28. septembra 2023 | 9:30

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:30

V okrese R. Sobota bol pre nelegálnu migráciu zvýšený počet vojakov

RIMAVSKÁ SOBOTA – V okrese Rimavská Sobota bol v uplynulých dňoch zvýšený počet príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR podieľajúcich sa na plnení úloh súvisiacich s nelegálnou migráciou. Pre TASR to v stredu potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici Petra Kováčiková.

Mohlo by Vás zaujímať Posledná verejná debata Štandardu pred voľbami bude dnes o 19. hodine v Banskej Bystrici

Zvýšenie počtu vojakov žiadali minulý týždeň samosprávy z okolia hraničného priechodu pri obci Tachty.
„V minulom týždni bola predbežne prerokovaná aj možnosť zvýšenia počtu vojakov a k dnešnému dňu je v rámci Okresného riaditeľstva Policajného zboru Rimavská Sobota do opatrení na úseku nelegálnej migrácie velených 50 vojakov na každý operačný deň,“ uviedla Kováčiková s tým, že celkový počet vojakov bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom zvýšený o desať príslušníkov OS SR.

V Rimavskej Sobote sa vo štvrtok (21. 9.) konalo zasadnutie krízového štábu za účasti zástupcov samospráv, štátnej správy či polície. Predmetom rokovania bola situácia s tranzitnou migráciou na hraničnom priechode Tachty – Cered.

Mohlo by Vás zaujímať Pri nehode neďaleko Lučenca sa zranila jedna osoba, hlavný južný ťah bol neprejazdný

Samosprávy z pohraničia žiadali zvýšenie počtu hliadkujúcich vojakov, aby sa obmedzil pohyb migrantov v obciach, čo podľa starostov spôsobuje obavy obyvateľov.

(tasr)

28. septembra 2023 | 9:29

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:29

Bratislava vybrala niekoľko lokalít, kde bude možné parkovať na chodníkoch

BRATISLAVA - Bratislava po vyhodnotení všetkých lokalít v správe mesta vybrala niekoľko z nich, na ktoré spracovali projekt organizácie dopravy s návrhom parkovacích miest, uviedol hovorca magistrátu Peter Bubla k zmene zákona, ktorá od októbra reguluje parkovanie na chodníkoch.

„Nejde však len o vyznačenie miest na chodníkoch, ale v niektorých prípadoch o vyznačenie parkovacích miest do vozovky, pokiaľ to šírkové pomery dovoľovali, aby bol naďalej zachovaný bezpečný pohyb peších po chodníku,“ vysvetlil.

„V nadväznosti na zmenu zákona, ktorá reguluje možnosť parkovania na chodníkoch, sme passportovali ulice v správe hlavného mesta a vyhodnotili, kde bude možné legalizovať parkovanie vrátane chodníkov priľahlých ku komunikácii v našej správe,“ poznamenal hovorca. Ako dodal, za týmto účelom spracovali základné kritériá. „Na základe týchto kritérií sme vytypovali niektoré chodníky, kde by aspoň do času regulácie cez PAAS mohli byť vyznačené riadne parkovacie miesta, ktoré by umožňovali legálne parkovanie bez obmedzenia prechodu chodcov aj po účinnosti novely,“ doplnil.

Plány s legalizáciou parkovania na chodníkoch pri miestnych komunikáciách v správe mesta komunikujú tiež s mestskými časťami a v prípade záujmu zoznam konzultujú a upravujú. „Miestne komunikácie III. a IV. triedy a priľahlé chodníky spravujú mestské časti. A teda návrh parkovania na pridružených chodníkoch priľahlých k týmto komunikáciám rieši príslušný správca, v tomto prípade mestská časť,“ poznamenal hovorca magistrátu.

V súvislosti s blížiacou sa účinnosťou zákona v spolupráci s Mestskou políciou Bratislava zintenzívňujú aj informačnú kampaň, ktorou verejnosť upozorňujú na to, že sa ruší možnosť parkovania áut na chodníkoch. „V rámci nej upozorňujeme vodičov na zmeny prostredníctvom informačných nálepiek priamo v teréne,“ uviedol Bubla s tým, že o úprave zákona informujú príslušníci mestskej polície aj priamo v uliciach.

Čo sa týka zmeny počtu parkovacích miest po vstupe nového zákona do platnosti, tieto podľa mesta nie je možné vyčísliť. „Nakoľko priestor na chodníkoch, ktorý vozidlá využívali na parkovanie, často nespĺňal podmienky na bezpečný a pohodlný pohyb chodcov,“ skonštatoval hovorca s tým, že zvyčajne neboli dodržané potrebné šírky chodníka či dostatočný rozhľad pred priechodmi a križovatkami. Ako doplnil, novým značením ide o vytvorenie vhodných parkovacích miest, ktoré nebudú predstavovať pre chodcov prekážku brániacu v pohybe.

(sita)

28. septembra 2023 | 9:23

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:23

KĽDR zakotvila štatút jadrového štátu aj vo svojej ústave

Severná Kórea zakotvila štatút jadrového štátu aj vo svojej ústave. Vo svojom prejave to oznámil vodca KĽDR Kim Čong-un.

Táto zmena a doplnok severokórejskej ústavy bola schválená jednomyseľne Najvyšším ľudovým zhromaždením.

"Rýchly rozvoj jadrových zbraní na vyššiu úroveň" má za cieľ "zabezpečiť právo Severnej Kórey na existenciu a rozvoj, odstrašiť vojenskú agresiu a chrániť regionálny a globálny mier", citovala štátom kontrolovaná tlačová agentúra KCNA z prejavu severokórejského vodcu Kim Čong-una.

Kim zdôraznil, že severokórejská "politika budovania jadrových síl sa stala trvalou - rovnako ako základný zákon štátu (ústava), ktorý nikto nesmie nijakým spôsobom nerešpektovať".

Severná Kórea v rokoch 2006-17 vykonala šesť jadrových testov a vlani oznámila novú doktrínu, ktorá jej status jadrovej veľmoci robí "nezvratným" a ktorá ju oprávňuje vykonať preventívny jadrový úder, ak by jej režim bol v existenčnom ohrození.

Tým, že zhromaždenie ľudových zástupcov teraz zahrnulo štatút KĽDR ako jadrového štátu do samotnej ústavy, zašlo ešte ďalej a znížilo nádeje na denuklearizáciu KĽDR, upozornila agentúra AFP.

"Ide o historickú udalosť, ktorá poskytuje silný politický vplyv na významné posilnenie obranných kapacít" KĽDR, vyhlásil Kim Čong-un.

Severokórejský vodca tiež obvinil Washington, Soul a Tokio, že vytvorili "trojstrannú vojenskú alianciu", ktorú označil za "ázijskú verziu NATO".

Pchjongjang už koncom septembra na pôde OSN prostredníctvom svojho veľvyslanca pri OSN varoval, že Kórejský polostrov je "na pokraji jadrovej vojny", pričom zo zodpovednosti za tento stav obvinil Spojené štáty a ich politiku v Ázii.

Západní pozorovatelia sa v tejto situácii obávajú, že Pchjongjang uskutoční ďalší jadrový test. "Ak Severná Kórea použije jadrové zbrane, jej režim zastaví zdrvujúca odpoveď spojenectva USA a Južnej Kórey," varoval juhokórejský prezident Jun Sok-jol.

Nedávna návšteva Kim Čong-una v Rusku - jeho prvá zahraničná návšteva od pandémie koronavírusu - tiež oživila obavy Západu, že Moskva a Pchjongjang sa vzoprú sankciám a uzavrú dohodu o zbraniach.

Kremeľ má údajne záujem o nákup severokórejskej munície, aby mohol pokračovať vo vojne, ktorú ruská armáda rozpútala na Ukrajine. Výmenou za to by Pchjongjang údajne chcel pomoc Ruska pri rozvoji svojho raketového programu, ktorý medzinárodné spoločenstvo odsúdilo.

Pre snahy Pchjongjangu o získanie jadrových zbraní bol na KĽDR uvalený balík medzinárodných sankcií. Rezolúcie OSN zakazujú Severnej Kórei testovať balistické rakety akéhokoľvek doletu, z ktorých niektoré sú schopné niesť jadrové hlavice.

Skúšky riadených striel nepodliehajú sankciám proti Pchjongjangu, ale takéto zbrane sa však môžu použiť aj na to, aby niesli jadrové hlavice.

(tasr)

28. septembra 2023 | 9:20

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:20

Tragédia na koľajach, po zrážke s vlakom vyhasol ľudský život

ĽUBOCHŇA – Nešťastná udalosť sa odohrala včera, 27. septembra v podvečerných hodinách. Medzi Ľubochňou a Ružomberkom vyhasol na koľajisku život. Človeka tam zrazil vlak.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v stredu 27. septembra informovala o tragickej dopravnej nehode, pri ktorej vlak zrazil osobu. „Od 16:57 hodiny je prerušená doprava v úseku Ľubochňa – Ružomberok. Dôvodom je usmrtenie osoby neoprávnene sa pohybujúcej v koľajisku,” uviedla spoločnosť. Na situáciu upriamil pozornosť portál zregionu.sk.

Vlaková doprava bola v uvedenom úseku prerušená. Po 50 minútach bola doprava obnovená na jednej koľaji. Vlaky však majú stále vysoké meškania, ktoré presahujú aj hodinu. "V prípade železničnej nehody, ktorá sa stala dňa 27.septembra 2023 na trati Ružomberok - Rybárpole vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie a citlivosť prípadu nebudeme poskytovať bližšie informácie," vyjadrila sa hovorkyňa KR PZ Žilina Gabriela Kremeňová.

O nových skutočnostiach budeme čitateľov informovať.

28. septembra 2023 | 9:19

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:19

Požiar rodinného domu v okrese Sabinov si vyžiadal jednu obeť

SABINOV - Smrťou jednej osoby sa skončil nočný požiar rodinného domu v obci Krivany (okres Sabinov). Ako informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove Miroslava Knišová, požiar nahlásili krátko pred 01:00. Po príchode na miesto udalosti hasiči zistili, že požiar zasiahol celý interiér a časť strechy rodinného domu.

„Zasahujúci hasiči odpojili objekt od prívodu energií a okamžite začali s hasebnými prácami. Požiar sa hasičom podarilo po viac ako dvoch hodinách lokalizovať za súčasného rozoberania konštrukcie strechy,“ uviedla Knišová.

Dodala, že po lokalizácii požiaru v objekte našli jednu osobu bez známok života. „Obhliadajúci lekár konštatoval u osoby exitus,“ skonštatovala hovorkyňa. Hasiči požiar zlikvidovali pred 05:00. Následne vykonali záverečný prieskum pomocou termovíznej kamery. „Z dôvodu silného zadymenia boli pri zásahu použité autonómne dýchacie prístroje. Na miesto udalosti bol privolaný aj zisťovateľ príčin vzniku požiaru. Príčina vzniku požiaru je momentálne v štádiu zisťovania,“ uviedla Knišová.

Na mieste udalosti zasahovalo osem hasičov z hasičských staníc Sabinov a Lipany so štyrmi kusmi hasičskej techniky a členovia Dobrovoľného hasičského zboru z Lipian s jedným kusom techniky. Následkom požiaru vznikla priama materiálna škoda predbežne vyčíslená na hodnotu 20-tisíc eur.

(sita)

28. septembra 2023 | 9:13

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:13

Do Arménska prišlo z Karabachu už vyše 65-tisíc utečencov

Už viac než 65-tisíc Arménov ušlo z azerbajdžanského odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach do Arménska. Oznámila to vo štvrtok hovorkyňa arménskej vlády.

Do štvrtkového rána prišlo do Arménska z Náhorného Karabachu "65.036 násilne vysídlených osôb", povedala hovorkyňa. Dodala, že vláda zaistí bydlisko pre všetkých utečencov.

Azerbajdžan prevzal nad Náhorným Karabachom kontrolu počas minulotýždňovej bleskovej pozemnej vojenskej ofenzívy. Pred ňou tam žilo okolo 120.000 etnických Arménov.

Záchytný tábor pre karabašských utečencov zriadili v arménskej pohraničnej obci Kornidzor. Nachádza sa v blízkosti Lačinského koridoru, ktorý spája Arménsko s Karabachom.

Prevažne kresťanské Arménsko a väčšinovo moslimský Azerbajdžan viedli od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 dve vojny o Náhorný Karabach. Tento región je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým etnickí Arméni.

(tasr)

28. septembra 2023 | 9:10

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:10

Wlachovský na stretnutí ministrov zahraničných vecí zdôraznil, že nie je čas na únavu z pomoci Ukrajine

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský sa v stredu zúčastnil na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín skupiny Central 5 (C5) vo Viedni. Stretnutiu dominovala pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine. Minister Wlachovský v tejto súvislosti zdôraznil, že v súčasnosti nie je čas na únavu z poskytovania pomoci Ukrajine.

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

"Cena za prípadný neúspech v legitímnej obrane Ukrajiny a jej boji za slobodu by bola oveľa vyššia, ako cena našej súčasnej podpory suseda, ktorý je obeťou vojenskej agresie Ruska,“ uviedol Wlachovský vo Viedni.

Na schôdzke sa diskutovalo aj o výzvach spojených s nelegálnou migráciou či rozširovaním EÚ, ale aj o situácii v regióne západného Balkánu či o energetickej bezpečnosti, diverzifikácii energetických zdrojov a znižovaní závislosti na ruských fosílnych palivách.

Neformálnu regionálnu platformu tvoria okrem Slovenska a Rakúska aj Česko, Maďarsko a Slovinsko.

"Potrebujeme sa posunúť v integračnom procese krajín západného Balkánu a stabilizovať tento región, rovnako ako nám záleží na pokroku nových kandidátskych krajín, ktorými sú Ukrajina a Moldavsko. Samozrejme, hodnotenie pokroku sa odvíja od plnenia dohodnutých kritérií," povedal Wlachovský.

V rámci rokovania ministrov sa uskutočnilo aj pracovné stretnutie s generálnou tajomníčkou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Helgou Schmid. Wlachovský uviedol, že nevidí žiadnu rozumnú alternatívu k OBSE a že správne fungovanie tejto organizácie je kľúčom k obnoveniu dialógu o zásadných otázkach mieru a bezpečnosti v Európe.

(tasr)

28. septembra 2023 | 9:07

Minúta | 28. septembra 2023 | 9:07

Republika Náhorný Karabach prestane existovať prvého januára 2024

Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan vo štvrtok nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil tiež, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 "prestáva existovať".

Šahramanjan vo štvrtok podpísal výnos o ďalších krokoch vyplývajúcich zo situácie vzniknutej po 19. septembri, keď azerbajdžanské jednotky pristúpili v Karabachu k "lokálnym protiteroristickým opatreniam" proti arménskym formáciám. Obyvatelia i úrady v Karabachu informovali o masívnom ostreľovaní. Arménsko oznámilo, že v Karabachu nie je žiadny arménsky vojenský personál.

V ten istý deň Baku oznámilo podmienky ukončenia svojej protiteroristickej operácie: žiadal kapituláciu a odzbrojenie ozbrojených síl regiónu a samorozpustenie miestneho režimu.

Neskôr separatistické vedenie zo Stepanakertu navrhlo Baku zastavenie paľby a začatie rokovaní. Dohoda o prímerí bola dosiahnutá 20. septembra.

Svojím výnosom Šahramanjan nariadil, aby boli do 1. januára 2024 rozpustené všetky štátne inštitúcie a organizácie pod ich rezortnou podriadenosťou a "Republika Náhorný Karabach (Arcach) prestane existovať".

Obyvateľom Náhorného Karabachu, vrátane tých, ktorí sa nachádzajú mimo republiky, sa po nadobudnutí účinnosti tohto dekrétu nariaďuje, aby sa oboznámili s podmienkami reintegrácie predloženými Azerbajdžanom, aby sa potom mohli slobodne rozhodnúť, či zostanú žiť v regióne.

Vyhláška nadobúda účinnosť ihneď po svojom zverejnení, píše sa v texte výnosu. Vo výnose sa prízvukuje, že dané rozhodnutie bolo "prijaté v súvislosti so súčasnou zložitou vojensko-politickou situáciou, na základe priority zaistenia fyzickej bezpečnosti a životných záujmov obyvateľov Náhorného Karabachu s prihliadnutím na dohodu, ktorá bola dosiahnutá s Azerbajdžanom za sprostredkovania velenia ruského mierového kontingentu.

Súčasťou tejto dohody je aj voľný, dobrovoľný a nerušený odchod obyvateľov Náhorného Karabachu, vrátane vojenského personálu, ktorý zložil zbrane, so svojím majetkom cez Lačinský koridor.

Predstavitelia Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu už absolvovali dve rokovania o otázke reintegrácie.

Obyvatelia Náhorného Karabachu začali z tohto regiónu odchádzať od 24. septembra. Arménska vláda vo štvrtok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo "65.036 násilne vysídlených osôb". Podľa oficiálnych údajov žilo v Náhornom Karabachu asi 120.000 etnických Arménov.

(tasr)