maďarskom, chceme stavať na tom, čo nás spája a pozerať sa do budúcnosti," uviedol rezort slovenskej diplomacie.

(sita)

  |  

Obnova strechy kostola sv. Imricha v Senohrade sa začala zložením barokovej veže

SENOHRAD – V Senohrade v okrese Krupina začali s obnovou strechy a veže 255-ročného Kostola sv. Imricha. Spoločnosť, ktorá rekonštrukciu realizuje, zložila v uplynulých dňoch 11-metrovú starú barokovú helmicu veže kostola a začala stavať novú vežu. Pre TASR to uviedol správca farnosti Martin Kňažek.

„Veža bola už dlhší čas v zlom stave. Zle na tom sú aj strecha kostola a 100-ročný plot," povedal farár. Senohradská rímskokatolícka farnosť sa snaží získať peniaze na obnovu kostola už niekoľko rokov. S týmto cieľom založila aj občianske združenie a na obnovu postupne aktivizuje aj ľudí.

Ministerstvu kultúry SR podali vlani žiadosť o 250 000 eur, schválili im 50 000 eur. Na obnovu veže získali ďalšie peniaze aj zo zbierky veriacich, ale aj pôžičku od inej farnosti. „Drevo na stavbu nám poskytli vojenské lesy Pliešovce,“ pripomenul Kňažek. Na obnovu strechy svätostánku a plota budú potrebovať ďalšie peniaze. Tie chcú získať opäť z ministerstva kultúry.

Farnosť pred časom získala aj 5 000 eur od Banskobystrického samosprávneho kraja na obnovu strechy kaplnky Panny Márie Ružencovej, ktorá sa nachádza v strede obce. Strecha tejto najstaršej kultúrnej pamiatky v Senohrade, pochádzajúca z polovice 18. storočia, bola obnovená pred asi dvoma rokmi.

Kostol sv. Imricha bol postavený v roku 1768. V roku 1781 vrchnú časť kostola zničil požiar spôsobený bleskom. Poslednou väčšou opravou prešiel v roku 2004, keď sa zrekonštruovalo elektrické vedenie, opravila sa vonkajšia fasáda a po 70 rokoch sa vymaľoval interiér chrámu, ktorý je jednou z najvzácnejších pamiatok okresu Krupina.

(tasr)